Dekubity: Problém, ktorý môže ohroziť život

41

Svetový deň „Stop dekubitom“ tento rok pripadol na 19. novembra 2020. Preležaniny ohrozujú nielen starších pacientov dlhodobo pripútaných na lôžko v nemocničnej či domácej starostlivosti, ale aj mladých ľudí po úrazoch a operáciách.

Odborníci varujú, že na vznik závažnej preležaniny v niektorých prípadoch stačí aj 24 hodín! Naopak, liečba dekubitov je dlhodobá, náročná pre pacienta a spája sa s vysokými nákladmi na zdravotnú starostlivosť. V mnohých prípadoch sú preležaniny dokonca príčinou smrti. Väčšine z nich sa dá predísť, prevencia je navyše z pohľadu manažmentu dekubitov 10-násobne lacnejšia. „Znamená zníženie utrpenia pacienta a zlepšenie kvality života jeho i jeho blízkych. Navyše, na základe Deklarácie Rio de Janeiro z roku 2011 sa prevencia vzniku preležanín považuje za univerzálne ľudské právo. Nesmieme však zabúdať ani na kvalitnú a dostupnú liečbu, ktorá by mala byť adekvátne nastavená pre každého pacienta individuálne,“ upozorňuje PhDr. Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov.

Ako im predísť?

Prevencia vzniku preležanín je založená na dôkladnej starostlivosti o kožu, dozeraní na správnu výživu, na dostatočnej hydratácii a polohovaní pacienta. Pokožku je potrebné udržiavať dôkladne vyčistenú a chrániť ju pred zvýšenou vlhkosťou. Miesta s rizikom vzniku dekubitu by sa nemali masírovať ani vystavovať inému tlaku. Ošetrujúca osoba by tiež mala dohliadať na individuálny výživový plán pacienta a zabezpečiť dostatočný nutričný a energetický príjem. V neposlednom rade treba dbať na hydratáciu a dozerať na adekvátny pitný režim.

Nevyhnutnou súčasťou prevencie je polohovanie pacienta. Pokiaľ je to možné, treba ho nabádať k samostatnosti a pohybu. Ak to možné nie je, stanoví sa plán pravidelného polohovania zohľadňujúci stav pacienta, teda odolnosť kože, stav tkanív, stupeň mobility a aktivity, ako aj prítomnosť súvisiaceho ochorenia. Využívajú sa polohovacie techniky pre lepšiu manipuláciu s ležiacim, prípadne špeciálne polohovacie pomôcky.

U dlhodobo ležiacich pacientov je vhodné využiť antidekubitné podložky a antidekubitné matrace, ktoré zaisťujú rovnomerné rozloženie tlaku v rizikových oblastiach a minimalizujú trenie kože o podložku. Kombinovateľné sú aj s elektronicky polohovateľným lôžkom.

Liečba a ošetrenie rán

Preležanina je lokalizované poškodenie kože a/alebo podkožia, obvykle nad kostným výčnelkom, ktoré vzniká v dôsledku tlaku a/alebo strihového efektu. Podľa hĺbky rany rozoznávame viacero stupňov dekubitov.

Ak sa už preležaniny vytvoria, je pre správnu liečbu dôležité, v akej fáze hojenia je rana a o aký typ rany ide. Na základe toho treba zvoliť vhodné terapeutické krytia. „Na liečbu dekubitov sa používajú krytia vlhkej terapie predovšetkým s čistiacim účinkom a na zachovanie mikroklímy v rane. Vzniknutú nekrózu v rane treba odstrániť,“ vysvetľuje MUDr. František Špaček, chirurg z Univerzitnej nemocnice s poliklinikou Milosrdní bratia v Bratislave.

Liečba spočíva v takzvanom debridemente, teda procese odstránenia alebo zníženia nežiaducich súčastí rany za účelom navodenia fyziologických procesov (hemostáza, čistenie, proliferácia, maturácia) v rane. Preležanina je rana, ktorá je kolonizovaná určitou infekčnou náložou (aj bez zjavných príznakov). Takáto infekcia sa však nelieči antibiotikami, ale lokálnymi antiseptikami.

Ak je v rane prítomný viditeľný povlak, znamená to nekontrolovateľné premnoženie baktérií alebo plesní. Opakovane je preto potrebné robiť hlboké odbery kultivácie z rany, aby sa v prípade potreby včas stanovila cielená systémová antibiotická liečba.

Medicína rozlišuje viacero druhov debridementu: mechanický, chemický a enzymatický, biologický, chirurgický, fyzikálny a autolytický. Na úspešné zahojenie rany však vplýva aj celkový zdravotný stav pacienta, jeho výživy či prítomnosť pridružených ochorení. Pre hojenie je tiež dôležité úzko spolupracovať so sestrami agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS), rodinnými príslušníkmi pacienta, ale aj pacientom samotným.

Stačí deň na lôžku

Najväčší podiel pacientov s dekubitmi tvoria imobilní pacienti a pacienti na lôžku (napríklad po náhlej mozgovej príhode, po úraze miechy, po operáciách, v terminálnom štádiu onkologického ochorenia, pacienti so sklerózou multiplex a pacienti v kóme). Preležaniny sa však môžu vyskytnúť aj pri krátkodobom pobyte na lôžku, napríklad po úraze. „Akýkoľvek ležiaci pacient je ohrozený vznikom dekubitu. V niektorých prípadoch sa takáto rana môže vytvoriť už počas jediného dňa na lôžku, týkať sa teda môže aj mladého človeka so zlomeninou alebo zápalom pľúc, ktorý môže súvisieť napríklad s aktuálnou pandémiou nového koronavírusu,“ hovorí MUDr. Marián Rošák z Kliniky úrazovej chirurgie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.

Riziko vzniku dekubitov zvyšuje obezita aj podvýživa, poruchy vedomia, vysoké teploty a liečba sedatívami. Stav sa môže zhoršiť aj v súvislosti s vyšším vekom, cievnymi zmenami, zhoršenou funkciou pečene, kvôli zmenám v imunitnom systéme. Ovplyvniť ich môže tiež dlhodobý stres či fajčenie.

Rizikové faktory pre vznik dekubitu

TLAK

Mechanizmom vzniku je tlak podložky na kožu, ktorý je väčší, než tlak v kapilárach. Čím je väčší, tým je doba, za ktorú dekubit vznikne, kratšia. Pôsobiaci tlak môžu zvyšovať napríklad pokrčená plachta, katétre, goliere, dlahy, bočnice postelí, kyslíkové masky a podobne.

TRECIA SILA

Trecia sila pôsobiaca medzi kožou a podložkou spôsobuje poškodenie vrchných vrstiev kože, najčastejšie vzniká pri posúvaní pacienta na posteli, pri manipulácii s ním. Odolnosť kože voči trecej sile sa zvyšuje, ak má koža dostatočnú hydratáciu.

STRIHOVÁ SILA

Poškodenie strihovou silou nastáva najmä u pacientov uložených v sede, napríklad na vozíku. Dochádza u nich k narušeniu malých tepien, čo má za následok nedostatočné prekrvenie danej oblasti.

VEK

So zvyšujúcim sa vekom je koža človeka tenšia, stáva sa menej odolnou proti pôsobeniu vonkajších vplyvov. Starší ľudia majú nižšiu pružnosť kože v dôsledku degenerácie elastických vlákien. 70 % všetkých preležanín sa vyskytuje u ľudí nad 70 rokov.

MALNUTRÍCIA

Malnutrícia alebo nedostatočná výživa, vzniká v dôsledku nepomeru medzi energetickými nárokmi organizmu na živiny a ich príjmom. Nepriaznivým vplyvom pre hojenie dekubitu je nízka sérová hladina albumínu, nedostatočný príjem potravy, nízky obsah proteínov v strave a strava s nízkym obsahom vitamínov (najmä vitamín C) a minerálov (zinok).

INKONTINENCIA

Inkontinencia moču a stolice je významný rizikový faktor vzniku preležanín. Moč a stolica kožu macerujú, spôsobujú, že je krehkejšia, náchylnejšia na poškodenie, a zároveň zvyšujú nepriaznivý vplyv tlakovej a trecej sily.

IMOBILITA A NEUROLOGICKÝ DEFICIT

Znížená citlivosť a nemožnosť odpovedať na diskomfort či bolesť zmenou polohy zvyšuje dĺžku pôsobenia tlaku na pacientovu kožu, čím prispieva k vzniku preležaniny. Vplyv na vznik dekubitu má aj počet spontánnych nočných pohybov, ktorý môže byť znížený užívaním liekov so sedatívnym účinkom.

Zdroj: npz.sk, foto: pixabay