Nebezpečná kombinácia: CHOCHP a koronavírus

93

Chronickej obštrukčnej chorobe pľúc (CHOCHP) každoročne podľahne viac ľudí ako rakovine pľúc a prsníka dohromady. V časoch pandémie je situácia ešte vážnejšia, keďže koronavírus postihuje najmä dýchací systém. Môže spôsobiť ťažký zápal pľúc, ktorý neraz končí u pacientov s CHOCHP fatálne.

Pľúca sú primárnym cieľom koronavírusu. Vírus po vdýchnutí napadne tkanivá, čo spôsobuje zápaly a problémy s dýchaním, a ak sa infekcia ešte zhorší, môže sa vyvinúť zápal pľúc. Väčšina prípadov koronavírusu je mierna a dajú sa liečiť v domácom prostredí, v závažných prípadoch sa však môže vyvinúť syndróm akútnej respiračnej tiesne. Takýto stav si potom vyžaduje, aby boli pacienti napojení na ventilátor a na kyslík.

„Respiračné vírusy vo všeobecnosti napadajú už predtým poškodené pľúca,“ upozorňuje doc. MUDr. Marta Hájková, CSc., MPH, hlavná odborníčka MZ SR pre pneumológiu a ftiziológiu a dodáva: „Liečba je na svete, no je účinná, len ak ju pacient užíva pravidelne a zvláda inhalačné techniky. Liečba chronickej obštrukčnej choroby pľúc nie je o tabletkách, ale o liekoch, ktoré sú v spreji, a treba sa ich naučiť dobre inhalovať.“

Zásadný vplyv na zdravie pľúc má tiež fajčenie. Výpary z cigariet môžu spôsobiť zápal v pľúcach, ako aj zníženie pľúcnych a imunitných funkcií. Dlhodobí fajčiari a používatelia elektronických cigariet sú vystavení vysokému riziku infekcií. Ľudia, ktorí fajčia, majú päťkrát vyššiu pravdepodobnosť chrípky a dvakrát vyššie riziko zápalu pľúc. Odborníci sa zhodujú, že zahodenie cigariet je jedným z najlepších spôsobov ochrany pred vírusovými infekciami, a to vrátane koronavírusu.

Čo je CHOCHP?

CHOCHP je závažné pľúcne ochorenie. Dochádza pri ňom k obmedzeniu prietoku vzduchu v dýchacích cestách, ktoré je spôsobené ich zúžením, inými slovami obštrukciou. Toto zúženie je dôsledkom dlhodobého a opakovaného zápalu dýchacích ciest, deštrukcie a zjazvenia pľúcneho tkaniva. Priechodnosť dýchacích ciest sa postupne zhoršuje, najmä počas výdychu.

Prvotným znakom je kašeľ, ktorým sa dýchacie cesty snažia zbaviť hlienu, neskôr aj problémy s dýchaním, najmä pri fyzickej námahe. Vdychovaný vzduch sa nevyprázdňuje dostatočne a hromadí sa v okrajových častiach pľúc. Na Slovensku sa na CHOCHP lieči približne 80.000 pacientov. Celosvetovo postihuje CHOCHP asi 12 % obyvateľstva. Každý rok si vyžiada asi 3 milióny obetí!

Rizikové faktory CHOCHP

Fajčenie je jednoznačne najväčší rizikový faktorom a najčastejšou príčinou vzniku CHOCHP. Čím viac človek fajčí, tým sa úmerne zvyšuje aj riziko ochorenia. Na CHOCHP v priemere ochorie asi každý šiesty fajčiar, ktorý denne vyfajčí 20 cigariet a každý štvrtý spomedzi tých, ktorí vyfajčia denne 2 škatuľky cigariet. Ľudia, ktorí nikdy nevyskúšali cigarety, len zriedka ochorejú na CHOCHP, i keď aj pasívne fajčenie je jedným z rizikových faktorov.

Ochorenie postihuje najčastejšie ľudí nad 40 rokov a vekom sa jeho výskyt v populácií zvyšuje. Priemerný vek v čase stanovenia diagnózy je 67 rokov. Viac ako polovica pacientov je však mladších ako 65 rokov.

Ako vyzerá typický pacient s CHOCHP?

Je starší ako 35 rokov, fajčí dlhšie ako 5 rokov alebo žije v prítomnosti fajčiarov a stáva sa tým pádom pasívnym fajčiarom, pri fyzických aktivitách má ťažkosti s dýchaním, trápi ho neutíchajúci kašeľ, ktorý sprevádza vykašliavanie hlienov a často trpí zápalmi dýchacích ciest. Príznaky ochorenia sa vyvíjajú postupne v priebehu času a zhoršujú sa. Typické sú tzv. exacerbácie, teda náhle príhody akútneho zhoršenia príznakov, ktoré môžu skončiť hospitalizáciu.

CHOCHP sa dá predchádzať

Toto ochorenie nie je zvrátiteľné a poškodené pľúca už nikdy nebudú v pôvodnej kondícií. Dá sa však predchádzať tomu, aby vôbec v ľudkom tele nevzniklo. Možnosti prevencie súvisia s ovplyvnením rizikových faktorov, ktoré rozvoj ochorenia spôsobujú. Ľudia by sa mali vyhýbať prašnému a zadymenému prostrediu.

A druhým vážnym odporúčaním je, že by mali skoncovať s fajčením. Je to totižto to najdôležitejšie, čo musí človek pri prevencii CHOCHP urobiť. Ideálne je zahodiť cigarety skôr, ako stihnú pľúca poškodiť. No aj keď človek prestane fajčiť až vo včasnejších štádiách už vzniknutej CHOCHP, môže to významne ovplyvniť postup ochorenia a jeho prognózu do najbližších rokov.

Ako spoznať CHOCHP podľa príznakov?

Typickým prvým príznakom ochorenia je kašeľ. Väčšinou ide o produktívny kašeľ s vykašliavaním hlienov. Na začiatku ochorenia sa objavuje, potom opäť vymizne, no ako ochorenie postupuje, kašeľ je stále trvalejší, označujeme ho aj ako chronický. Väčšina pacientov ho vníma ako bežný tzv. „fajčiarsky kašeľ“ a až závažnejšie príznaky potom pripútajú pozornosť.

Dýchavičnosť a chrapot sú najčastejšími dôvodmi, prečo ľudia vyhľadajú lekára a sú aj hlavnou príčinou invalidity a vzniku úzkosti. Pacient má pocit, že nemôže úplne vydýchnuť. Ako dôsledok opakovaného zápalu a/alebo rozdutia pľúc vzniká zúženie, ktoré sa prejavuje poruchou priechodnosti dýchacích ciest a obmedzením prúdenia vzduchu v dýchacích cestách. Zo začiatku sa problémy s dýchaním objavujú len po fyzickej aktivite či námahe, napríklad pri chôdzi do schodov.

Hlieny sú charakteristický symptóm, poškodené dýchacie cesty produkujú omnoho viac hlienov ako tie zdravé a pri CHOCHP kašeľ obyčajne sprevádza vykašliavanie veľkého množstva hlienov v priebehu celého dňa.

Infekcie dýchacích ciest sú u pacientov s CHOCHP častejšie a sprevádza ich ťažší priebeh. Problémy s dýchaním a kašeľ sa môžu pri prebiehajúcej infekcii ešte skomplikovať a aj množstvo vykašľaných hlienov je vyššie, ako tomu býva zvyčajne. Hlieny majú pri infekcii žltú alebo zelenú farbu a jej najvyššie riziko hrozí v zimných mesiacoch.

Cyanóza, typická pre pacientov s CHOCHP, je viditeľná ako modrofialové zafarbenie kože a slizníc, ale tiež pier, jazyka, líc či spojoviek. Koža, najmä na končatinách, je teplá. Mimopľúcne prejavy CHOCHP, boli popísané ako poruchy funkcie srdcovocievneho systému, endokrinného systému, svalového a kostrového aparátu. Pri ťažkej forme ochorenia výrazne trpí výživa a dochádza k veľkému poklesu telesnej hmotnosti, najmä na úkor kostrového svalstva. Iné prejavy sa vyskytujú v podobe únavy či opuchov členkov.

Ako lekár zistí CHOCHP?

Lekár sa v ambulancii zameriava najmä prítomnosť chronických príznakov, ako sú kašeľ, dýchavičnosť, piskoty pri dýchaní a anamnézu fajčenia.

Spirometria je najpoužívanejším vyšetrením pri diagnostike CHOCHP, na základe vzduchu vydychovaného do prístroja hodnotí kapacitu pľúc. Zobrazovacie metódy ako RTG pľúc pomáha odhaliť príznaky CHOCHP a vylúčiť iné pľúcne ochorenia, napríklad rakovinu. CT vyšetrenie pľúc sa zase vykonáva v nejednoznačných prípadoch pri potvrdení diagnostiky.

Iné vyšetrenia ako krvné testy pomáhajú odhaliť anémiu, nízku hladinu kyslíka alebo iné ťažkosti, ktoré by mohli byť príčinou problémov s dýchaním. Vyšetrenie CRP určuje tzv. C reaktívny proteín, ktorý je znakom zápalu v organizme. Pri podozrení na CHOCHP by sa mal vyšetriť u každého pacienta. Ľudia s podozrením na CHOCHP absolvujú aj vyšetrenie s pulzným oximetrom, medicínskym prístrojom, ktorý sa pripne na prst, meria pulz a nasýtenie krvi kyslíkom. Nižšie hodnoty ako normálne sa často vyskytujú u ľudí s CHOCHP.

Vyšetrenie spúta znamená, že pacientom sa vyšetria vykašľané hlieny pod mikroskopom.

Liečba CHOCHP

V súčasnosti už existujú účinné možnosti liečby, ktoré prinášajú úľavu od príznakov a niektoré dokážu ovplyvniť aj samotnú príčinu ochorenia. CHOCHP je liečiteľná choroba, nedá sa však zvrátiť a poškodenie pľúc sa už nikdy nedá celkom vyliečiť. Preto je veľmi dôležité, aby pacienti vyhľadali lekára včas a začali s liečbou čo najskôr.

Cieľom liečby chronickej obštrukčnej choroby pľúc je zmiernenie príznakov ochorenia, zlepšenie tolerancie námahy a celkového stavu a kvality života pacienta, zavedenie systému prevencie a liečby komplikácií ochorenia, ovplyvnenie postupu ochorenia a zníženie úmrtnosti.

Zdroj: npz.sk, foto: pixabay