Tri štvrtiny pacientov má po prekonaní COVID-19 následky

47

Po roku boja s pandémiou už odborníci vedia, že COVID-19 nepostihuje len pľúca, ale ide o systémové ochorenie a taktiež, že sa nekončí prekonaním akútnej infekcie. Lekári predpokladajú, že onedlho budeme čeliť náporu pacientov s takzvaným postcovidovým syndrómom.

Koronavírusová infekcia môže zanechať u niektorých ľudí dlhodobé následky napríklad vo forme poškodeného srdcového svalu, môže postihnúť cievy, narušiť zrážanie krvi a spôsobiť tak tromboembolizmus. Poškodený môže byť aj centrálny nervový systém, pečeň, pankreas či obličky, avšak ďalšiu veľkú skupinu pacientov tvoria tí, ktorí trpia depresiami, úzkosťami alebo posttraumatickým stresom.

Postcovidový syndróm je stav, ktorého príznaky prichádzajú po akútnej fáze ochorenia ako následok postihnutia covidom, zatiaľ čo v prípade dlhého covidu ide o pretrvávajúcu infekciu stále prítomnú v organizme. Lekári sa začínajú stretávať práve s týmito dvomi stavmi pacientov, pričom zatiaľ nie je možné vysvetliť, čo konkrétne ich spôsobuje, ako dlho budú trvať a či sa nestanú chronickými. „Vyše 75 % pacientov má po prekonaní covidu následky. V niektorých prípadoch ide o pacientov, ktorým sa zdravotné komplikácie vyskytli buď v dôsledku infekcie alebo ako následok dlhodobej intenzívnej liečby. Napriek tomu, že takáto liečba v mnohých prípadoch zachraňuje životy, má aj svoje nežiadúce účinky,“ vysvetľuje internista a diabetológ doc. MUDr. Peter Jackuliak, PhD., MPH.

Pneumológ MUDr. Štefan Laššan, PhD. upozorňuje, že koronavírusová infekcia je ochorenie, ktoré postihuje okrem samotných pľúc aj cievny systém. Pacienti majú poškodenú cievnu stenu, narušenú zrážanlivosť krvi a následne sú náchylnejší na vznik krvných zrazenín. MUDr. Laššán zároveň upozorňuje, že s príchodom nových variantov koronavírusu sa mení aj riziková skupina pacientov. „Zatiaľ čo v prvej vlne išlo najmä o pacientov vo vysokom veku, seniorov, prípadne polymorbídnych pacientov, teraz liečime aktívnych ľudí vo veku od 40 do 60 rokov, ktorí môžu mať spoločného menovateľa – nadváhu, obezitu, ľahký diabetes či dobre liečenú hypertenziu.“

Koronavírusová infekcia zanecháva zmeny aj na srdcovom tkanive, ktoré v mnohých prípadoch nie je možné štandardnými vyšetrovacími metódami odhaliť. „V kardiológii sa stretávame so zápalom srdcového svalu, ktorý môže prejsť do chronicity a skončiť až srdcovým zlyhávaním. Druhým problémom je, ak má pacient už preexistujúce srdcové zlyhávanie alebo iné kardiovaskulárne ochorenia. Stúpa pravdepodobnosť, že po infikovaní bude mať veľmi ťažký priebeh ochorenia,“ hovorí MUDr. Ľuboš Urban, PhD., MSc. z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb. Zároveň dodáva, že pre pandémiu a s ňou spojené obavy pacientov z nákazy v nemocničných priestoroch či bagatelizovanie príznakov zlyháva starostlivosť o pacientov, ktorých medicína dokáže efektívne liečiť. Ide najmä o ľudí s akútnym infarktom myokardu či s cievnou mozgovou príhodou.

Okrem spomenutých zdravotných komplikácií môže infekcia postihovať aj centrálny nervový systém. „V akútnom štádiu môžu vzniknúť rôzne ochorenia a prejavy ako bolesti hlavy, veľmi zriedkavo epileptické záchvaty či dokonca zápal mozgu. Dlhodobé neurologické následky zatiaľ presne odhadnúť nevieme,“ konštatuje prof. MUDr. Ján Benetin, CSc., PhD., neurológ z Univerzitnej nemocnice Bratislava. Stúpa zároveň počet pacientov, ktorí potrebujú psychiatrickú alebo psychologickú pomoc. „Súvisí to s celkovou atmosférou, dlhodobými protipandemickými opatreniami a obmedzeniami. Zaznamenávame nárast pacientov s depresiami, úzkostnými stavmi či posttraumatickými stresovými poruchami po prekonaní ťažkého priebehu ochorenia,“ dodáva odborník.

Docent Jackuliak upozorňuje, že pacienti po prekonaní covidu môžu mať aj tráviace ťažkosti, poškodenie pečene, pankreasu, obličiek. Prichádzajú so zápalmi čreva z dôvodu dlhodobej antibiotickej liečby, ale značnú časť pacientov tvoria aj tí s novozisteným alebo doteraz nezisteným diabetom, čo možne súvisieť s užívaním kortikosteroidnej liečby.

Strata a zmeny čuchu

Medzi hlavné príznaky ochorenia COVID-19 patrí náhla strata čuchu a/alebo chuti. Vo väčšine prípadov sa čuch spontánne upravuje, u časti pacientov však jeho poruchy môžu pretrvávať niekoľko týždňov až mesiacov. Podľa analýz sa v strednej Európe strata čuchu a chuti vyskytuje u 50 až 75 % pacientov s COVID-19.

Ak sa čuch spontánne neobnoví ani po 2 týždňoch od vymiznutia ostatných príznakov ochorenia, odporúča sa čuchový tréning. Je to neinvazívna metóda založená na zámernom ovoniavaní setu vôní (zvyčajne citrón, ruža, klinčeky, eukalyptus) na dennej báze, aspoň 2-krát denne po dobu minimálne 4 týždňov, ale odporúča sa aj 3 mesiace, prípadne dlhšie. Pokiaľ sa čuch neobnoví ani 4 týždne po odznení ochorenia COVID-19, je vhodné vyhľadať ORL špecialistu, ktorý určí ďalší terapeutický postup.

Okrem kvantitatívnych zmien čuchu – hyposmie (čiastočná strata čuchu) a anosmie (úplná strata čuchu) sa u pacientov s COVID-19 objavujú aj kvalitatívne zmeny čuchu – parosmia (skreslený čuchový vnem) a fantosmia (čuchový vnem, pri absencii pachovej látky). Niektorým ľuďom takéto zmeny vo vnímaní vôní významne ovplyvňujú život – niektoré vône, jedlá či nápoje im začnú prekážať. Z tohto dôvodu sa môžu dokonca objaviť problémy aj v intímnom živote.

Problematikou straty čuchu po covide sa zaoberajú aj vedci z Neurobiologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied v rámci projektu s názvom Čuch a COVID-19.

Kúpele pre ľudí s postcovidovým syndrómom

Podľa odborníkov by mala byť následná starostlivosť o pacientov po covide multidisciplinárna, pretože dlhodobé pretrvávanie symptómov často nie je možné rutinnými vyšetreniami diagnostikovať. Pacienti po prekonaní covidu potrebujú pohybovú či dychovú rehabilitáciu, kognitívny tréning, ale vrátiť ich späť do života môže pomôcť aj kúpeľná starostlivosť. Práve kúpele či rehabilitácie môžu ušetriť ďalšie náklady pre zdravotnícky systém v prípade, že sa u pacientov vyskytnú pridružené ochorenia alebo komplikácie.

Na základe novelizácie zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia môžu kúpele poskytovať 21-dňovú kúpeľnú liečbu hradenú poisťovňou pre pacientov s postcovidovým syndrómom. Na takúto liečbu majú nárok pacienti po prekonaní ťažkého priebehu ochorenia COVID-19, u ktorých pretrvávajú respiračné, kardiovaskulárne, neurologické alebo nervovo-svalové ťažkosti, postihnutia pohybového aparátu a tiež duševné choroby spojené s pretrvávaním ťažkej únavy, kognitívnych porúch, stavov úzkosti a depresie. Liečenie môže predpísať pneumoftizeológ, internista, kardiológ, rehabilitačný lekár, neurológ, reumatológ, ortopéd, psychiater, ale aj všeobecný lekár.

Národné centrum zdravotníckych informácií
Foto: pixabay