Budeme sa liečiť kmeňovými bunkami?

22

Experimentálna liečba kmeňovými bunkami je predmetom klinických štúdií aj na Slovensku. Lekári na špecializovaných pracoviskách už majú prvé skúsenosti z nekonvenčnej experimentálnej liečby, a to najmä v klinických prípadoch, v ktorých tradičné metódy liečby závažných zdravotných komplikácií nepriniesli želaný efekt.

Kmeňové bunky si hľadajú v kardio-vaskulárnej medicíne svoje opodstatnenie najmä pri liečbe akútneho infarktu myokardu, chronickom srdcovom zlyhávaní a kritickej končatinovej ischémii. Využívajú sa aj na liečbu rozsiahlych popálenín a pri liečbe Crohnovej choroby u pacientov, ktorí trpia chronickými perianálnymi fistulami. V ostatnom období nachádza táto experimentálna liečba svoje uplatnenie po transplantácii hematopoetickými kmeňovými bunkami u pacientov trpiacich leukémiou.

„Keďže sa v súčasnosti nejedná o liečebnú metódu, ktorej účinnosť by bola potvrdená, a teda odborne akceptovaná, mala by byť akákoľvek aplikácia bunkovej liečby v oblasti kardio-vaskulárnej medicíny viazaná na klinické skúšanie a presne definovanú klinickú štúdiu s patričnou informovanosťou pacienta o jej prínose a rizikách,“ vysvetľuje doc. MUDr. Juraj Maďarič, PhD., MPH., prednosta kliniky angiológie LF UK a NÚSCH.

Celkovo je registrovaných 4.715 takýchto štúdií, v Európe až 1.767. Až ten pacient, u ktorého sú vyčerpané alebo technicky nerealizovateľné možnosti revaskularizácie, je kandidátom na zváženie experimentálnej liečby kmeňovými bunkami. Najlepšími kandidátmi sú však pacienti, u ktorých je vysoká šanca na záchranu končatiny a je u nich prítomná určitá regeneračná rezerva. Najpodstatnejším benefitom je ústup alebo vymiznutie pokojovej bolesti, ktorá bola predtým doslova až neznesiteľná. „Zadosťučinením je, ak príde pacient na kontrolu a informuje svojho lekára, že konečne dokáže v noci spať bez potreby liekov proti bolesti a bez potreby úľavového zvesenia končatiny z postele. Ďalším dôležitým cieľom experimentálnej liečby je hojenie ischemického defektu alebo defektov prítomných na nedokrvenej končatine,“ hovorí docent Maďarič.

Niektoré pracoviská využívajú kmeňové bunky pri liečbe popálenín. „V súčasnosti je odber a kultivácia kmeňových buniek z tuku dostupná a menej riziková, preto je možné použitie buniek aj pri termických úrazoch. Preto riešime a testujeme nosič buniek, tzv. bio-syntetický kryt s aplikáciou buniek kože a kmeňových buniek, ktoré by umožnili rýchle nahradiť straty kože po popálení,“ dodáva MUDr. Ján Babík, CSc. z Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie Nemocnice AGEL, Košice-Šaca.

Kmeňové bunky urýchľujú regeneračné procesy

Liečba kmeňovými bunkami je zatiaľ experimentálna liečebná stratégia a jej cieľom je urýchlenie prirodzených regeneračných procesov v postihnutom organizme práve vďaka mezenchýmovým kmeňovým bunkám. Ich základnou vlastnosťou je schopnosť sebaobnovy a diferenciácie na rôzne typy dospelých bunkových línií. Stimulujú a mobilizujú postihnuté tkanivá a bunky k ich sebaobnove, hojeniu, resp. utlmeniu zápalu a potláčajú bunkovú smrť. Ide teda predovšetkým o posilnenie a stimuláciu vnútorných reparačných procesov v postihnutom organizme. „Zdrojom týchto buniek je väčšinou kostná dreň, ale tiež tukové tkanivo, placenta alebo pupočníková krv. V súčasnosti v prípade bežných terapeutických experimentov nejde o embryonálne bunky,“ dodáva pre upresnenie docent Maďarič. Neexistuje zodpovedná odpoveď na otázku, ktorý typ buniek a z akého tkanivového zdroja je v regeneračnej liečbe ten najúčinnejší, resp. ktoré bunky dokážu naštartovať či už hojenie defektu, alebo cievnu novotvorbu.

Odber kmeňových buniek sa uskutočňuje priamo na operačnej sále – ak sa bunky odoberajú z kostnej drene, je to v analgosedácii, pokiaľ je to z tukového tkaniva, odber je možné urobiť v lokálnej anestézii. Pacient absolvuje všetko potrebné v jednom zákroku. Po odobratí kostnej drene alebo tuku sa bunky pripravia centrifugáciou a následne sa koncentrát buniek aplikuje napr. do chorej končatiny opakovaným vpichnutím do svalu aj do rany.

Finančné zdroje na krytie experimentálnej bunkovej liečby pochádzajú predovšetkým z vedeckých grantov, prípadne je takáto liečba financovaná občianskym združením (príslušnej pacientskej organizácie) a z vlastných zdrojov poskytovateľa na základe interných štúdií. Sety na odber a spracovanie buniek z kostnej drene sú súčasťou kategorizačného zoznamu s proskripčným obmedzením a hradené zdravotnou poisťovňou.

Bunky budúcnosti

Samotné kmeňové bunky sú súčasťou vlastného organizmu a majú schopnosť sa diferencovať na rôzne typy buniek. Obaja lekári sa zhodujú, že práve výskum využitia kmeňových buniek sa stále posúva a čoskoro bude ich využitie bežné aj v ďalších oblastiach medicíny. „Vlastné kmeňové bunky, ktoré sú od toho istého pacienta nemajú negatívnu reakciu. Naopak majú v rámci svojich regeneračných schopností pozitívny imunologický vplyv. Sú účinné v liečbe autoimunitných ochorení, v reumatológii a neurológii, kde blokujú prehnanú imunitnú reakciu, ale aj napr. pri transplantáciách orgánov. Upravené kmeňové bunky účinkujú v experimentoch i v liečbe onkologických ochorení,“ vysvetľuje doktor Babík.

Okrem kmeňových buniek sú záujmom výskumu aj látky, ktoré sú produkované kmeňovými bunkami a vedeli by rovnako pomôcť pacientom. „Všeobecne taktiež prevláda názor, že použitie vlastných kmeňových buniek je limitované vekom pacienta a závažnými pridruženými chronickými chorobami, ako napríklad diabetes mellitus, alebo chronické obličkové ochorenie, ktoré môžu významne negatívne ovplyvniť regeneračnú kapacitu použitých buniek. Preto sa veľká časť výskumu uberá cestou darcovských mezenchýmových buniek, alebo novšie cestou cytokínov, signálnych látok, ktoré sú bunkami produkované a vylučované a sú vlastnými spúšťačmi regeneračných dejov,“ dodáva na záver docent Maďarič.

Národné centrum zdravotníckych informácií, foto: pixabay