História 100 rokov púchovského futbalu (8. časť)

152

Úspešnú históriu púchovského futbalu písali aj mládežnícke družstvá

Výkonnostný rast každého športu a jeho úroveň je závislá od práce s mládežou. Rovnako to platí aj o púchovskom futbale. No činnosť a výsledky mládežníckych družstiev v predvojnovom období nie sú zdokumentované, a tak o systematickej činnosti sa dá hovoriť až v povojnovom období.

Základom dorasteneckého družstva tohto obdobia boli takzvaní Mladí muži, ako vtedy nazývali učňov firmy Rolný. Ich mužstvo štartovalo v súťažiach Žilinskej oblasti so striedavými úspechmi. Najväčším prínosom bolo, že viacerí prejavili svoj talent natoľko, že sa prepracovali medzi opory A-družstva mužov. Medzi takých patrili František Gašpárek, Karol Komár, František Snak, Ján Jančuška, neskôr potom Ján Kalma, Štefan Kračuník, Pavol Mikušec, Emil Dupkala a ďalší. Éra mladých mužov po znárodnení firmy Rolný zanikla, ale tradícia vo výchove mládeže a úspešné doplňovanie kádra A-mužstva zostala.

Pozitívny prvok v slovenskom futbale prináša rok 1957. V tom čase progresívne vedenie slovenského futbalu vytvára celoslovenskú dorasteneckú súťaž rozčlenenú na dve skupiny (západ a východ). Toto obdobie však našlo púchovský futbal na takúto súťaž nepripravený, a tak mužstvo Púchova v prvých ročníkoch tejto elitnej súťaže chýbalo. Našťastie nie dlho.

Funkcionári Iskry Púchov sa rýchlo zorientovali, skvalitnili podmienky pre výchovu mládeže, výsledkom čoho bol postup do dorasteneckej ligy v ročníku 1961/1962. O postup do špičky slovenského mládežníckeho futbalu sa pod vedením trénera Vavra Slováka a vedúceho mužstva, skúseného pedagóga Jozefa Moravanského pričinili hráči Polák, Dumko, Ražný, Hlúbik, F. Hurta, J. Hurta, Nagy, Solár, R. Urban, Paliesek, Mazák, František Chovanec, J. Tománek (kapitán), Crkoň, Krajčovič, Paller, Dvorský, Pastorek a Sobolčík.

Vstup do dorasteneckej ligy v ročníku 1962/1963 sa púchovským talentom vydaril. V premiérovom stretnutí dorasteneckej ligy porazili mužstvo Zvolena, o góly Púchova sa postarali dvakrát Urban, po jednom pridali Tománek, Solár a Krajčovič. Stretnutie sa hralo pred zápasom prvej ligy v Trenčíne, čo bolo v tom čase z pohľadu propagácie mládežníckeho zaužívanou záležitosťou. Mužstvo ako nováčik súťaže súperilo so skúsenými celkami úspešne a skončilo v strede tabuľky na siedmom mieste.

I následné dva ročníky hralo mužstvo so striedavými úspechmi a pod vedením trénera Karola Hrnčiara sa umiestnilo vždy v strede tabuľky. V ročníku 1965/1966 prevzal vedenie mužstva ambiciózny tréner Štefan Kračuník a vedúci mužstva Vavro Slovák. Výsledok ich cieľavedomej práce sa prejavil okamžite a mužstvo získalo historické prvenstvo vo východnej skupine dorasteneckej ligy. Vybojovali si tak právo na finálové zápasy o majstra Slovenska. Po vyrovnaných zápasoch a tesných víťazstvách 2:0 a 2:1 však získal titul majstra Slovenska víťaz západnej skupiny dorasteneckej ligy Slovan Bratislava. O historický úspech púchovského mládežníckeho futbalu sa pričinili hráči Kováč, Gabčo, Ondruš, Brezáni, Štefan Tománek, Fojtík, Vrabec, Papan, Žiačik, Škrko, Čučka, P. Vavrík, Weiss, Kevický, Dudák, L. Urban a Kušík.

Tento ročník bol významný nielen najlepším umiestnením dorastu Púchova v celej jeho histórii, ale aj vstupom dorastencov na medzinárodnú scénu. Ako ocenenie dobrých výsledkov bolo poverené účasťou na významnom medzinárodnom turnaji v rakúskom Donawitzi. Mladí Púchovčania sa súperov zvučných mien nezľakli a spomedzi šiestich účastníkov turnaja obsadili pekné tretie miesto.

Ďalší úspech nenechal na seba dlho čakať. Systematické práca priniesla opäť prvenstvo vo východnej skupine dorasteneckej ligy v ročníku 1968/1969. O titul majstra Slovenska súperili Púchovčania s ďalším bratislavským mužstvom – Interom Bratislava. Na domácom štadióne vyhrali Púchovčania 1:0, no v odvete v Bratislave prehral Púchov 0:6. Na ospravedlnenie treba uviesť, že mužstvo nastúpilo k tomuto zápasu po týždennom pobyte vo švajčiarskom Aarau a dlhej namáhavej ceste autobusom.

Šesťdesiate roky možno označiť v púchovskom mládežníckom futbale ako úspešné. Svedčí o tom aj dvojnásobná účasť vo finálovom súboji o majstra Slovenska, ale aj ďalšie úspechy vo výchove futbalistov pre vrcholový šport a reprezentáciu. Rozhodujúcu zásluhu na tom mala obetavá práca trénera Štefana Kračuníka, ktorý viedol úspešný dorast plných dvanásť ročníkov od roku 1965/1966 až do ročníka 1976/1977, kedy od dorastu z osobných dôvodov odišiel. Najmä jeho zásluhou sa do ligových mužstiev prepracovali bratia Tománkovci, Bajza, Holý, L. Mackura, Vrabec, Koiš, Jozef Chovanec. Nezanedbateľný je i prísun hráčov do púchovského A-mužstva, ktoré úspešne bojovalo v Slovenskej národnej lige. Z týchto možno spomenúť mená ako Dunko, Gabčo, M. Šatka, Brezáni, Fulec, Mazák, Kavecký, Príkazský, Babčan, Urbanovský, Weissabel, Ďuďák, Baláž, Pavlis, Škripec, O. Cíbik, Jaroslav Chonavec a ďalší sa stali na dlhý čas oporami mužstva.

Po odchode Štefana Kračuníka viedol štyri roky púchovských dorastencov k ďalším úspechom Vlado Švec. S týmto obdobím sa spája aj zmena v systéme dorasteneckých súťaží na Slovensku. Reorganizácia v ročníku 1980/1981 znamenala prechod na celoslovenskú dorasteneckú ligu. Takéto usporiadanie bolo pre Púchov veľmi náročné po ekonomickej stránke, ale aj po stránke výkonnostnej. S úspechmi znamenajúcimi popredné umiestnenie sa počítať nedalo, preto možno za správnu prioritu tohto obdobia považovať zameranie sa na výchovu hráčov pre vlastné seniorské mužstvo, prípadne pre iné kluby. Významným prínosom, vďaka ktorému sa darilo udržiavať záujem schopných mladých futbalistov o tento šport, bolo aj účinkovanie dorasteneckého mužstva na medzinárodnej scéne. Dobré výchovné i športové výsledky vytvárali predpoklad, že dorastencom umožňovali pomerne častý medzinárodný styk – najmä účasť na medzinárodných turnajoch v zahraničí. Za zmienku stojí dvadsaťročná spolupráca s nemeckým klubom v Ehingene. Bola to obojstranne úspešná spolupráca a nesporným úspechom Púchovčanov bolo dvojnásobné víťazstvo na kvalitne obsadenom turnaji v Ehingene v rokoch 1975 a 1980. Úspechom boli víťazstva nad súpermi z Talianska, Anglicka, Rakúska a nemecka. Neskôr úspešné medzinárodné ťaženie púchovských dorastencov pokračovalo na turnajoch vo Švajčiarsku, Francúzsku, Rakúsku, Maďarsku a Poľsku.

Ďalším chvályhodným počinom najvyšších riadiacich orgánov bolo postupné vytváranie súťaží mladšieho dorastu v záujme plynulejšieho prechodu futbalových talentov zo žiackej do podstatne náročnejšej dorasteneckej vekovej kategórie. Súťaže mladšieho dorastu boli spočiatku organizované len na regionálnej úrovni. V ďalších rokoch sa však ich štruktúra zmenila a dnes je zhodná so súťažami staršieho dorastu. Množstvo práce i finančné náklady na takéto súťaže však prinášajú svoj efekt vo forme výchovy talentov pre vyššie súťaže. Akékoľvek usporiadanie súťaží by však nepriniesli žiaduce výsledky bez erudovaného vedenia trénermi a vedúcimi mužstiev. Úspešnými realizátormi výchovného procesu boli v tom čase Ladislav Burian, Ján Jozefovič, Antonín Richtárik, Jozef Brezáni, Jozef Strelčík, Ľuboš Jurga. Preto dorast účinkoval plných osem rokov v celoslovenskej dorasteneckej lige a až v súťažnom ročníku 1987/1988, kedy skončil na trinástom mieste, zostúpil do druhej dorasteneckej ligy skupina východ. Po ročnom pôsobení v druhej najvyššej dorasteneckej súťaži sa však zverenci trénerskej dvojice Ladislav Burian, Ľuboš Jurga vrátili do najvyššej dorasteneckej súťaže.

Niekoľkoročné pendlovanie púchovských dorastencov medzi prvou a druhou ligou sa skončilo v sezóne 1997/1998, kedy dorastenci pod vedením trénera Jána Jozefoviča postúpili do prvej dorasteneckej ligy a zostali v nej niekoľko rokov. Bolo to zásluhou obetavej práce trénera, ktorý v dĺžke svojho pôsobenia pri doraste napodobnil Štefana Kračuníka. Významným pomocníkom mu bol najmä Miroslav Škripec. Pri mužstve tiež prechodne pôsobili Miroslav Turianik a Jaroslav Fábry. Do mužstva dospelých sa postupne prepracovali Pavol Vavrík, Radek Buchta, Miroslav Valach, neskôr Juraj Škripec, Peter Vavrík, Igor Jurga a Roman Kadlec.

Ján Jozefovič bol povolaný k mužstvu dospelých, a tak na trénerskú stoličku dorastu zasadli postupne Štefan Tománek, Stanislav Mráz, Eduard Pagáč, Jozef Madara a Peter Luhový. Ekonomická situácia stavala do popredia nevyhnutnosť doplňovania družstva z vlastných radov. Tento zámer sa stal skutočnosťou, keď v ligovom mužstve mužov dostávali príležitosť hráči, ktorí predtým pôsobili v doraste Matadoru Púchov ako Ján Chovanec, Peter Šnegoň, Michal Vanák, Miroslav Pavlovič, Peter Mičic, Patrik Mráz, Marek Ivanka.

Viac ako 40-ročné úspešné účinkovanie dorastu v najvyšších súťažiach by nebolo možné bez systematickej a nadväznej výchovnej činnosti od tých najnižších vekových kategórií. Postupnosť vo výchove od najmladších, začínajúcich v prípravkách, cez žiacke kategórie združené podľa školských tried, cez mladší dorast až po vyvrcholenie v ligovom doraste prináša dlhodobo svoje ovocie. Osobitnú zmienku si zaslúži i účinkovanie žiakov v súťažiach. Žici Matadoru v tom čase hrali v rámci krajských súťaží a počínali si veľmi úspešne. Napriek silnej konkurencii zo strany väčších miest ako Žilina, Banská Bystrica a iné, sa stali celkom päťkrát majstrami kraja. S víťazmi ostatných krajov bojovali o majstra Slovenska v ročníkoch:

1974/1975 vo Svite (tréneri Švec a Burian)
1977/1978 vo Vrbovom (Burian)
1979/1980 v Brezne (Burian)
1988/1989 v Hlohovci (Strelčík)
1989/1990 v Rožňave (Strelčík)

Tak ako dorastenecké mužstvo, ani žiaci na titul majstra Slovenska síce nedosiahli, no ich účinkovanie možno hodnotiť vysoko pozitívne. Okrem uvedených trénerov, ktorí viedli mužstvo na majstrovstvách Slovenska, treba oceniť i ďalších, ktorí tým najmladším vštepovali základy futbalovej abecedy. Boli to Jozef Brezáni, Ivan Vrábel, Pavol Holeščák, Jozef Madara, Miroslav Urban a ďalší. Na prelome tisícročí sa aktivita a starostlivosť o túto vekovú kategóriu zvýšila. V organizačnej sfére došlo ku skvalitneniu súťaží. Výkonnostná špička sa prezentuje v žiackej lige, ktorá má tri skupiny – východ, západ a stred a má nadväznosť na športové triedy v rozsahu od piatej po deviatu triedu, teda približne 80 žiakov. Po roku 2000 sa vytvorila nadväznosť na športové triedy vyšších ročníkov a to v prepojení na združenú strednú odbornú školu. Záslužnú výchovnú činnosť tam prezentovali futbaloví tréneri mládežníckych družstiev futbalového klubu Ján Jozefovič, Jozef Tománek, Stanislav Mráz, Jozef Madara a Eduard Pagáč.

Zásluhu na úspešnej práci s mládežou mali najmä: Ladislav Burian, Ján Jozefovič, Miroslav Karas, Jozef Fulec, Jozef Brezáni, Štefan Kračuník, Július Bradáč, Ján Punčochář.

Téza, že príklady priťahujú, nadobúda svoje opodstatnenie aj pôsobením súrodencov vo futbale. I púchovský futbal má viacero príkladov, kde starší súrodenec po svojom uplatnení sa v družstve pritiahol ku futbalu i mladšieho. Najvýraznejšie je to u bratov Luhových, pretože až traja našli svoje uplatnenie vo futbale. Postupne vynikli v tejto hre Peter (ročník narodenia 1961), neskôr Milan (1963) a napokon aj Ľuboš (1967). Všetci začínali v Púchove, Milan a Ľuboš to dotiahli až do reprezentácie. Spolu v mužstve Púchova však naraz nikdy nehrali.

Ani bratia Tománkovci Jozef (1944) a Štefan (1948) sa spoločne na hracej ploche v majstrovskom zápase nestretli. Pôsobili však spoločne na trénerskej lavičke. Štefan ako tréner a Jozef ako asistent. Svedčí o tom aj fotografia, z ktorej je však zrejmé, že tento zápas im príliš veľa radosti neponúkol.

Dvojičky Vladimír a Ľubomír Pavlišovci.

Ďalším príkladom je família Vavríkovcov. Príkladom bol otec Pavol, ktorý odohral celý dorastenecký vek koncom šesťdesiatych rokov v Púchove. Jeho príklad nasledovali synovia Pavol (1978) a Peter (1981), hráči ligového kádra Púchova. Určitou raritou sú však súrodenci – dvojičky Vladimír a Ľubomír Pavlišovci. Tí začínali pochopiteľne naraz a prešli celou mládežníckou kategóriou. Spoločne potom pôsobili v mužstve dospelých v prvej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia. Fotografia v púchovskom drese potvrdzuje, že ich identifikácia bola pre trénerov, rozhodcov či iných funkcionárov a delegované osoby prakticky nemožná. Ani pochvala za pekný futbalový kúsok sa nedostala vždy k tomu pravému…

Zdroj: Vavro Slovák – 85 rokov púchovského futbalu (2005)