Slováci podceňujú liečbu vysokého cholesterolu. Čo im hrozí?

23

Analýza ukázala, že slovenskí pacienti po infarkte majú dvakrát vyššiu hladinu tzv. „zlého“ LDL cholesterolu ako je odporúčané, čo sa odráža aj na množstve odvrátiteľných úmrtí. LDL cholesterol sa usadzuje na stenách tepien a priamo súvisí so vznikom srdcových infarktov či mozgových príhod.

Prognóza pacientov po prepustení z nemocnice po prekonaní srdcového infarktu je na Slovensku významne horšia ako v rozvinutých krajinách EÚ. Jednou z kľúčových príčin je nedostatočná kontrola rizikových faktorov a monitorovanie vývoja choroby v prvých mesiacoch po infarkte. Podľa údajov Štatistickéhu úradu SR narástol v roku 2020 počet kardiovaskulárnych úmrtí o približne 6 % oproti predchádzajúcemu roku. Faktom tiež je, že až 21-tisíc Slovákov ročne zomrie na ochorenia, ktoré majú priamu súvislosť s aterosklerózou – ochorením, ktoré sa spája najmä so zvýšeným LDL cholesterolom.

Vysoký cholesterol je pritom veľmi ľahko odhaliteľný parameter, ktorý vie určiť lekár z krvi pacienta. „LDL cholesterol sa dlhodobo pomaly usádza v cievach, vytvára tzv. plaky a upcháva cievy. Každý pacient by mal poznať hodnotu svojho cholesterolu, keďže je dokázaná priama súvislosť medzi zvýšeným LDL cholesterolom, aterosklerózou a závažnými komplikáciami, ako je srdcový infarkt či mozgová porážka,“ hovorí doc. MUDr. Branislav Vohnout, PhD., prezident Slovenskej asociácie aterosklerózy. Tieto prepojenia si podľa prieskumu agentúry Vantage realizovaný v máji 2020 na vzorke 1000 respondentov uvedomuje iba 13 % pacientov. „Inak zdraví ľudia nad 40 rokov, u ktorých sa zisťuje aj tzv. zlý LDL cholesterol by mali vedieť, že každá hodnota nad 3,0 mmol/L predstavuje pre nich zvýšené kardiovaskulárne riziko. Táto hodnota však nie je adekvátna u ľudí, ktorí prekonali infarkt myokardu, prekonali cievnu mozgovú príhodu alebo majú ischemickú chorobu srdca. V tejto skupine sme namerali hodnoty LDL cholesterolu v priemere 3,21 mmol/L a podľa odporúčaní Európskej kardiologickej spoločnosti by táto hodnota nemala presiahnuť 1,4mmol/L,“ dodáva odborník.

Tieto zistenia poukazujú na podceňovanie dôležitosti LDL cholesterolu u pacientov, ale i lekárov. „Alarmujúce je aj to, že až 41 % pacientov malo realizované kontrolné meranie LDL cholesterolu iba jedenkrát za tri roky. Pričom práve títo vysoko rizikoví pacienti by mali pravidelne podstupovať kontrolné odbery na zistenie hodnoty LDL cholesterolu, a to aj niekoľkokrát do roka,“ upozorňuje doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., novozvolená budúca prezidentka Slovenskej kardiologickej spoločnosti, prednostka Kardiologickej kliniky LF UK a Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb.

Existuje priama súvislosť medzi aterosklerózou a odvrátiteľnými úmrtiami. Práve vysoký LDL cholesterol ako kľúčový rizikový faktor kardiovaskulárnych ochorení je zároveň kľúčovým parametrom, ktorý sa významne podieľa aj na zbytočných úmrtiach. V porovnaní s Francúzskom evidujeme až trojnásobne viac odvrátiteľných úmrtí v prepočte na 100-tisíc obyvateľov. „Vysoký cholesterol je dnes dobre liečiteľné ochorenie a pokiaľ pacient dodržiava liečebný režim, môže žiť dlhý a kvalitný život,“ objasňuje MUDr. Peter Hlivák, PhD., súčasný prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti.

Slovenskí pacienti nie sú dostatočne zodpovední a liečbu na zníženie hladiny cholesterolu buď úplne ignorujú, alebo ju po veľmi krátkom čase svojvoľne vysadia. „Slovensko má vážny problém s tzv. statínofóbiou. Na základe konšpiračných webov a neodborných článkov, pacienti nedodržiavajú pri hypercholesterolémii liečebný režim, čo má za následok opakované infarkty či mozgové porážky, ale aj zbytočnú smrť,“ vysvetľuje docent Vohnout.

Napriek výraznému pokroku v znižovaní hospitalizačnej úmrtnosti, je stále priestor v zlepšení manažmentu pacientov po prepustení z nemocnice, po prekonanom akútnom srdcovom infarkte alebo mozgovej porážky. Pacient musí byť lepšie edukovaný, že úspešne liečený infarkt či porážka nie sú len epizódy, po ktorých bude všetko ako predtým. Títo pacient majú vysoké riziko opakovania takejto potenciálne fatálnej príhody a bez ich odhodlania aktívne toto riziko znížiť, majú zlú prognózu,“ varuje prof. MUDr. Robert Hatala, CSc., hlavný odborník MZ SR pre kardiológiu a prednosta Kliniky kardiológie a angiológie LF SZU a Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.

Najprirodzenejšia cesta ako priaznivo ovplyvniť hladinu cholesterolu je zdravá strava, hoci táto nemôže celkom kompenzovať nepriaznivú genetiku pacienta. Oplatí sa konzumovať jedlá s nízkym obsahom nasýtených, živočíšnych tukov. Uprednostňovať treba potraviny s vysokým obsahom vlákniny. Pravidelný šport, aktívny pohyb a vyhýbanie sa stresovej záťaži sú dôležitou súčasťou toho, ako znižovať cholesterol v krvi. „V určitých prípadoch, aj napriek správnej životospráve, sa nie vždy podarí znížiť LDL cholesterol len úpravou stravy či pohybom. Vtedy je potrebné, aby lekár odporučil pacientovi čo najefektívnejšiu medikamentóznu liečbu. Dôležité však je, aby pacient užíval lieky pravidelne, bol pod dohľadom lekára a, samozrejme, aj naďalej dodržiaval zásady správnej životosprávy,“ zhrnul docent Vohnout.

Rizikové faktory, ktoré prispievajú k zvýšenému LDL cholesterolu:

  • nadváha a obezita,
  • fajčenie,
  • nedostatok pohybu,
  • nadmerná konzumácia alkoholu,
  • nezdravá strava s veľkým obsahom cukrov a živočíšnych tukov,
  • cukrovka,
  • vysoký krvný tlak,
  • stres.

Zvýšená hladina „zlého“ cholesterolu v krvi je dôkazom poruchy metabolizmu tukov a nedostatočnej činnosti pečene a pankreasu. Preto je možné, že zvýšený cholesterol sa objaví aj u tých, ktorí nekonzumujú vysokocholesterolovú stravu, a to hlavne u ľudí trpiacich tzv. familiárnou hypercholesterolémiou alebo dyslipoproteinémiou.
U pacientov s predpokladanou dyslipoproteinémiou je vhodné vykonávať pravidelný skríning. Ide najčastejšie o ľudí:

  • po 40. roku života (mužov aj žien),
  • s pozitívnou rodinnou anamnézou včasnej aterosklerózy,
  • s prítomnou xantomatózou (ploché žlté ložiská na koži prejavujúce sa pri dyslipoproteinémii),
  • s arteriálnou hypertenziou,
  • s cukrovkou,
  • u osôb v primárnej prevencii s dvomi a viacerými rizikovými faktormi.

Zdroj: NPZ