Tretí rok oslavujeme Svetový deň včiel

332

Svetový deň včiel (20.5.) bol vyhlásený Valným zhromaždením Organizácie spojených národov (OSN) v roku 2017.

Prostredníctvom svetového dňa venovaného včelám chce OSN zvyšovať povedomie o dôležitosti včiel a iných opeľovačov, ich ohrozeniach, ako aj o ich prínose pre udržateľný rozvoj. Oslavujeme ho každoročne dňa 20. mája, ktorý sa viaže k dátumu narodenia slovinského včelára Antona Janšu. Zakladateľ moderného včelárstva Anton Janša bol v roku 1770 menovaný kráľovnou Rakúsko-Uhorskej monarchie Máriou Teréziou za prvého riaditeľa včelárskej školy vo Viedni.

Aktuálny stav včelárstva na Slovensku

Najvyšší počet včelárov a včelstiev na Slovensku bol v roku 1989, kedy bolo registrovaných takmer 39.000 včelárov s takmer 475.000 včelstvami, po tomto roku začal v dôsledku politicko-ekonomických zmien klesať až do roku 2003, resp. 2007. V roku 2003 bol na Slovensku zaznamenaný najnižší početný stav včelstiev – 192.000, v roku 2007 zas najnižší počet registrovaných včelárov –  13.780. Od roku 2008 je zaznamenaný v súvislosti s nástupom dotačného programu EÚ pre sektor včelárstva opätovný kontinuálny nárast počtu včelárov a chovaných včelstiev. V súčasnosti na Slovensku obhospodaruje cca 18.000 včelárov takmer 300.000 včelstiev. Väčšina z počtu včelárov na Slovensku je organizovaná v Slovenskom zväze včelárov (SZV).

Význam včelárstva

Najvýznamnejším hospodárskym prínosom chovu včelstiev je zabezpečenie opeľovania poľnohospodárskych plodín, 84 % druhov z 264 plodín pestovaných na území Európskej únie je aspoň čiastočne závislých na opeľovaní hmyzom. Absencia hmyzích opeľovačov by spôsobila v rámci krajín EÚ 25 % pokles celkových úrod hmyzomilných plodín, pre Slovensko bola táto hodnota odhadnutá na takmer 27 %, predovšetkým vďaka vysokému zastúpeniu repky olejnej na ornej pôde.

Včela medonosná je najefektívnejším pôvodným opeľovačom v Európe. Robotnice jedného včelstva môžu pokryť oblasť okolo 100 km², 95 % zberových aktivít včelstva prebieha v okruhu 6 km od včelstva, aj keď za určitých podmienok doletia aj ďalej. Keďže voľne žijúce včelstvá sa v Európe už takmer nevyskytujú a mnohé z ostatných voľne žijúcich druhov opeľujúceho hmyzu sú v existenčnom ohrození, dostatočné opelenie voľne rastúcich aj kultúrne pestovaných rastlín zabezpečujú včelstvá, ktorým v prežití pomáhajú včelári.

Faktory znižujúce životaschopnosť našich včelstiev

Medzi najvýznamnejšie globálne tlaky negatívne pôsobiace na včelstvá patria predovšetkým zmeny klímy a krajiny, intenzifikácia poľnohospodárstva, pesticídy, patogény, invazívne druhy rastlín a živočíchov a elektromagnetické znečistenie. Dostupnosť a kvalita včelej pastvy na Slovensku aj v globálnom meradle sa dramaticky zmenila predovšetkým za posledné polstoročie v dôsledku nástupu intenzívneho poľnohospodárstva.

Zmeny klímy a priebeh počasia (najmä dlhotrvajúce daždivé, horúce alebo studené počasie) majú vo všeobecnosti negatívny vplyv na kondíciu včelstiev. V roku 2019 bol z týchto poveternostných vplyvov asi najvýraznejší vplyv horúcej jari, ktorý zapríčinil takmer mesačný skorší posun kvitnutia zdrojov nektáru. V minulej sezóne 2019 veľa včelárov nevytočilo ani gram repkového medu, napriek tomu že krajina bola zaplavená žltou farbou. Naopak, včelstvá často hladovali.

Chemizácia znižuje imunitu včelstiev

Moderné poľnohospodárstvo je čoraz viac závislé od pesticídov zvyšujúcich úrody. Včely sú zvyčajne vystavené pôsobeniu pesticídov priamo počas zberu potravy. Čoraz viac sa objavujú chronické otravy, prejavujúce sa paralýzou, dezorientáciou a zmenami správania sa včiel, ktoré nastupujú po kratšom či dlhšom pôsobení daného prostriedku na ochranu rastlín.

Niektoré druhy nebezpečných systémových pesticídov zo skupiny tzv. neonikotinoidov boli síce v EÚ zakázané, ale len na včelársky atraktívnych rastlinách. Táto skupina insekticídov sa teda naďalej používa, najčastejšie vo forme moridiel osív, a je roznášaná na značné vzdialenosti prostredníctvom spodných vôd, príp. vzduchom počas sejby. Pôvodný entuziazmus sprevádzajúci čiastočný zákaz používania neonikotinoidov postupne vyprcháva, keďže rezíduá týchto pesticídov sú i naďalej detekovateľné, a to napr. aj v nektári rastlín v chránených územiach.

Poľnohospodárstvo priateľské ku včelám a životnému prostrediu

V súčasnosti sa SZV v spolupráci s organizáciou BeeLife snaží presadiť zmenu novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky tak, aby reflektovala ochranu opeľujúceho hmyzu. Optimizmus vyvolával Program rozvoja vidieka SR 2014-2020, kde v rámci agro–enviromentálnych klimatických opatrení bolo možné získať podporu na výsev multifunkčných okrajov polí. Cieľom tohto opatrenia bolo vytvorenie multifunkčných biopásov na 12 tisíc ha pôdy, v skutočnosti bolo u nás vytvorených iba 108 ha biopásov, čo je necelé 1 % oproti plánom a víziám.

Ďalšou možnosťou spolupráce medzi pestovateľmi a včelármi je propagácia ochrannej známky BeeFriendly, ktorou sa certifikovaní farmári zaväzujú dodržiavať pravidlá na ochranu opeľovačov, ako je napr. obmedzené používanie pesticídov či kosenie plodín až po ich odkvitnutí.

Úhyny včelstiev na Slovensku sa medziročne zvyšujú

Na Slovensku sa začalo s monitoringom „zimných“ strát včelstiev v sezóne 2009/2010, pričom až do sezóny 2018/2019 nepresiahli hranicu 10 %, čo je všeobecne akceptovateľná hranica úhynov. V sezóne 2018/2019 už dosiahli zimné straty na Slovensku nad 10 %, čo predstavuje hodnotu mŕtvych včelstiev 3,6 milióna eur a s podobným číslom rátame aj túto jar.

Zimné úhyny včelstiev sú jednoznačne najviac ovplyvnené prítomnosťou klieštika a niektorých genetických verzií ním prenášaného vírusu deformovaných krídel DWV. Na prežívateľnosť včelstiev v hlavnej sezóne zas najviac vplýva nedostatok priebežne kvitnúcej včelej pastvy a znižovanie dlhovekosti včiel (ako aj plodnosti matiek a trúdov) v dôsledku záťažových látok, najmä pesticídov používaných v ochrane rastlín, ale aj na liečenie klieštikovitosti.

Včelárstvo štátov EÚ je v kríze

Nedostatkom kultúrne chovaných včelstiev trpia hlavne krajiny Európy. Dôvodom je najmä nízka rentabilita profesionálnych včelárskych hospodárstiev, ktorú ovplyvňujú nízke ceny dovozového medu na globálnom trhu, výrazné medziročné výkyvy v produkcii medu spôsobené zmenami klímy a krajiny, a v neposlednom rade zvýšené náklady na obnovu početného stavu včelstiev v súvislosti s ich zvýšenými úhynmi. Opeľovací servis v ekonomicky najvyspelejších regiónoch sveta zabezpečujú vo výraznej miere záujmoví  včelári, ktorí nie sú až tak ovplyvnený ekonomickými tlakmi. V EÚ viac ako tri štvrtiny včelárov obhospodaruje menej ako 50 včelstiev. Na Slovensku je počet profesionálnych včelárov tiež nízky, len niekoľko desiatok rodín má hlavný príjem zo včelárstva a u záujmových včelárov nie je rentabilita hlavným motívom, prečo sa venujú tomuto koníčku.

Ku koncu roka 2019 výkup medu v Európe „zamrzol“ a ponúkaná veľkoobchodná cena je hlboko pod výrobnými nákladmi. Túto situáciu spôsobil najmä obrovský podiel falzifikátov medu na európskom aj globálnom trhu, ktoré sú natoľko sofistikované, že doteraz neexistuje jednotná certifikovaná metodika na ich odhaľovanie. V najbližšom období preto predpokladáme zánik viacerých profesionálnych včelárskych prevádzok v Európe. EÚ má cca 60 % mieru sebestačnosti v mede a na uspokojenie potrieb trhu dováža na svoje územie približne 210 000 ton medu z tretích krajín, predovšetkým z Číny (60 % z celkového dovozu) a Ukrajiny (20 %).

Ako môžeme pomôcť včelám?

Vylepšovanie úživnosť krajiny pre včelstvá je možné vysádzaním zmesí kvitnúcich nektárodajných rastlín, pričom pri zostavovaní zmesí je potrebné myslieť na to, aby produkcia nektáru a peľu bola vyrovnaná počas celého dňa aj sezóny. Možnosti zlepšovania včelej pastvy existujú aj v zastavaných oblastiach, a to prostredníctvom kvitnúcich súkromných, verejných či komunitných záhrad, zelených striech, mestských parkov, lesoparkov a cintorínov.

Jednou z najefektívnejších spôsobov podpory slovenského včelárstva je kúpa medu priamo od domácich včelárov. Na Slovensku (na rozdiel od niektorých iných krajín) neplatia poľnohospodári včelárom za tzv. opeľovaciu službu, takže jediným zdrojom príjmu pre nich predstavuje predaj medu. Ten je najvyššej kvality, ako dokazujú mnohé ocenenia z celosvetových súťaží. V neposlednej rade takmer úplne vylúčite riziko, že si namiesto medu s množstvom zdraviu prospešných látok donesiete domov z obchodu len hustý sladký sirup. Slovenský zväz včelárov je držiteľom ochranného označenia „Slovenský med“, pričom pri medoch s týmto označením garantuje prírodný a slovenský pôvod.

Zdroj: vcelari.sk, foto: pixabay