Aneuryzma aorty ohrozuje život najmä mužom

37

Aneuryzma alebo vydutina tepny je jedným z najzávažnejších cievnych ochorení, ktoré priamo ohrozuje život pacientov. Ak aneuryzma praskne, pacient do niekoľkých minút zomiera. Predísť tomu pomôže špeciálny stent.

Často sa hovorí o prasknutej cieve v mozgu, menej sa medzi laikmi vie o prasknutej aneuryzme. Napriek tomu, že sa aneuryzma môže objaviť v ktorejkoľvek tepne tela, najčastejšie sa prejaví v aorte, v najväčšej telovej tepne. Jej normálny priemer je približne 2 cm. Aneuryzma brušnej aorty však môže narásť aj do 10 cm. Iba približne polovica pacientov s brušnou aneuryzmou, ktorá sa dostane do nemocnice, prežije. To je dôvod, prečo je dôležité aneuryzmu objaviť a diagnostikovať ešte predtým než praskne a dôjde k vážnym život ohrozujúcim komplikáciám. Na Slovensku je ročne evidovaných približne tritisíc pacientov s aneuryzmou aorty pričom k adekvátnemu ošetreniu sa dostane len približne jedna desatina pacientov.

Rizikovou skupinou, u ktorej sa aneuryzma brušnej aorty objavuje sú predovšetkým muži nad 60 rokov, fajčiari, ľudia s vysokým krvným tlakom či s cievnymi ochoreniami. Väčšie riziko výskytu aneuryzmy však majú aj bezprostrední príbuzní ľudí s aneuryzmou, pri ktorých dôležitú úlohu zohrávajú práve genetické a dedičné vplyvy. Mužské pohlavie je postihnuté 3-krát častejšie než ženské.

Väčšina pacientov nepociťuje pri brušnej aneuryzme žiadne príznaky, u iných pacientov sa môže objaviť rytmický, pulzujúci pocit v bruchu, podobný tlkotu srdca. Ďalšími príznakmi sú veľká bolesť v bruchu alebo v podbrušku, pričom prudká náhla bolesť v oblasti brucha a chrbta môže naznačovať hroziace prasknutie. Pacienti s prasknutou aneuryzmou pociťujú slabosť, závrat a môžu upadnúť do bezvedomia.

Aneuryzmu aorty objaví lekár často pri rutinnom vyšetrení. „Lekár si môže všimnúť pulzovanie v oblasti pupka alebo aneuryzmu zistí náhodne pri vyšetreniach ako RTG hrudníka či ultrazvuku brucha, na ktoré sú pacienti poslaní často pre úplne iné ochorenia,“ vysvetľuje MUDr. Matej Vozár, MPH, primár oddelenia intervenčnej rádiológie SÚSCCH, a. s. Banská Bystrica. Okrem sonografického vyšetrenia sa využívajú na diagnostiku aj iné zobrazovacie metódy ako je či magnetická rezonancia.

Ako sa lieči

Terapia aneuryzmy aorty sa po zobrazovacích vyšetreniach určuje na základe jej charakteru. Ak je priemer aneuryzmy do päť centimetrov, pacient chodí v pravidelných intervaloch na kontroly. Dôležité je sledovať každú bolesť brucha a chrbta. Pokiaľ sa aneuryzma zväčšuje, po dosiahnutí päť a viac centimetrov lekári pristupujú k operačnému zákroku. Okrem klasického otvoreného chirurgického zákroku, ktorý predstavuje odstránenie poškodenej časti aorty a jej nahradenie trubičkou zo syntetického materiálu, existuje aj menej invazívny zákrok a tým je zavedenie endovaskulárneho stentu.

Endovaskulárny stent je kovová výstuž tepny so sieťovou elastickou štruktúrou, ktorá stabilizuje stenu cievy. Chirurgovia ho zavádzajú pomocou katétra, tenkej rúrky, cez stehennú tepnu až do aorty do miesta aneuryzmy. Endovaskulárny stent (stentgraft) tak zabráni prasknutiu aneuryzmy. Na rozdiel od klasického chirurgického zákroku vám ostane iba malý rez. Pacient je následne prepustený z nemocnice v priebehu niekoľkých dní.

„Medicínsko-technologické inovácie natoľko pokročili, že pacient môže aj pri inak vážnej diagnóze, akou aneuryzma aorty nesporne je, absolvovať minimálne invazívny zákrok, vďaka ktorému je jeho rekonvalescencia rýchlejšia,“ približuje MUDr. Matej Vozár, MPH, primár oddelenia intervenčnej rádiológie SÚSCCH, a. s. Banská Bystrica. Moderný terapeutický prístup zavedenia stentu znižuje hroziace, často fatálne komplikácie, skracuje dobu hospitalizácie, redukuje krvné straty, pacient sa vyhne celkovej anestézii a aj samotný zákrok trvá kratšie.

Napriek tomu, že katétrová liečba poskytuje pacientovi rýchlejšiu rekonvalescenciu, na Slovensku sa takéto operačné výkony realizujú len približne v desiatke nemocníc. Endovaskulárna liečba by navyše mala byť prvou voľbou aj v prípade pacientov s vážnymi kardiovaskulárnymi alebo inými pridruženými ochoreniami, ktorých zdravotný stav nedovoľuje chirurgickú rekonštrukciu aneuryzmy. Zákrok zavedenia endovaskulárneho stentu je hradený z verejného zdravotného poistenia a v porovnaný s chirurgickým zákrokom predstavuje menšie finančné zaťaženie, vzhľadom na kratšiu hospitalizáciu pacienta. Pri chirurgickej intervencii je dôležité brať do úvahy dlhšiu hospitalizáciu a dodatočné náklady spojené s pooperačnými komplikáciami, akými sú napríklad infekcie rán. Najväčším problémom súčasnosti však stále zostáva včasné a presné odhaľovanie aortových ochorení.

Zdroj: npz.sk, foto: pixabay