Pandémia prispela k nárastu počtu prípadov kliešťovej encefalitídy

39

V roku 2020 epidemiológovia zaznamenali 184 prípadov kliešťovej encefalitídy (KE), čo je najvyšší počet za posledných 20 rokov. Súvisieť to môže s pandemickou situáciou, kvôli ktorej ľudia viac vyhľadávali aktivity v prírode.

Dlhodobo má výskyt kliešťovej encefalitídy na Slovensku rastúci trend. Potvrdzujú to údaje Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý zbiera informácie o výskyte infekčných ochorení prostredníctvom Epidemiologického informačného systému. Zatiaľ čo v minulosti bola najviac riziková oblasť Trenčianskeho kraja a Považie, za ostatné roky najvyšší počet prípadov KE hlási Banskobystrický a Žilinský kraj. Pravdepodobne to súvisí so zmenou klimatických podmienok, vďaka ktorým sa kliešte posúvajú na sever, ako aj do vyšších nadmorských výšok nad 1000 m n. m.

Vírus KE sa prenáša na človeka najmä zaklieštením, pričom ho prenášajú všetky vývojové štádia kliešťa. Znamená to, že človek si nemusí všimnúť prisatého parazita, pokiaľ ide o drobnú prehliadnuteľnú larvu alebo nymfu. Druhým najčastejším spôsobom prenosu je konzumácia infikovaných nepasterizovaných mliečnych výrobkov, najmä kozieho, menej ovčieho či kravského pôvodu. Dôvodom je spôsob pasenia kôz, ktoré rady vlezú do vysokej trávy či kríkov. Navyše ich srsť neobsahuje lanolín ako je to v prípade oviec, ktorý ich chráni pred zaklieštením, avšak aj to len čiastočne. Výnimočné spôsoby prenosu nákazy sú prostredníctvom krvnej transfúzie od nakazeného človeka, dojčením z matky nakazenej vírusom na dieťa alebo laboratórnou nákazou.

Slovensko hlási každoročne v rámci Európy najviac epidémií KE. Súvisí to s obľubou salašníckych výrobkov a s konzumáciou mliečnych výrobkov kozieho pôvodu pre ich zdravotné benefity. Ochorenie sa u 2/3 infikovaných ľudí nemusí vôbec prejaviť. V prípade príznakov zvykne mať dvojfázový priebeh. Jeden až 2 týždne od zaklieštenia nastáva prvá fáza, ktorej príznaky sú nešpecifické, príp. podobné chrípke (horúčka, bolesti tela). V druhej fáze dochádza k „zápalu mozgu“, ktorého príznaky bývajú stuhnutosť šije, bolesti hlavy, vracanie a svetloplachosť. Dlhodobé následky KE môžu byť rôzneho charakteru (bolesti hlavy, únava, porucha pamäti, koncentrácie, ochrnutie). V jednom percente prípadov môže dôjsť k úmrtiu, ktoré sa týka rizikových skupín, napríklad ľudí so zníženou imunitou (ľudia po transplantácii užívajúci lieky na potlačenie imunity a podobne).

Špecifická liečba KE neexistuje. Keďže pôvodcom ochorenia je vírus, antibiotiká sú proti nemu neúčinné. Liečba je preto zameraná na zmierňovanie príznakov ochorenia. Pacientov hospitalizujú na infekčnom oddelení väčšinou až počas druhej fázy, dostávajú lieky na tíšenie bolesti hlavy, lieky proti opuchu mozgu a na zníženie teploty. Musia byť pod stálym dozorom, pretože si vyžadujú intenzívnu starostlivosť.

Existuje prevencia

Ochoreniu sa dá najspoľahlivejšie predísť očkovaním. Zatiaľ čo v Rakúsku je proti KE zaočkovaných 90 % ľudí, v Českej republike 20 až 30 %, na Slovensku je to každý rok pod 5 % populácie. Poisťovne na Slovensku očkovanie proti KE čiastočne preplácajú. Kliešte začínajú svoju aktivitu pri teplote 5 °C, vplyvom globálneho otepľovania sa preto objavujú prípady KE takmer počas celého roka. Očkovanie proti KE je tak možné realizovať celoročne, aj keď ideálne je začať počas zimných mesiacov pred sezónnou aktivitou kliešťov.

Očkovať sa môžu deti od jedného roku veku. Základná schéma pozostáva z podania troch dávok, prvú je najvhodnejšie aplikovať v zimných mesiacoch – v januári alebo vo februári. Druhá dávka sa podáva jeden až tri mesiace po prvej, tretia deväť až dvanásť mesiacov po druhej. Kompletné očkovanie ochráni minimálne tri roky, po troch rokoch sa odporúča preočkovanie jednou dávkou očkovacej látky.

Pre tých, ktorí nie sú očkovaní a obľubujú mliečne výrobky najmä ovčieho a kozieho pôvodu, odborníci odporúčajú preváranie surového mlieka pred konzumáciou. Syr vyrobený zo surového mlieka je potrebné aspoň opiecť z oboch strán. Vírus KE sa ničí pri teplote 70 °C. V prírode noste vhodné oblečenie pokrývajúce čo najväčšie časti tela, hlavne dlhé nohavice, ponožky. Vhodnejší je svetlý odev, na ktorom parazita skôr zbadáte. Používajte repelenty a po návrate domov z prírody (ale aj z mestského parku) si dôkladne prekontrolujte celé telo. Ak na sebe objavíte prisatého kliešťa, dôležité je jeho rýchle odstránenie správnou technikou (pinzetou opatrným vyťahovaním kývavým pohybom do strán, dezinfekcia miesta prisatia).

Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií
Foto: pixabay