Polovicu úmrtí na Slovensku pred koronou spôsobila zlá životospráva

27

Približne polovicu všetkých úmrtí na Slovensku v roku 2019 možno pripísať nezdravému životnému štýlu, a teda dietetickým rizikám, fajčeniu, alkoholu a nízkej fyzickej aktivite. V spotrebe cukru sme dokonca prekonali aj Spojené štáty americké.

Štúdia slovenských analytikov s názvom Nevyužitý potenciál stravy, fajčenia a konzumácie alkoholu na Slovensku si detailne všíma niekoľko kľúčových faktorov, ktoré sa týkajú životného štýlu, stravovania, spotreby alkoholu, fajčenia, konzumácie sladených nápojov či nezdravých potravín a porovnáva ich s takými ukazovateľmi, ako je miera odvrátiteľných úmrtí, počet pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami, najmä infarktom či cievnou mozgovou príhodou, pľúcnymi ochoreniami a rakovinou.

Dĺžka dožitia na Slovensku je výrazne pod priemerom nielen EÚ, ale aj krajín Vyšehradskej skupiny. Slovensko patrí k najhorším krajinám OECD čo sa týka dietetických rizík. Tie mali v roku 2019 u nás na svedomí až 26 % všetkých úmrtí, čo je o 9 % viac ako priemer EÚ. Dôvody sú jasné: Za ostatných dvadsať rokov sme spotrebu cukru viac ako zdvojnásobili! Problémom sú najmä sladené nápoje, ktorých spotreba sa ustálila na 106 litroch na obyvateľa ročne. Rovnako sa zdvojnásobila aj miera obezity u mladistvých. Alarmujúce je, že každý šiesty dospievajúci je obézny. Podiel silných fajčiarov sa zvýšil z 22 % na 26 %. V spotrebe alkoholu je Slovensko na ôsmom mieste spomedzi krajín EÚ, pričom výdavky slovenských domácností na alkohol sú v porovnaní s EÚ nadpriemerné.

Máme radi sladké

Úroveň zdravotnej starostlivosti predstavuje iba 15 – 25 % z celkového zdravotného stavu pacienta. Zvyšných 60 – 85 % tvoria faktory životného prostredia, diétnych návykov – stravovania, konzumácie alkoholu, fajčenia či fyzickej aktivity. V roku 2018 bolo na prevenciu na Slovensku vyčlenených menej ako 1 % súčasných výdavkov na zdravotníctvo, zatiaľ čo v EÚ to bolo priemerne 2,8 % výdavkov. „Nie je preto prekvapujúce, že približne polovicu všetkých úmrtí na Slovensku v roku 2019 možno pripísať práve rizikovým faktorom správania,“ hovorí analytik Martin Smatana, jeden z autorov štúdie. „Ak sa pýtate na to, či je slovenská strava dostatočne zdravá, odpoveď je, žiaľ nie. Pri porovnaní 47 európskych krajín je Slovensko z pohľadu úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia z dôvodu zlého stravovania na siedmom najhoršom mieste,“ vysvetľuje Smatana. Úmrtnosť na Slovensku je z tohto dôvodu o 140 % väčšia ako priemer EÚ a o 30 % vyššia ako v susednej Českej republike.

O nezdravom životnom štýle Slovákov vypovedá aj spotreba cukru, ktorá sa v rokoch 2000 – 2018 viac ako zdvojnásobila a v roku 2016 sme v spotrebe tejto komodity prekonali aj USA. Z 38 krajín OECD sme v spotrebe cukru na 5. mieste, a to najmä z dôvodu konzumácie veľkého množstva sladených nápojov, sirupov a džúsov. „Ako problém sa javí najmä konzumácia cukru u mladistvých. Na Slovensku 15-roční mladiství konzumujú o dve tretiny viac sladených nápojov ako je priemer EÚ,“ hovorí Martin Smatana. To má za následok aj rastúcu mieru obezity, ktorá sa za ostatné roky v kategórii mladistvých a dospievajúcich takmer zdvojnásobila. Každý šiesty dospievajúci je v súčasnosti obézny, pričom práve nadváha a obezita spôsobuje okrem kardiovaskulárnych rizík aj sociálne a psychické problémy mladých ľudí. „To, čo spája zlé štatistiky väčšiny postkomunistických krajín, je podľa môjho názoru strata pocitu zodpovednosti za vlastné zdravie. To sa objavuje aj u mileniálov. Celé generácie postkomunistických krajín boli udržiavané v tom, že štát je zodpovedný a ten sa má starať. Je to mylná predstava,“ zdôrazňuje prof. MUDr. Róbert Hatala, CSc., hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre kardiológiu.

Regulačné opatrenia

Zvrátiť tento nelichotivý stav sa dá len efektívnou politikou a zásahom štátu formou prísnej regulácie. Ide o pomerne ľahko realizovateľné opatrenia, ktoré však môžu pôsobiť preventívne. Autori štúdie hovoria o zákaze trans-tukov, povinnej regulácii soli v potravinách, dani zo sladených nápojov a dotácii na ovocie a zeleninu. „Prísne zníženie trans-mastných kyselín sa osvedčilo v Dánsku, ale aj v USA. Povinné limity na trans-tuky majú aj Rakúsko, Maďarsko, Slovinsko a iné krajiny. K rovnakému opatreniu by malo pristúpiť aj Slovensko, vzhľadom na presvedčivé dôkazy o tom, že práve tieto tuky sú spojené s kardiovaskulárnymi úmrtiami,“ hovorí Smatana. Nemenej dôležitým opatrením je aj nevyhnutná politická intervencia na zníženie príjmu soli v potravinách zavedením legislatívy, ktorá by uložila výrobcom cielené zníženie soli v ich produktoch.

Daň zo sladených nápojov je najbežnejšou intervenciou štátu na zmenu stravy obyvateľov s veľkým prínosom na zdravie ľudí. Poľsko či Maďarsko len nedávno zaviedli dane z cukru a rovnaké opatrenie vo výške 10 alebo 30 % zdanenia odporúčajú autori štúdie aj na Slovensku. Pozitívny účinok na zníženie zbytočných úmrtí, zníženie výdavkov na zdravotnú starostlivosť a stratu produktivity môže vyvolať aj dotácia na ovocie a zeleninu.

Fajčenie a alkohol

Čo sa životného štýlu týka, Slovensku patrí nelichotivé miesto aj v počte fajčiarov. Podiel silných fajčiarov sa zvýšil z 22 % na zhruba 26 %. Medzi nezamestnanými je podiel fajčiarov dvakrát vyšší ako v ostatnej populácii. Používanie elektronických cigariet je veľmi nízke, len na úrovni 2,9 %. Bezdymové alternatívy s menej škodlivými účinkami na zdravie ľudí môžu mať pozitívnejší vplyv na mieru ochorení, akými sú napríklad chronická obštrukčná choroba pľúc, cievna mozgová príhoda či ischemická choroba srdca.

Okrem rizikovosti tabaku a fajčenia sa autori štúdie zamerali aj na alkohol ako rizikový faktor spôsobujúci nielen rôzne druhy rakoviny (hltana, hrtana či pečene), ale aj na jeho škodlivé účinky na ľudský mozog, psychiku a sociálne správanie. V porovnaní so západnou Európou má Slovensko v rámci kultúrnej tradície výraznejšie zastúpenie alkoholu a jeho vyššiu priemernú spotrebu. Podľa Eurostatu sú výdavky slovenských domácností na alkohol nadpriemerné a predstavujú približne 2,3 % ich príjmu. Podľa údajov WHO z roku 2018 predstavuje priemerná spotreba čistého alkoholu ročne na Slovensku 11,5 litra, čo je vysoko nad svetovým priemerom. Aj v tomto prípade autori naznačujú jasné regulácie štátu v záujme čo najefektívnejšej politiky. Ide primárne o propagáciu nápojov s nižším množstvom alkoholu, obmedzenie predaja alkoholu po 22.00 hodine a zvýšenie vekovej hranice na konzumáciu alkoholu na 21 rokov.

Národné centrum zdravotníckych informácií, foto: pixabay