Dlhodobé následky covidu trápia aj ľudí s miernym priebehom ochorenia

54

Príznaky ochorenia COVID-19 nemusia byť závažné a u mnohých ľudí rýchlo pominú, niektorí však trpia dlhodobými následkami. Postcovidový syndróm alebo long covid sa objavuje nielen u ľudí s ťažším priebehom ochorenia, ale aj u tých s miernymi príznakmi. Ako sa prejavuje a ako ho zvládnuť?

Long covid je multisystémové postihnutie, súhrn príznakov, ktoré pretrvávajú týždne alebo mesiace po počiatočnom ochorení. Hovoríme o období minimálne osem až dvanásť týždňov po infekcii. Netýka sa však len ľudí s ťažkým priebehom covidu. Aj tí, ktorí mali spočiatku mierne, prípadne žiadne príznaky, môžu trpieť dlhodobými problémami. Nedajú sa dokonca vylúčiť ani trvalé následky, keďže vírus môže natrvalo poškodiť pľúca, srdce, obličky, pečeň či mozog. Objavujú sa tiež teórie, že fragmenty vírusu by mohli zostať „uspaté“ v tele a po čase sa reaktivovať, tak ako je to pri niektorých iných vírusoch, napríklad Herpes simplex či Varicella zoster.

Príznaky postcovidového syndrómu môžu zahŕňať:

  • extrémnu únavu,
  • dýchavičnosť,
  • ťažkosti so spánkom,
  • úzkosti a depresiu,
  • bolesti hlavy a hrdla,
  • búšenie srdca,
  • tlak alebo bolesť na hrudníku,
  • závraty,
  • tinitus (hučanie v ušiach),
  • bolesti kĺbov a svalov,
  • kožné problémy, vypadávanie vlasov,
  • problémy s pamäťou a koncentráciou,
  • zmeny čuchu a chuti,
  • pretrvávajúci kašeľ,
  • zvýšenú teplotu,
  • nevoľnosť, hnačku, bolesti žalúdka.

Ľudia, ktorí musia byť kvôli ťažkému stavu hospitalizovaní v nemocnici, majú často výrazné dýchacie, srdcové komplikácie a/alebo problémy so zrážaním krvi. Infekcia môže ovplyvniť obličky, pečeň, gastrointestinálne a neurologické funkcie. Pacienti liečení na jednotkách intenzívnej starostlivosti trpia stratou svalovej hmoty (môžu stratiť približne 3 % svalstva denne počas hospitalizácie), závažnými kognitívnymi dysfunkciami (kvôli zníženej hladine kyslíka v mozgu), komplikáciami súvisiacimi so zavedením ventilačných hadičiek, katétrov atď. Niektorí majú pretrvávajúce neurologické ťažkosti, bojujú s vyčerpávajúcou únavou. Títo pacienti si vyžadujú multidisciplinárny prístup, teda starostlivosť viacerých špecialistov, pomoc fyzioterapeutov, niekedy aj logopédov či psychoterapeutov. Dôležité je skoré odhalenie postcovidového syndrómu a správne zvolená liečba. Potrebná je najmä symptomatická liečba, ale netreba zabúdať ani na následnú rehabilitáciu, dychové cvičenia či kúpeľnú liečbu.

Koľko ľudí trpí long covidom a kto je najviac ohrozený?

Štúdia, ktorú publikoval v júni Imperial College v Londýne, zistila, že viac ako tretina prekonaných pociťovala ešte po 12 týždňoch aspoň jeden symptóm. Zúčastnilo sa na nej pol milióna dospelých pacientov s prekonaným ochorením.

Ďalšia štúdia v Spojenom kráľovstve skúmala viac ako 270.000 ľudí s prekonaným covidom. Výsledkom bolo, že vyše tretina z nich (37 %) mala aspoň jeden dlhodobý symptóm ochorenia počas troch až šiestich mesiacoch po diagnostikovaní počiatočnej infekcie. Symptómy najčastejšie pretrvávali u tých, ktorí boli liečení na ochorenie COVID-19 v nemocnici, o niečo častejšie sa objavovali u žien.

Do tretice štúdia vedená Univerzitou v Leicesteri, ktorá zahŕňala vyše 1.000 pacientov liečených na covid v nemocnici, ukázala, že väčšina (sedem z 10) sa úplne nezotavila ani päť mesiacov po prepustení do domácej liečby. Autori správy uviedli, že jeden z piatich ľudí v štúdii by sa mohol považovať za osobu so zdravotným postihnutím. Z tých, ktorí predtým pracovali, sa až 17,8 percenta už nezaradilo do pracovného procesu a ďalších 19,3 percenta muselo kvôli pretrvávajúcim zdravotným ťažkostiam zmeniť prácu.

Riziko long covid má tendenciu narastať s vekom (zistilo sa 3,5-percentné zvýšenie pretrvávajúcich symptómov s každou dekádou života). Častejšie postihuje ženy, ľudí s nadváhou alebo obezitou a fajčiarov. Kým u dospelých vo veku 18 – 49 rokov sa týka približne desať percent prekonaných, u starších ako 70 rokov hlási podľa britských údajov dlhotrvajúce problémy až 22 percent ľudí.

Je normálne pociťovať bolesť na hrudníku po prekovaní vírusu SARS-CoV-2?

Bolesť na hrudníku je bežným príznakom ochorenia COVID-19. Niektorí ľudia začnú túto bolesť pociťovať až niekoľko týždňov po tom, čo prekonali infekciu. Je dôležité si uvedomiť, že aj keď ste po covide a aktuálne pociťujete bolesť na hrudníku, nemusí to súvisieť s vírusom, preto ju rozhodne netreba podceňovať. Ak zaznamenáte akýkoľvek nezvyčajný druh bolesti na hrudi, je dôležité vyhľadať lekársku pomoc, pretože môže byť príznakom niečoho závažnejšieho, napríklad akútnych problémov so srdcom alebo pľúcami.

Záchranku volajte v prípade:

  • bolesti na hrudníku, ktorá je náhla alebo silná a nemizne,
  • náhlej bolesti na hrudníku, ktorá je sprevádzaná vracaním, nevoľnosťou, potením alebo dýchavičnosťou,
  • náhlej bolesti na hrudníku, ktorá je sprevádzaná stratou vedomia.

Môžu deti trpieť long covidom?

Aj keď nie je dlhodobý covid u detí taký častý ako u dospelých, vyskytuje sa aj v tejto vekovej kategórii. Podľa článku v prestížnom časopise The Lancet trvá ochorenie COVID-19 u starších detí v priemerne 7 dní, u mladších zvyčajne 5 dní. Len 4,4 % nakazených detí pociťuje ťažkosti dlhšie ako mesiac. Long covid sa častejšie objavuje u starších detí a prejavuje sa najmä bolesťami hlavy, únavou, kašľom, problémami s koncentráciou, bolesťami brucha, kĺbov a svalov.

Long covid a očkovanie

Očkovanie v prvom rade pomáha zabrániť tomu, aby ste sa nakazili koronavírusom. Účinok očkovania nie je stopercentný, no platí, že vás chráni pred ťažkým priebehom ochorenia a rovnako aj pred rozvojom long covidu. Výskum z King’s College London naznačuje, že dve dávky vakcíny znižujú riziko vzniku dlhého covidu u nakazených dospelých na polovicu oproti nezaočkovaným.

Povzbudzujúce je, že sa objavujú zistenia o tom, že očkovanie by mohlo zmierniť long covid dokonca aj u ľudí, ktorí vakcináciu podstúpili až potom, ako sa nakazili. V štúdii zverejnenej v októbri 2021 britský Úrad pre národnú štatistiku naznačil, že prvá dávka očkovania znížila výskyt dlhotrvajúcich príznakov covidu u pacientov o 13 percent. Z údajov však nie je jasné, či išlo o trvalé zlepšenie, alebo či sa príznaky neskôr vrátili. Druhá dávka pomohla k 9-percentnému poklesu výskytu ťažkostí v porovnaní s prvým očkovaním. Odborníci tento jav pripisujú obnoveniu imunitnej odpovede organizmu. Štúdia bola obmedzená v tom, že sledovala ľudí v priemere len 67 dní po druhej vakcíne a nie každý v štúdii mal aplikovanú druhú dávku. Nedá sa z nej preto zatiaľ vyvodiť jednoznačný záver, že vakcíny proti COVID-19 pomáhajú ľuďom v boji s long covidom (hoci vieme, že výrazne znižujú riziko opätovného nakazenia sa).

Niekoľko tipov na zvládnutie príznakov dlhodobého covidu:

  • všetky činnosti si vopred plánujte a nepreťažujte sa,
  • robte si pravidelné prestávky na oddych,
  • nevyhýbajte sa úplne fyzickej záťaži, relaxáciu striedajte s nenáročnou aktivitou – začnite opatrne, jednoduchými cvičeniami, postupne záťaž zvyšujte,
  • užitočné sú cvičenia na posilnenie svalov a dýchania (joga, tai-chi, strečing, ale napríklad aj chodenie po schodoch) – o vhodných spôsoboch cvičenia sa poraďte s lekárom,
  • chodievajte na krátke prechádzky, ktoré vám pomôžu zlepšiť náladu,
  • buďte v kontakte s rodinou a priateľmi, nebojte sa ich požiadať o pomoc,
  • pri problémoch s pamäťou si robte poznámky, zapisujte si všetky dôležité veci a termíny,
  • dôležitý je aj dostatok spánku, zdravá strava (ovocie, zelenina, hydina, ryby, strukoviny, mliečne výrobky) a dostatočný príjem tekutín.

NCZI, foto: pixabay