Alergici si nevydýchnu ani v zime, potrápia ich roztoče

12

Peľová sezóna sa skončila, aktuálne sú najsilnejším alergénom spóry plesní a alergény vnútorného prostredia – roztoče a domáce zvieratá. Aká liečba vás zbaví alergie? Čo môžete spraviť, aby sa vám uľavilo aj bez liekov?

Podľa štatistík Európskej akadémie pre alergiu a klinickú imunológiu (EAACI) dnes trpí alergickou nádchou až 150 miliónov Európanov. Najčastejšie ich trápi peľ a roztoče domáceho prachu. Tie samé o sebe nie sú pre človeka nebezpečenstvom, problémom sú ich výkaly.

V bytových priestoroch majú zastúpenie najmä drobné roztoče čeľade Pyroglyphidae (veľkosť ich tela je 0,2 až 0,4 mm podľa druhu a pohlavia). Vo vlhkých starých domoch s lokálnym vykurovaním je výskyt roztočov zreteľne častejší a vyšší ako v suchých novostavbách s centrálnym kúrením. Zatepľovaním panelových domov však dochádza k zvyšovaniu vnútornej vlhkosti a tým aj k zvyšovaniu výskytu týchto článkonožcov a nimi spôsobených alergií, predovšetkým u detí. Roztoče vylučujú alergény – tráviace enzýmy obsiahnuté v ich exkrementoch. Alergény môžu byť prípadne uvoľňované aj z úlomkov mŕtvych tiel roztočov. „Alergény roztočov sú silne hygroskopické a vo vlhkom prostredí prenikajú z exkrementov, uchytávajú sa na prachových časticiach a spolu s nimi sú vdychované. Roztoče patria medzi inhalačné alergény. Alergény jednotlivých druhov roztočov nie sú celkom totožné, ale sú si veľmi blízke a spôsobujú v organizme skrížené reakcie. U alergikov (predovšetkým detí) môžu vyvolať ťažké a dlhotrvajúce astmatické problémy, zápaly nosnej sliznice, nádchy, prípadne zápaly očných spojiviek,“ konštatuje RNDr. Janka Lafférsová z oddelenia lekárskej mikrobiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici, pod ktoré spadá aj koordinácia peľovej informačnej služby v SR.

Vývoj roztočov je veľmi rýchly. U samičiek je jedna alebo viac periód kladenia vajíčok, z toho prvá trvá asi 30 dní a samička v jej priebehu kladie jedno až dve vajíčka voľne na substrát. V ďalších periódach, ktoré nasledujú po krátkych prestávkach, je počet nakladených vajíčok už malý. Optimálna teplota pre vývoj je 22 až 25 °C, vzdušná vlhkosť 70 – 80 percent, prípadne aj viac. Do bytov sa dostávajú pasívne s rôznymi predmetmi, zavlieka ich i sám človek vo vlasoch, na oblečení a podobne. Živia sa predovšetkým drobnými odpadnutými čiastočkami povrchu kože. Ich potrava pochádza aj z mikrosveta, ktorý z týchto zvyškov žije (plesne, kvasinky, baktérie). Dobre sa im darí v tme, slnečný svit ich hubí, rovnako, ako vysoká či nízka teplota a sucho.

Liaheň je v spálni

V bežnom byte sa najviac roztočov a ich alergénov vyskytuje v spálni. Pochádzajú predovšetkým z lôžka – zistilo sa, že najväčšie množstvo roztočov obsahujú matrace, dobre sa im darí aj vo vankúšoch, perinách a dekách. Nájdu sa tiež v plyšových hračkách, najmä ak sú umiestnené na lôžku, ďalej v kobercoch, kreslách, pohovkách a čalúnenom nábytku s látkovými poťahmi, závesoch a ďalších bytových textíliách. Objavujú sa teda vo väčšine miestností v byte, i keď v menšom počte než v spálni. Ostatné miestnosti sú skôr rezervoárom roztočov, avšak lôžko predstavuje ich hlavný zdroj, akúsi liaheň.

Laboratórnou diagnostikou prítomnosti alergénov roztočov v bytovom prachu sa zaoberá oddelenie biológie životného prostredia (BŽP) banskobystrického RÚVZ. „Princípom metódy je za pomoci biochemického testu stanoviť prítomnosť alergénov v exkrementoch roztočov obsiahnutých vo vzorkách prachu z vnútorného prostredia, nájsť zdroj a miesta najväčšieho výskytu roztočov a overiť potrebu ich likvidácie aj iným spôsobom ako vysávaním. Exkrementy roztočov, ako látky ohrozujúce zdravie, si totiž udržiavajú schopnosť alergizovať človeka až jeden rok,“ hovorí doktorka Lafférsová. Dodáva, že obzvlášť v období pandémie a karantén je táto téma veľmi aktuálna, keďže trávime viac času vo svojich obydliach a sme viac vystavovaní inhalačným alergénom vyskytujúcim sa vo vnútornom prostredí našich bytov a domov.

Pozor na skrížené alergie!

Alergia na roztoče sa prejavuje opuchmi očí, slzením, zápalom spojiviek, ale aj dýchavičnosťou, bolesťami hlavy, zdurením nosových slizníc či vyrážkami. Alergia môže byť tiež príčinou atopického ekzému so začervenaním a svrbiacou pokožkou na tvári, pod vlasmi a v záhyboch končatín (lakťové a podkolenné jamky, zápästie…). V niektorých prípadoch môžu nastať aj tráviace ťažkosti s bolesťami brucha, hnačkou alebo naopak zápchou. Pozor, alergény roztočov skrížene reagujú s alergénmi kreviet, langúst, krabov, ustríc a rakov. Ľudia alergickí na roztoče by sa mali vyhýbať konzumácii týchto živočíchov, keďže u nich môžu vyvolať lokálne až celkové alergické reakcie!

Alergény domácich zvierat

Medzi najčastejšie alergény domácich zvierat patria povrchové odumreté bunky pokožky, srsť a sliny mačiek a psov, ale aj moč, srsť a sliny králikov, škrečkov, morčiat, domácich potkanov a myší. Tým, že sa zvieratá najmä v mestských obydliach stali súčasťou vnútorného priestoru domácností, ich alergény predstavujú po roztočoch druhé najčastejšie sa vyskytujúce celoročné inhalačné alergény. Okrem cicavcov sa zo zvierat alergénne uplatňujú aj alergény vtákov – perie papagájov, holubov, v minulosti časté husacie a kačacie perie, ktorými sa plnili periny a vankúše.

Alergény húb (plesní)

Alergény húb sa vyskytujú v ovzduší i vo vnútorných priestoroch. Na svoj rast potrebujú dostatočnú vlhkosť a teplo. Najviac sa im darí v tropických oblastiach, ale aj v našom podnebnom pásme tvoria významnú alergénnu inhalačnú zložku najmä počas vlhkých, daždivých dní. Druhy Alternaria a Cladosporium patria k početným alergénom ovzdušia, Penicilium a Aspergilus sú zasa častými alergénmi vnútorných priestorov (vlhkých kúpeľní, kuchýň, klimatizovaných miestností, nevetraných chát).

Čo pomôže?

V liečbe alergických chorôb zohráva prvoradú úlohu odstránenie príčinného alergénu. To sa dá uskutočniť v prípade dokázanej alergie na domáce zviera, kde sa odporúča pacientom umiestniť zvieratko do vonkajšieho prostredia a vyhýbať sa kontaktu s ním.

Ľudia, ktorí majú dokázateľnú precitlivenosť na roztoče, by mali v domácnosti i práci uskutočniť protiroztočové opatrenia – odstrániť koberce, najmä v spálňach, vymeniť paplóny a vankúše za syntetické, ktoré sa dajú prať pri teplote nad 60 °C, resp. povlečené snímateľným povlakom, ktorý je prací a má aj bariérovú funkciu. Ideálne je posteľnú bielizeň po vypratí sušiť v sušičke, aby sa tak zabránilo množeniu plesní. Treba používať matrace s protiroztočovými úpravami, povlakmi, v zime vetrať posteľnú bielizeň na mraze, čím sa prirodzene likvidujú roztoče, vyhýbať sa plyšovým hračkám alebo ich často prať a vystaviť mrazu, dostatočne vetrať, znížiť teplotu v spálni na 18 °C, zabezpečiť optimálnu vlhkosť vzduchu v miestnosti medzi 40 – 50 percentami, používať výkonné vysávače s filtrami, prípadne kvalitnú práčku vzduchu, najmä do spálne. Z dôvodu znižovania vlhkosti domácnosti je dôležité pravidelne vetrať, predovšetkým pri/po varení, kúpaní, umývaní podláh, pri sušení bielizne či bytových textílií. Plastové okná v porovnaní s drevenými svojou dokonalou tesnosťou zvyšujú bytovú vlhkosť o 10 – 20 % a kladú tak na odvetrávanie vlhkosti zvýšené nároky. Prach z povrchov treba pravidelne stierať, najlepšie navlhčenými utierkami, aby sa prach nevíril.

Pacienti s alergiou na rôzne druhy vonkajších a vnútorných húb by sa mali vyhýbať práci i bývaniu vo vlhkých priestoroch starých budov, v domácnosti zabezpečiť odstránenie húb z kúpeľní, kuchýň (chemické prostriedky, špeciálne nátery, dostatočné vetranie), vyhýbať sa zvlhčovačom vzduchu, klimatizácii, pestovaniu kvetov vo vnútorných priestoroch bytu, obmedziť pohyb vonku za daždivého počasia i prechádzky vo vlhkom lese, kde sa nachádza množstvo tlejúceho lístia s vysokým výskytom húb.

Existuje účinná liečba

Treba pamätať na to, že roztoče nikdy nevypudíte z domácnosti všetky, preto ak vás trápi alergia, treba sa liečiť. Okrem symptomatickej liečby, ktorá potláča príznaky alergie (antihistaminiká, lokálne lieky do nosa, očí, priedušiek, na kožu), dnes už existuje aj príčinná liečba, ktorá lieči priamo príčinu vzniku alergie, nielen jej príznaky. Ide o alergénovú imunoterapiu.

Cieľom tejto liečby je vyvolať v organizme toleranciu na alergén, aby nevznikala prehnaná reakcia pri styku s alergénom. Liečba vo forme kvapiek, tabletiek či injekcií spočíva v kontrolovanom podávaní alergénu, ktorý vám spôsobuje ťažkosti. Táto liečebná metóda sa dnes považuje za jedinú kauzálnu liečbu alergického ochorenia. Navodzuje stav tolerancie alergénu, znižuje intenzitu a závažnosť symptómov a umožňuje zníženie ďalšej farmakologickej liečby. Má zásadný význam pre zlepšenie kvality života pacienta s alergiou. Alergénová imunoterapia umožňuje predísť rozvoju alergickej nádchy do bronchiálnej astmy a tiež pomáha brániť vzniku senzibilizácie na ďalšie alergény.

Pacienti s alergiou na roztoče, domáce zvieratá alebo plesne môžu začať s liečbou kedykoľvek v priebehu roka. Liečba detí môže začať od veku 5 rokov.

NCZI, foto: pixabay