Depresia nás oberá o zdravie aj peniaze

57

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je depresívna porucha druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti a zároveň predstavuje celosvetovo najväčšiu ekonomickú záťaž spojenú s ochorením. Z 300.000 ľudí, ktorí trpia depresiou na Slovensku, sa však lieči iba niečo viac ako polovica.

Čísla budú vinou pandémie pravdepodobne ešte vyššie. Ukazujú to aj štatistiky internetovej poradne pre mladých IPčko.sk, ktorá zaznamenala už počas prvej vlny až 500-percentný nárast hovorov a od 15. septembra to bol približne 150-percentný nárast oproti rovnakému obdobiu spred roka. Zároveň stúpol počet konzultácií o depresiách v poradni o 37 %.

Niet pochýb o tom, že téme depresie treba v dnešných ťažkých časoch venovať zvýšenú pozornosť. Slovenskí odborníci sa však okrem medicínskych dopadov duševných porúch zamerali aj na vyčíslenie ich ekonomických dopadov. Najnovšia analýza Ústavu zdravotníckych disciplín Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety sa tento rok venovala rezistentnej depresii. „Medzi pacientmi s depresívnou poruchou je približne štvrtina takých, ktorým antidepresívna liečba nezaberá dostatočne. Vtedy hovoríme o tzv. rezistentnej depresii,“ vysvetľuje MUDr. Zuzana Janíková, primárka Psychiatrického oddelenia v Liptovskom Mikuláši. „U týchto pacientov sú potom zvýšené nároky na ďalšiu zdravotnú starostlivosť, hľadanie ďalších terapeutických stratégií, nutnosť kombinácie viacerých typov farmák a podobne,“ dodáva odborníčka.

Pacienti s rezistentnou depresiou preto predstavujú aj vyššiu záťaž pre zdravotné systémy. Podľa medzinárodných štúdií je pravdepodobnosť hospitalizácie pri takýchto pacientoch až dvojnásobná, v porovnaní s pacientmi s nerezistentnou formou depresie, pri ktorej liečba zaberá. „Na Slovensku sa rezistentná depresívna porucha doteraz samostatne nesleduje a nemá stanovený ani špecifický (MKCH) kód. To spôsobuje výrazné problémy pri lepšej identifikácii nákladov na toto závažné ochorenie,“ približuje úskalia analýzy jej autor, prof. Róbert Babeľa z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. „Napriek tomu však na základe dát zdravotných poisťovní vieme, že rozdiel v hospitalizácií pacientov s jedinou epizódou depresie a ťažšími formami depresívnej poruchy, medzi ktorými je aj veľká skupina pacientov rezistentných na liečbu, je až 4,4 milióna eur. Pacienti s ťažšou formou depresie sú teda hospitalizovaní až o 33 % viac,” hovorí o výsledkoch analýzy prof. Babeľa.

Duševné ochorenia stoja ekonomiku 4 % svetového HDP, teda viac ako rakovina, diabetes aj chronické dýchacie ochorenia dokopy. Depresívna porucha je zároveň druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti vo svete. Zapríčiňuje aj významný pokles v produktivite zamestnancov, a to až o 25 %. Aj minuloročná analýza Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety prvýkrát upozornila na to, že depresívne poruchy významne zaťažujú sociálny a zdravotný systém. Na Slovensku dosiahli len za rok 2018 celkové priame náklady (diagnostika, hospitalizácie a liečba) za depresívne poruchy viac ako 22,8 mil. eur. Nepriame, sociálne, náklady (PN, invalidné dôchodky, strata produktivity) dosiahli až dvojnásobok: 48,4 mil. eur. Najnovšia analýza poukazuje na to, že najväčšie náklady sa skrývajú v starostlivosti o pacientov s ťažšími formami depresívnej poruchy, pri ktorých nachádzame aj vyššiu mieru opätovnej hospitalizácie, súbežných ochorení (komorbidít) aj pokusov o samovraždu.

V prípade rezistentnej depresie je vyšší aj nárast v podobe nepriamych nákladov (zníženia produktivity práce a sociálnych nákladov), a to až o 40 – 50 % viac ako v prípade nerezistentnej depresie. Súvisí to s tým, že pacienti s rezistentnou depresívnou poruchou sú oveľa viac odkázaní na podporu v práce-neschopnosti a odpracujú tak celkovo oveľa menej dní. „Pri rozumnej investičnej stratégií máme šancu získať späť 5 eur z každého investovaného eura. To je návratnosť investície do moderných liečebných postupov. Zároveň je však potrebné investovať aj do celkovej reformy psychiatrickej starostlivosti, kde sú takisto dostupné dáta o návratnosti, napríklad v prípade investície do denných psychiatrických stacionárov to môže byť až 2 milióny eur v rozpätí 10 rokov,“ uzatvára prof. Babeľa.

Príznaky depresie

  • strata záujmu, energie a radosti, ktorá je niekedy sprevádzaná úzkosťou,
  • nedostatok elánu a motivácie, ktorý spôsobuje, že i jednoduché úlohy sa zdajú namáhavé či nezvládnuteľné,
  • zhoršenie nálady, najmä ráno,
  • celková únava,
  • nepokoj a podráždenosť,
  • poruchy sústredenia, neschopnosť rozhodovať sa,
  • pocity bezmocnosti a beznádeje,
  • zmeny chuti na jedlo – niekedy zvýšenie, ale častejšie zníženie,
  • zmeny spánku – zvýšená spavosť, ale častejšie nespavosť,
  • strata normálnej mimiky (smútok sa odráža aj vo výraze tváre),
  • pokles alebo nárast hmotnosti (rozdiel viac ako päť percent za mesiac),
  • strata sebadôvery, vyhýbanie sa kontaktom s inými ľuďmi, uzatváranie sa do seba,
  • opakujúce sa myšlienky na smrť alebo samovraždu,
  • fyzické prejavy, akými sú bolesť na hrudníku, búšenie srdca, žalúdočná nevoľnosť, závraty, zápcha, poruchy menštruačného cyklu, svrbenie a rôzne bolesti.

Ako sa starať o svoje duševné zdravie

 Naladiť pozitívne sa dá nezávisle od vonkajšieho prostredia, okolností, či situácie. Každý môže zaujať vnútorný postoj napriek nepriaznivým vonkajším podmienkam – nepoddať sa vonkajším okolnostiam. Ak sa vám niekedy zdá, že je svet a život pochmúrny skúste vyjsť zo seba, zo svojej samoty a zamerať sa na niečo, alebo niekoho mimo seba. Otvorte sa ľuďom a životu. Nájdite si vhodné aktivity, ktoré vás potešia, nájdite si spoločenstvo ľudí, spoločnosť človeka, ktorý vám rozumie a bude vám oporou.

 Na chvíľu sa zastavte, zamyslite sa nad tým čo je pre vás v živote dôležité, nad životnými prioritami, nad zmyslom svojho života – ak má váš život a práca význam, ľahšie zvládnete aj depresívnu náladu. Skúste sa tiež zamyslieť, či ste počas roka nezanedbávali niektoré oblasti vášho života (osobný život, rodinu, priateľov, fyzickú aktivitu, oddych…) a skúste si nájsť vo svojom živote pre ne miesto. Usilujte sa nachádzať rovnováhu medzi súkromným, rodinným životom a prácou.

 Nezabúdajte na pohybovú aktivitu. Fyzická aktivita v tele uvoľňuje látky – endorfíny a serotonín, ktoré zlepšujú náladu a tým napomáhajú k veselšej, optimistickejšej nálade a zároveň znižujú hladinu stresového hormónu kortizolu. Fyzická aktivita zmierňuje nahromadené napätie, ktoré sa tak uvoľní. Pohyb si doprajte za každých okolností.

 Udržujte zdravé medziľudské vzťahy. Sú jedným z podporných faktorov aj pri vzniku a pretrvávaní depresívnych nálad. Skúste sa zamyslieť, či takéto zdravé medziľudské vzťahy okolo seba máte, a či aj vy sami prispievate k ich rozvíjaniu a upevňovaniu. Dôležité je udržiavať staré priateľstvá aj nadväzovať nové. Príjemný pocit si môžete navodiť aj tým, že niekomu vo svojom okolí urobíte radosť. Pôsobí to ako bumerang – keď spôsobíte niekomu radosť vo svojom okolí spätne budete mať radosť aj vy sami.

 Dostatok spánku tiež pomáha, ak ste vyčerpaný a svet sa vám zdá pochmúrny. U dospelého človeka by mal spánok trvať minimálne 7 hodín. Najkvalitnejší spánok je pred 24. hodinou. Hlboký bezsenný spánok najlepšie regeneruje celý organizmus. Vo všeobecnosti platí, ak sa ráno cítite sviežo a oddýchnutí, spali ste dostatočne.

 Nezostávajte príliš vážnymi. Udržujte v sebe humorný pohľad na život. Niekedy stačí niekoľko úsmevných slov na nadviazanie kontaktu na spríjemnenie atmosféry, uvoľnenie spoločnosti. Srdečný smiech rozširuje tkanivo vnútri krvných ciev, zvyšuje sa tak prietok krvi a výborne sa prekrvia vnútorné orgány. So smiechom sa mierni hnev, úzkosť i depresívna nálada. Uvoľňujúci a protistresový účinok smiechu pretrváva ešte dlho potom, čo ste sa prestali smiať. Humor vám pomôže získať odstup od vecí, udalostí i od seba samého.

 Nájdite si spôsob ako uvoľniť negatívne emócie, upokojiť sa a zlepšiť náladu (rozhovor s priateľom, zájdite na miesta, kde sa cítite dobre, nájdite si aktivitu, ktorú robíte radi,…). Dlhodobé potlačenie emócií môže mať negatívne dôsledky pre psychickú pohodu a rovnováhu. Nahromadené negatívne pocity sa následne môžu prejaviť aj na zhoršenom fyzickom stave.

 Čomu sa treba vyhýbať je dlhé vysedávanie pred televíziou, či počítačom pri plnom tanieri jedla, cigarete či alkohole. Sedavý spôsob života spolu s nezdravým a nadmerným stravovaním vám náladu nezlepší.

 Vnútorné konflikty a problémy sú aj s nepríjemnými pocitmi s nimi spojenými súčasťou života, nemôžeme ich z neho vylúčiť, ale môžeme sa sami snažiť lepšie sa pripraviť na ich riešenie a zvládanie.

 Pokiaľ u vás pretrváva smutná, úzkostná, alebo „prázdna“ nálada, strata záujmu a radosti, môže ísť o začínajúcu depresiu. V takomto prípade je namieste vyhľadať odbornú pomoc.

Čo robiť, ak si myslíte, že máte depresiu

  • Porozprávajte sa s niekým, komu dôverujete.
  • Vyhľadajte odbornú pomoc.
  • Pokračujte v aktivitách, ktoré vás bavili, keď vám bolo dobre.
  • Ostaňte v spojení s rodinou a priateľmi.
  • Dodržujte pravidelné stravovacie návyky a spánok.
  • Pravidelne cvičte, aj keď je to iba krátka prechádzka.
  • Vyhýbajte sa požívaniu alkoholu a berte iba predpísané lieky.

 Pamätajte: Dá sa toho urobiť veľa, aby sa dalo depresii predísť a liečiť ju aj vo vyššom veku.

Zdroj: npz.sk, foto: pixabay