Nepodceňujte varovné signály chronického žilového ochorenia

73

Metličky, kŕčové žily, opuchy a farebné zmeny na koži sú už viditeľné príznaky chorobného stavu žilového systému. Ochorenie však vzniká oveľa skôr, keď mu väčšina ľudí ešte nevenuje pozornosť. Pocit ťažkých nôh považujú za následok celodennej únavy.

Chronické žilové ochorenie patrí medzi najčastejšie chronické choroby v civilizovaných krajinách. Trpí nimi 40 až 60 % žien a 15 až 30 % mužov. Prvotnou príčinou je oslabenie a strata pružnosti žilovej steny a následné rozšírenie žily. Spôsobuje to hromadenie krvi v povrchovom alebo hlbokom žilovom systéme dolných končatín, kde vzniká vysoký krvný tlak v žilách i malých cievach. Zhoršuje sa okysličenie cievnej steny, a tým sa poškodzuje cievna výstelka. Ťažkosti sa zvýrazňujú počas dňa, v sede a v stoji. Naopak, v ľahu a pri chôdzi sa zmierňujú.

„Najpodstatnejšie je včas zachytiť varovné signály našich nôh, vnímať ich tiché volanie o pomoc, nepodceňovať prvotné subjektívne ťažkosti a zájsť s nimi za svojím všeobecným lekárom. Alebo ho upozorniť na problém pri akejkoľvek návšteve ambulancie či pri preventívnej prehliadke,“ apeluje všeobecná lekárka MUDr. Diana Ganajová a dodáva: „Čím skôr začneme pacienta adekvátne liečiť, tým je vyššia šanca udržať toto ochorenie v relatívne stabilizovanom stave a úplne predísť komplikáciám. Žiaľ, pacienti sa k lekárovi často vyberú až vo veľmi závažnom štádiu ochorenia.“

Žilám prospieva pohyb, no nie akýkoľvek

„Žily majú veľmi rady pohyb, preto okrem redukcie hmotnosti odporúčame pravidelný a vhodný šport. Je ním bicyklovanie, plávanie, turistika, beh alebo rýchla chôdza. Naopak, niektoré druhy športu ako posilňovanie alebo zdvíhanie ťažkých záťaží pri nesprávnej technike môžu poškodiť citlivý chlopňový aparát v žilách. Pre pacientov s chronickým žilovým ochorením nie sú najvhodnejšie,“ varuje doktorka Ganajová. Problémy môžu mať aj ľudia počas dlhého letu lietadlom či dlhej cesty autom.

Aké sú prvé prejavy chronických žilových ochorení (CHŽO)?

Prvé štádium môže byť bez vonkajších príznakov, prípadne sa na nohách môžu objaviť fialovomodré drobné žilky či pavučinovité výraznejšie podkožné žilky. Viditeľné znaky vôbec nemusia zodpovedať stavu hlbokých žíl. Sú pacienti, ktorí majú len mierne symptómy v podobe opuchov nôh či bolestí, ale majú už vážne postihnutý žilový systém. Naopak, ľudia s viditeľnými veľkými varixami nemusia mať žiadne ťažkosti. Pacient by mal preto navštíviť svojho všeobecného lekára už pri prvých príznakoch ochorenia.

Ako sa rozvíja CHŽO?

Spočiatku môže človek pociťovať len „ťažké nohy“, tlak v nohách, svrbenie, pálenie, nutnosť vykladať si nohy na stôl. Príznaky sa zhoršujú v priebehu dňa, v letných mesiacoch, pri dlhom státí či cestovaní. Neskôr sa pridružuje opuch, ukážu sa kŕčové žily – varixy. Podľa štúdií až polovici neliečených pacientov s dokázaným obráteným tokom krvi (refluxom) v hlbokých alebo povrchových žilách prejdú metličkové varixy do štádia opuchov počas piatich rokov. V priebehu ďalších piatich rokov sa až u 59 percent neliečených pacientov vyvinie vred predkolenia. Kŕčové žily sa môžu skomplikovať zápalom, vznikom zrazeniny – trombu, ktorý môže viesť až k pľúcnej embólii, a tiež prasknutím varixu a následným žilovým krvácaním!

Súvisí vek a pohlavie so symptómami CHŽO?

V populácii mužov do 35 rokov má symptómy približne 11 percent z nich, v prípade žien je to 20 percent. Po päťdesiatke je to až polovica pacientov a vo vekovej kategórii nad 70 rokov až 75 percent populácie. S postupujúcim vekom súvisí aj prehlbovanie symptómov, nemusí to však byť pravidlom.

Neovplyvniteľné rizikové faktory vzniku CHŽO:

  • dedičná predispozícia – varixy, vredy predkolenia, žilová tromboembólia či trombofília v rodinnej anamnéze,
  • vek – so zvyšujúcim sa vekom riziko vzniku chronických žilových ochorení narastá (v kategórii viac ako 65 rokov troj- až štvornásobne oproti 40-ročným),
  • ženské pohlavie – najmä počas obdobia prechodu (klimaktéria),
  • tehotenstvo – (najmä opakované) a nárast hmotnosti počas neho,
  • väčšia výška – prináša väčší tlak vnútri žíl, ťažší transport krvi proti gravitácii,
  • prekonaná žilová trombóza – chorobný vznik krvných zrazenín v srdci a cievach (najťažšie formy chronickej žilovej nedostatočnosti majú osoby, ktoré v minulosti prekonali na dolných končatinách žilovú trombózu, najmä ak nebola včas a správne liečená).

Ovplyvniteľné rizikové faktory vzniku CHŽO:

  • nadváha a obezita,
  • nedostatok pohybu, dlhé sedenie, státie, ale aj neprimeraná svalová záťaž – nesprávne posilňovanie, silové športy a časté zdvíhanie ťažkých bremien, chôdza po mestskej dlažbe,
  • nedostatok vlákniny, častá zápcha – na cievy v podbruší a slabinách pôsobí vnútorný tlak, ktorý sťažuje činnosť žíl,
  • nevhodné oblečenie a obuv – najmä tesná spodná bielizeň a obuv s vysokými opätkami,
  • horúce prostredie – spôsobuje neprirodzené roztiahnutie cievneho systému a zvýšenú záťaž na jeho funkčnosť,
  • fajčenie – vedie k zužovaniu a oslabovaniu stien ciev,
  • časté pridlhé sedenie počas cestovania alebo na toalete – zhoršený prietok krvi v žilách nôh v kombinácii so zvýšeným vnútrobrušným tlakom,
  • užívanie antikoncepcie alebo hormonálna liečba.

Liečba CHŽO

Liečba musí byť komplexná a celoživotná. Okrem správnej životosprávy a fyzikálnej liečby sa používa kompresívna terapia, medikamentózna terapia – liečba venofarmakami, sklerotizačná a chirurgická terapia. Medzi novšie metódy, ktoré sa využívajú pri odstraňovaní kŕčových žíl, patria laser a rádiofrekvencia.

Medikamentózna liečba

Chronické žilové ochorenie je od objavenia sa prvých príznakov zápalovým ochorením žíl, ktoré treba od počiatku liečiť liekmi – venofarmakami. Sú to buď látky prírodného pôvodu, alebo ide o syntetické látky. Sú určené na liečbu varixov, chronickej žilovej nedostatočnosti a lymfatických opuchov. Účinkujú aj na pocit ťažkých nôh, nočných kŕčov, bolesti a opuchy dolných končatín.

Kompresívne pančuchy

Kompresívna terapia je základnou a neoddeliteľnou súčasťou všetkých typov prevencie a liečby chronickej žilovej choroby. Bandáže sa rozdeľujú podľa materiálu a elasticity na dlhoťažné, krátkoťažné a tuhé. Väčšinou sa aplikujú školeným personálom. Kompresívne pančuchy sú komerčne vyrábané zdravotné pomôcky, ktoré sa delia podľa viacerých kritérií. Sú výhodné najmä vo fáze hojenia a neskôr ako prevencia opakovania ochorenia. Stlačením povrchových žíl sa bráni ďalšiemu šíreniu zápalu do hlbokého žilového systému a docieľuje sa zrýchlenie prúdu krvi v hlbokých žilách. Kompresívne podkolienky sú tiež nápomocné. Je však nutné, aby boli presne také veľké, aká je veľkosť nohy.

Sklerotizačná liečba

Sklerotizačná liečba je miniinvazívna liečba, pri ktorej sa vpravuje do žily sklerotizačná pena. Pena poškodí vnútornú výstelku chorej časti žily, následne žilová stena zhrubne, až sa uzavrie. Týmto procesom sa chorá žila znefunkční a postupne zaniká – mení sa na neškodný väzivový pruh.

Sklerotizácia by sa mala vykonávať pod ultrasonografickou kontrolou. Chybná aplikácia sklerotizačnej peny do žily by totiž mohla spôsobiť odumretie kože v spádovej oblasti, tiež hlbokú žilovú trombózu a následne pľúcnu embóliu. Všetky tieto komplikácie sú pri sonografickej kontrole prakticky vylúčené, procedúra však vždy patrí do rúk odborníka. Výhodou skleroterapie je bezbolestnosť a okamžitý návrat do bežného života. Ide o ambulantný výkon, pacient je ihneď práceschopný.

Chirurgická liečba

Chirurgicky možno odstrániť varixy pomocou miniinvazívneho zákroku alebo metódou klasickej chirurgie. O optimálnej liečbe rozhodne chirurg na podklade ultrasonografického vyšetrenia.

Prevencia rozvoja chronického žilového ochorenia

  • Obmedzte dlhotrvajúce státie a sedenie. Ak už musíte počas dňa dlho sedieť či stáť, robte si krátke prestávky, prejdite sa alebo aspoň krúžte nohami v členkoch.
  • Hýbte sa. Venujte sa vhodným športom, pri ktorých sa rytmicky hýbe členkový kĺb v kombinácii s prácou svalov lýtka (turistika, beh, plávanie, tanec, bicyklovanie). Vyhnite sa nevhodným pohybovým aktivitám (zjazdové lyžovanie, futbal, tenis, vzpieranie a box).
  • Udržiavajte si hmotnosť. Dbajte na vhodné zloženie stravy. Mala by obsahovať dostatok vlákniny a menej nasýtených tukov. Dodržiavajte tiež pitný režim.
  • Noste voľné oblečenie. Tesné odevy, najmä korzety a úzke nohavice a sukne, tlačia na žily a bránia žilovému návratu.
  • Nenoste obuv s vysokými opätkami ani bez opätkov. Ideálna obuv je s nízkymi, 3- až 4-centimetrovými opätkami, ktorá poskytuje dostatočný tlak na podporu žilového návratu.
  • Sprchujte si nohy chladnou vodou. Teplo je absolútne nevhodné pri problémoch so žilami. Vyhýbajte sa saune, opaľovaniu i horúcim kúpeľom.
  • V prípade závažnejších štádií sa odporúča pre zhoršený lymfatický odtok aj manuálna či prístrojová lymfodrenáž a tiež vákuová kompresná terapia.

Národné centrum zdravotníckych informácií (krátené)
Foto: pixabay