Odpovede na otázky o poruchách zraku u detí

21

Ako rodič zistí, že má jeho dieťa problém s očami a potrebuje okuliare? Môže zrak zhoršiť časté sledovanie televízie či používanie tabletu? Na tieto a ďalšie otázky rodičov odpovedá očná lekárka MUDr. Petra Senešiová.

Ako zistím, že má dieťa má problém so zrakom?

U starších detí je pomerne jednoduché zistiť, že niečo nie je v poriadku. Dieťa buď vie pomenovať, že zle vidí, alebo si všimnete príznaky ako problémy pri písaní a čítaní, časté bolesti hlavy, žmúrenie. Deti v predškolskom veku si dávajú predmety bližšie k tvári, alebo sedia bližšie pri televízore, zakopávajú či škúlia. U najmenších detí do troch rokov, môže ísť aj o vrodené chyby, ktoré sa diagnostikujú buď v pôrodnici, alebo v prvých mesiacoch života, keď si rodičia všimnú, že dieťa nereaguje na podnety, nesleduje hračku, reaguje hlavne na hlas alebo dotyk a bojí sa samo v neznámom prostredí.

Je nevyhnutné navštíviť s dieťaťom očného lekára alebo postačí návšteva optometristu?

Optometrista môže len mierne upraviť dioptrie u väčších detí, avšak nemôže deťom aplikovať potrebné kvapky, vyšetriť dieťa v cyklopleģii alebo vyšetriť očné pozadie. Po rozkvapkaní očí vieme deťom presne namerať dioptrie, v opačnom prípade môže byť odchýlka aj niekoľko dioptrií.

Ako prebiehajú vyšetrenia u detí?

Deti, ktoré vedia čítať a písať, podstúpia v zásade veľmi podobné vyšetrenie ako v prípade dospelých pacientov. Pokiaľ dieťa ešte nevie čítať, podstúpi vyšetrenie na prístrojoch, následne číta obrázky a pomocou skúšobných skiel sa oční lekári snažia vykorigovať zrakovú chybu. U detí je dôležité podať kvapky na rozšírenie zreničiek, ktoré oslabia zaostrovanie, pretože malé deti vedia zaostriť aj 5 až 6 dioptrií a meranie so zúženou zrenicou je tak nepresné. Dioptrie sa následne merajú pomocou prístrojov.

Rodičia nás v detstve často vystríhali, aby sme nesedeli blízko pri televízore, lebo si pokazíme zrak. Je to pravda?

Áno, aj nie. Keď dieťa sleduje televízor zo vzdialenosti menšej ako pol metra, určite to môže mať škodlivé následky. Avšak bežné alebo časté sledovanie z primeranej vzdialenosti neškodí zraku tak, aby deti potrebovali okuliare. Väčší negatívny dopad na zrak majú tablety a telefóny, ktoré deti držia blízko pri tvári.

Môže sa detským pacientom časom upraviť zrak?

Možné to je predovšetkým u detí, ktoré majú menšie plusové dioptrie a rovnako aj u detí, ktoré škúlia a sú tupozraké. Je však nevyhnutné, aby dodržiavali liečebný postup a aj tu platí, že u každého dieťaťa je to individuálne.

Potrebujú deti častejšie okuliare do diaľky, alebo do blízka?

Závisí to od veku detí. U tých menších ide najčastejšie o ďalekozrakosť, kedy vidia blízke predmety rozmazane a dobre vidia do diaľky. U detí okolo 7 – 8 rokov sa stretávame častejšie s krátkozrakosťou, to znamená, že potrebujú mínusové dioptrie do diaľky.

Na čo sa zamerať pri výbere okuliarov pre deti?

Dioptrie vám v optike vyrobia presne podľa predpísaného receptu, výber správneho rámu je však na vás. Ak je dieťa veľmi živé a hrozí väčšie riziko poškodenia okuliarov, vyberajte rámy z acetátu, ocele alebo kovu s ohybnými stránicami. Pre najmenšie deti sú v optikách v ponuke rámy aj s gumičkami, aby nepadali z tváre. Takisto vyberajte odľahčené rámy, aby dobre sedeli a netlačili.

Najčastejšie poruchy

Amblyopia (tupozrakosť)

Tupozrakosť nepatrí medzi refrakčné chyby, ide o funkčnú poruchu, ktorú možno definovať ako pokles zrakovej ostrosti na podklade abnormálnej alebo zníženej zrakovej stimulácie, čím dochádza k potláčaniu menej kvalitného vnemu v horšie vidiacom oku. Deti sú na vznik tupozrakosti citlivé do veku maximálne 7 rokov. Táto porucha je často podmienená kombináciou dvoch alebo viacerých príčin, najčastejšie škúlením a ďalekozrakosťou, prípadne rozdielom dioptrickej chyby. Môže nastať pri rôznych ochoreniach v skorom detskom veku, ako napríklad pri katarakte (šedý zákal) alebo zákaloch rohovky z rôznych príčin.

Problém sa nemusí dlhodobo prejaviť. Charakteristickými znakmi tupozrakosti sú problémy s priestorovým videním a zlý odhad vzdialenosti, preto k prejavom tupozrakosti patrí nemotornosť dieťaťa, časté zakopávanie, vrážanie do vecí, vyhýbanie sa niektorým hrám a podobne. U tupozrakého dieťaťa možno pozorovať časté skláňanie hlavy do strany, privieranie jedného oka a podobne. Ak si tieto alebo podobné príznaky všimnete, neváhajte a navštívte lekára. Na zachovanie dobrého zraku je nevyhnutné, aby bola chyba rozpoznaná včas a s liečbou sa začalo čo najskôr. Liečba tupozrakosti najčastejšie prebieha kombináciou nasledujúcich opatrení: okuliarová korekcia: dieťa dostane dioptrické okuliare za účelom správnej a presnej korekcie dioptrickej chyby, pleoptická liečba – prekrývanie zdravého oka, aby postihnuté oko bolo nútené pracovať.

Ďalekozrakosť (hypermetropia, hyperopia)

Ide o refrakčnú chybu, kedy je oko príliš krátke alebo lomivosť optickej sústavy je nedostatočná, preto sa svetelné lúče zbiehajú za sietnicou a na sietnici vzniká rozmazaný, zahmlený obraz. Väčšinou sa objaví už pri narodení a je dedičná. V detskom veku sa môže prejaviť škúlením a tupozrakosťou, preto je nutné ju v určitých prípadoch korigovať. Mnoho mladých ľudí však nemusí vedieť, že túto refrakčnú chybu má, pretože ich schopnosť akomodácie (prispôsobenia oka) je veľmi silná. S pribúdajúcim vekom sa však táto schopnosť znižuje. Závisia od veku a výšky dioptrickej chyby. Deti vidia relatívne dobre do diaľky, ale môžu mať problém s videním do blízka. Môžu pociťovať bolesti hlavy a únavu očí po dlhšej zrakovej práci do blízka (čítaní, písaní a kreslení). Komplikáciou ďalekozrakosti je vznik škúlenia a tupozrakosť.

Krátkozrakosť (myopia)

Krátkozrakosť je refrakčná chyba, pri ktorej oko je príliš dlhé alebo lomivosť optickej sústavy oka je väčšia. Svetelné lúče prichádzajúce do oka sa preto zbiehajú už pred sietnicou a nie v bode najostrejšieho videnia, čím vznikne rozmazaný obraz na sietnici. Vznik krátkozrakosti je často geneticky podmienený. Vyvíja sa v detstve alebo počas dospievania. V dospelom veku sa väčšinou nezhoršuje. Postihuje asi jednu tretinu populácie nezávisle od pohlavia. Dieťa vidí vzdialené objekty nejasne, rozmazane, ak chce vidieť vzdialený predmet jasnejšie, prižmuruje oči. Môže pozerať na televízor alebo na tabuľu veľmi zblízka. Môže tiež pôsobiť dojmom, že si nevšíma vzdialené predmety.

Astigmatizmus

Ide o nepravidelné zakrivenie rohovky, ktorá nemá pravidelný pologuľovitý tvar, ale jej povrch je v jednej rovine viac zakrivený ako v druhej. Časť svetelných lúčov sa preto zbieha mimo miesta najostrejšieho videnia a na sietnici vzniká deformovaný, neostrý obraz. Prejavuje sa nejasným a deformovaným videním na všetky vzdialenosti. Skreslené videnie sa môže prejaviť tak na dlhé vzdialenosti – napríklad pri pozorovaní dopravných značiek za volantom – ako aj pri pohľade nablízko pri čítaní, ručných prácach, písaní. Astigmatizmus možno riešiť okuliarmi a kontaktnými šošovkami. V súčasnosti sa dá odstrániť pomocou laserových a vnútroočných zákrokov.

Strabizmus (škúlenie)

Škúlenie je porucha paralelného postavenia očných gúľ. Nesymetrické postavenie očí znemožňuje ich správnu spoluprácu. U škúliaceho oka sa obraz vytvára na inom mieste, obraz je menej kvalitný, čím škúliace oko zaostáva vo vývoji a vzniká tupozrakosť (amblyopia). Škúlenie sa môže prejaviť v ktoromkoľvek období detského veku. Občasné zabiehanie očí hneď po narodení až do šiesteho mesiaca života môže byť fyziologické, keďže v tomto veku u detí neexistuje ešte žiadna spolupráca očí. Tá sa vyvíja od šiesteho mesiaca života až do 5. roku života dieťaťa. Ak rodič zistí u dieťaťa akúkoľvek odchýlku od normy v očných prejavoch, odporúča sa čo najskôr vyhľadať očného lekára.

Je dôležité začať s liečbou už v útlom veku a zistiť príčinu škúlenia čo najskôr. Dobrá správa je, že každý typ škúlenia sa dá liečiť. Niekedy pomôžu obyčajné dioptrické okuliare a špeciálne cviky zamerané na zlepšenie spolupráce oboch očí a ich správne postavenie. Cieľom je upraviť svalovú koordináciu postihnutého oka a pleoptickými cvičeniami (zakrývaním zdravého oka) zabrániť „lenivosti“ škúliaceho oka. Čím častejšie a intenzívnejšie je škúliace oko namáhané, tým je väčší predpoklad zníženia alebo odstránenia strabizmu. Jedným z riešení je aj operácia. Pristupuje sa k nej, keď žiadna iná z metód nemá výrazný účinok alebo keď je odchýlka oka priveľká.

Národné centrum zdravotníckych informácií