Rozhodnutie, ktoré môže zachrániť až tri životy

57

Ľudská krv je najvzácnejšia a zároveň najdôležitejšia životná tekutina, ktorej je na svete stále nedostatok. Dvojnásobne to platí v období pandémie, keď je záujem o darovanie nižší.

Návšteva transfúznej stanice môže rozhodnúť o osude iného človeka. Len pri jednej operácii srdca pacient potrebuje aj päť transfúznych jednotiek, pri autonehode sa môže spotrebovať 50 jednotiek krvi a pri liečbe leukémie je často potrebných aj osem transfúznych jednotiek týždenne. Darcov teda nie je nikdy dosť.

Podľa štatistík najčastejšie darujú krv ľudia starší ako 40 rokov. V ostatných vekových kategóriách je percento dobrovoľných darcov stále nízke, napriek tomu, že veková hranica pre darcovstvo je rozsiahla a pohybuje sa od 18 do 65 rokov. Krv má obmedzenú trvanlivosť, a preto je veľmi dôležitý jej neustály prísun. A pretože nikto nevie, či nebude cudziu krv raz potrebovať, mal by ju darovať každý, komu to zdravotný stav umožňuje.

Ktoré krvné skupiny sú najviac potrebné?

Vo všeobecnosti poznáme 4 druhy krvných skupín: A,B, AB a 0. Toto základné rozdelenie sa viac špecifikuje pridaním Rh faktora, ktorý určuje antigény, teda protilátky v krvi. Všetky krvné skupiny sú v rôznych zemepisných šírkach rôzne zastúpené. Celosvetovo je najviac rozšírená krvná skupina 0+.

„Čo sa týka Slovenska, krvnú skupinu 0 Rh+ má približne 27,2 % obyvateľov, 0 Rh- len 4,8 %. Pri krvných skupinách typu A, tvorí A Rh+ najväčšiu časť obyvateľstva, teda 35,7 % a A Rh- iba 6,3 %. Krvná skupina typu B, konkrétne teda B Rh+ je zastúpená u 15,3 % ľudí a B Rh- u 2,7 %. Všeobecne najmenej zastúpenou krvnou skupinou je na Slovensku krvná skupina AB, kde AB Rh+ tvorí 6,8 % a AB Rh- len 1,2 % obyvateľstva,“ približuje MUDr. Ján Gyarfáš z Kliniky onkohematológie LFUK a NOÚ v Bratislave.

Napriek tomu, že niektoré krvné skupiny sú zastúpené vo väčšej miere, neznamená to, že potreba krvi je pre nich nevyčerpateľná. Práve naopak. Každá jedna krvná skupina je nesmierne dôležitá a núdza sa môže vyskytnúť v ktorejkoľvek z nich. Najvzácnejšia je krvná skupina 0-, pretože človek s takouto krvnou skupinou je univerzálny darca krvi, čiže transfúziu od neho môžu prijať ľudia všetkých krvných skupín.

Čo sa stane s krvou po darovaní?

Mnoho ľudí okrem samotného procesu darovania krvi zaujíma aj to, čo sa s krvou deje po darovaní. Je to prirodzené, pretože aj samotné odhodlanie darovať krv nie je niekedy jednoduché a preto je dobré vedieť, či to splní účel. Ako to teda prebieha?

„Predtým, ako je krv použitá na transfúziu pre iného človeka, je dôkladne vyšetrená. Zisťuje sa prítomnosť antigénu infekčnej žltačky typu B, protilátok proti HIV a proti infekčnej žltačke typu C. Realizujú sa aj testy na syfilis a pečeňové testy. Ak je výsledok vyšetrenia vyhovujúci, krv sa rozdelí na jednotlivé zložky. Vo všeobecnosti ju tvorí krvná plazma (tekutá zložka krvi), červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky. Červené krvinky, ktoré prenášajú kyslík, zachraňujú životy pacientov počas operácií a po úrazoch. Naopak biele krvinky sa používajú len vo výnimočných prípadoch. Plazma je primárne určená pre pacientov s poruchami zrážania krvi a krvné doštičky sa využívajú pre zastavenie krvácanie pri rezných poraneniach a pri otvorených krvácaniach. Často sa podávajú pacientom liečiacim sa na nádorové ochorenia a aj pacientom po transplantácii,“ hovorí MUDr. Gyarfáš. Každá darovaná krv vydrží uskladnená 35 dní (primárne ako červené krvinky) až 24 mesiacov (ako zmrazená plazma).

Ako sa správne pripraviť na darovanie?

Darovanie sa uskutočňuje v odberových centrách slovenských nemocníc. V súvislosti so zhoršujúcou sa epidemiologickou situáciou v Slovenskej republike, pristúpila Národná transfúzna služba SR od 1. októbra 2020 na všetkých svojich odberových pracoviskách k opätovnému zavedeniu povinnosti objednať sa na darovanie krvi na presný čas. Telefónne čísla, na ktorých máte možnosť sa objednať sú dostupné počas pracovných dní od 7.00 do 17.00 h na webe NTS SR.

Kto môže darovať krv?

„Aby ste boli vhodným darcom, musíte mať aspoň 18 rokov a 50 kg. Pravidelní darcovia môžu darovať krv až do 65 rokov. Mnohé chronické ochorenia, sezónne alergie, operácie a moderné kozmetické zákroky obmedzujú darovanie krvi, preto je vhodné sa o týchto obmedzeniach vopred informovať,“ približuje MUDr. Ján Gyarfáš. Muži môžu darovať krv každé 3, ženy každé 4 mesiace.

Čo je dôležité urobiť pred darovaním?

Nehladujte

Hoci sme zvyknutí, že na odber krvi sa chodí nalačno, v prípade darovania krvi to neplatí. Naraňajkujte sa. Vhodné je jesť ľahké sacharidové jedlá ako ovocie, zeleninu, sucháre, vločky, netukové pečivo s džemom, medom či lekvárom.

Vyhnite sa mastným jedlám

Večer a ráno pred darovaním sa vyhnite tučným a mastným jedlám, ako je syr, maslo, smotana, údeniny, čipsy a arašidy. Majú vysoký podiel tuku, ktorý organizmus zbytočne zaťažuje a tým klesá aj kvalita krvi.

Odpočiňte si

Večer pred odberom vynechajte náročné športové aktivity, doprajte si kvalitný spánok, ktorým zabezpečíte regeneráciu organizmu. Výrazne tým eliminujete fyzický aj psychický stres.

Pite dostatok tekutín

Pri štandardnom darovaní krvi Vám odoberú cca 450 ml krvi, čo je omnoho vyšší objem ako pri bežnom odbere u lekára. „Pred darovaním je preto potrebné dbať na dostatočný pitný režim. Deň pred odberom vypite aspoň dva litre vody alebo čaju. Pitný režim je vhodné doplniť ešte aspoň pol litrom vody, minerálky alebo ovocného čaju tesne pred odberom,“ odporúča MUDr. Gyarfáš.

Nefajčite a nepite alkohol

Darovaná krv musí spĺňať náročné požiadavky. Musí byť od zdravého darcu, aby bola kvalitná, odber je realizovaný za prísnych podmienok. Deň pred darovaním krvi preto nepite žiadny alkohol a minimálne 6 hodín nefajčite.

Čo je dôležité urobiť po darovaní?

Darovanie krvi sa môže u niektorých ľudí spájať s nepríjemnými pocitmi. Môže sa objaviť slabý závrat, únava. Preto aj po darovaní krvi myslite na pitný režim, naobedujte sa, ak nemusíte nešoférujte, oddýchnite si. Ak pocítite závrat alebo iný náznak nepohodlia, oznámte to zdravotnému personálu v odberovom centre.

Po odbere by ste nemali dvíhať ťažké predmety, vynechajte akúkoľvek namáhavú fyzickú aktivitu. Namiesto toho si doprajte oddych a kvalitný spánok. K bežným aktivitám sa odporúča vrátiť až po uplynutí 24 hodín.

Zdroj: npz.sk, foto: pixabay