Škúlenie a tupozrakosť u detí

27

Tupozrakosť sa často odhalí až pri očnom vyšetrení. Jedným z náznakov, že by dieťa mohlo byť tupozraké, je škúlenie.

Poruchy zraku môžu rodičia včas vypozorovať a zasiahnuť. O tupozrakosti alebo inom probléme môže svedčiť napríklad nakláňanie hlavičky na jednu stranu a privieranie jedného oka, ale aj to, že dieťa často zakopáva a naráža do vecí, veľa žmurká a šúcha si oči.

Tupozrakosť čiže amblyopia vzniká v dôsledku neliečenej očnej chyby či škúlenia. K jej rozvoju dochádza spravidla v detstve. Postihuje takmer 4 % detí a spôsobuje ju nedostatočná stimulácia zraku v období, keď sa vyvíja. Tupozraké oko je síce správne anatomicky funkčné, ale pod vplyvom nejakej dioptrickej chyby nefunguje správne spojenie medzi ním a zrakovým centrom v mozgu. V mozgu sa vždy spájajú obrazy z oboch očí, a ak je obraz kvôli očnej chybe alebo škúleniu jedného oka neostrý či inak poškodený, mozog slabšie oko „vypne“. Dieťa potom oko nepoužíva a dráhy medzi ním a mozgom zakrpatejú. Je to podobné, ako keď si poraníte nohu a nejaký čas nemôžete chodiť. Svaly na nohe zoslabnú a po uzdravení nejaký čas trvá, kým znova zosilnejú. Zrakové funkcie sa však po ôsmom roku veku dieťaťa dajú obnoviť už len minimálne. Tupozraké oko stratí schopnosť ostrého videnia a pri silnej tupozrakosti je takmer slepé. Takýmto deťom robia problémy kolektívne športy, ale aj pohyb v priestore.

Dôležité je zníženú schopnosť videnia dieťaťa rozpoznať ešte v predškolskom veku – ideálne do piatich rokov. Čím je dieťa staršie, tým ťažšie sa chyba napravuje a často sa videnie už nedá zlepšiť. Plasticita mozgu umožní napraviť oko zhruba do siedmich až ôsmich rokov, kým nie je rozvoj zrakových funkcií definitívne ukončený. Liečba je vždy individuálna, kombinuje sa nosenie korekčných okuliarov (pri liečbe krátkozrakosti, ďalekozrakosti či astigmatizmu) a používanie krytky – okluzora pre zakrytie zdravého oka, aby sa slabšie posilňovalo. Súčasťou liečby sú zároveň pravidelné cvičenia oka. Dôležité je tupozraké oko čo najviac namáhať pri akejkoľvek činnosti, pri ktorej sa pozerá do blízka. Vhodné je prezeranie obrázkových knižiek alebo u väčších detí čítanie, stavebnicové hry, kreslenie, navliekanie korálok, ale aj počítačové hry. Krytka sa zvyčajne nosí 3 až 6 hodín denne.

Škúlenie u bábätiek

Pri škúlení (strabizme) sa každé oko pozerá z mierne odlišnej polohy. Normálne sa pozerajú obe oči rovnakým smerom, takže ich zorné pole sa čiastočne prekrýva. Spojením oboch obrazov potom vzniká priestorové videnie.

Strabizmus postihuje 5 až 6 % deti v predškolskom veku. Čím skôr sa škúlenie začne riešiť, tým úspešnejšia môže byť jeho náprava. A naopak, čím neskôr dieťa trpiace škúlením podstúpi vhodnú liečbu, tým závažnejšie dôsledky môže mať na následné celkové videnie.

Občasné škúlenie detí do šiestich mesiacov sa považuje za normálne. Je spôsobené nevyzretou koordináciou okohybných svalov a postupne sa upraví. Ak je však stočenie oka trvalé alebo škúlenie zaregistrujete aj po šiestom mesiaci, v každom prípade navštívte čo najskôr lekára. Nejde totiž len o estetický problém, škúlenie býva spravidla spojené s vadou očnej šošovky a môže viesť k tupozrakosti.

Extrémna forma strabizmu sa lieči chirurgickým zákrokom, ktorý napraví posunuté očné svaly. Dospievajúci alebo dospelí ľudia, u ktorých škúlenie začne náhle, by sa mali dať tiež čo najskôr vyšetriť oftalmológom, pretože môže ísť o prvý príznak závažného ochorenia.

Treba myslieť aj na dedičnosť

Samotná tupozrakosť nie je dedičná, podstatnú úlohu pri jej včasnom odhalení však hrá povedomie o dedičnosti zrakových chýb. V rodinách, kde má niekto dioptrickú vadu alebo škúli, môžu mať s istou pravdepodobnosťou toto postihnutie i deti. Na každé zrakové postihnutie v rodine je preto potrebné aktívne upozorniť lekára. Vyšetrenie očí a zraku je súčasťou preventívnych prehliadok u praktického lekára pre deti a dorast. Lekár sa ale na možnú chybu môže viac zamerať a dieťa včas pošle na odborné očné vyšetrenie.

V každom prípade je dôležité, aby si rodičia aj u celkom malého dieťaťa všímali, ako reaguje, či pri pozorovaní predmetu nenakláňa hlavičku, nepozerá sa na hračky len jedným okom, nepriviera jedno oko, nesiaha mimo ponúkanú hračku. Na zrakovú chybu môže upozorniť aj to, že dieťa sedí veľmi blízko pri televíznej obrazovke alebo ho vyčerpáva kreslenie, prezeranie obrázkov a každá práca nablízko. Všímať si treba tiež častejšie žmurkanie, pálenie očí či bolesti hlavy.

Zdroj: npz.sk, foto: pixabay