Von s deťmi v mrazoch? Pre bábätká platia špeciálne pravidlá

75

Suchý a mrazivý vzduch dráždi sliznicu dýchacích ciest a vírusy tak ľahšie preniknú do organizmu. A hoci sa výskyt viróz často pripisuje iba chladnému počasiu, ich šíreniu sa darí aj v príliš prekúrených miestnostiach.

Deti nemajú vyvinutú správnu termoreguláciu a ich pokožka je veľmi citlivá na mrazivé teploty vzduchu. Ako ich teda chrániť? „Tak ako v letnom období chránime pokožku detí pred nadmerným slnečným žiarením, v zime je potrebné chrániť ju pred omrznutím. Pokožku vystavenú priamemu vplyvu vonkajšieho ovzdušia je potrebné natrieť minimálne pol hodinu pred odchodom von mastnejším krémom s nízkym obsahom vody. Napriek týmto opatreniam a vhodnému viac vrstevnatému oblečeniu sa neodporúča dojčatám, teda deťom do jedného roka, pobyt vonku pri teplote vzduchu nižšej ako -5 °C. Batoľatá do 3 rokov veku by pri takejto teplote nemali byť vonku dlhšie ako 1 hodinu a pri teplote nižšej ako -10 °C sa pobyt batoľatám ani deťom predškolského veku vo vonkajšom prostredí neodporúča. Najvhodnejší čas na prechádzky a hry počas dňa je poludnie, kedy je teplota vzduchu obyčajne najvyššia,“ radí vedúca oddelenia detí a mládeže Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici MUDr. Katarína Slotová.

„Najmä vo väčších mestách môže byť problémom aj inverzia. Rodičia by mali sledovať informácie o rozptylových podmienkach. Ak sa smogová situácia zhorší, je lepšie nechodiť s malým dieťaťom von a výrazne obmedziť či upraviť aj vetranie,“ dopĺňa kolegyňu docentka MUDr. Jana Hamade, vedúca odboru hygieny detí a mládeže Úradu verejného zdravotníctva SR. U ľudí môže zimný smog spôsobiť akútne účinky vo forme dráždenia očí, slizníc nosa a hrdla, vyvolať kašeľ a pocit tlaku na hrudi. U alergikov to môže viesť aj k vyvolaniu astmatického záchvatu, u osôb s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy k zhoršeniu aktuálneho zdravotného stavu.

Ako sa obliecť?

Priebežne sledujte predpoveď počasia a prispôsobte tomu vhodné oblečenie, najmä ak plánujete tráviť vonku dlhší čas. V zime noste viac vrstiev, vrchné oblečenie by malo byť odolné proti vetru, dažďu a snehu. V prípade premočenia čo najskôr vymeňte mokré veci za suché. Starostlivo zvážte materiál a druh oblečenia. Pamätajte, že najviac zahreje vlna, flis a angora. Slabšie hreje Goratex a viskóza. Neohrieva polyester a bavlna, aj keď je veľmi priateľská k pokožke. Veľmi dobrú službu spraví aj termobielizeň.

Pozornosť venujte ochrane nôh, rúk a hlavy. Noste teplé rukavice, čiapky, ponožky a zimné nepremokavé topánky, s dostatočne hrubou podrážkou a izolačnou vrstvou. Miesto obyčajných rukavíc uprednostnite palčiaky, pretože tak si udržíte ruky vzájomne v teple. Pamätajte, že starší ľudia potrebujú teplejšie oblečenie, nakoľko sami produkujú menej telesného tepla.

Pre obliekanie novorodencov platí pravidlo – tak ako som oblečený ja – rodič, plus jedna vrstva navyše. Miesto, ktoré je vhodným ukazovateľom teplotného pohodlia u najmenších detí nie sú ruky, ale záhlavie – malo by byť suché a teplé. Ak je vlhké, bábätku je teplo.

Čo jesť a piť?

Nielen studené, ale ani horúce nápoje (alkoholické, nealkoholické), a teda ani horúci čaj, nie sú vhodné. Rozširujú cievy, čím dochádza k stratám tepla. Uprednostnite radšej vlažné nealkoholické nápoje. Tekutiny si dopĺňajte, aj keď v chlade nepociťujete smäd. Pri fyzickej aktivite pite aspoň 2 litre denne a viac. Telesnú teplotu si udržíte aj vďaka fyzickej aktivite a dostatočnému prísunu jedla.

Sledujte varovné signály tela

  • Nepríjemné pocity: ochladenie tela, studené prsty na rukách a nohách, ochladzujúce sa končatiny.
  • Svalový tras: výrazne ochladenie tela, bolesť v prstoch na rukách i nohách a necitlivosť, čím sa znižuje vaša výkonnosť. Zahrievajte sa cvičením alebo vyhľadajte vhodný úkryt.
  • Svetlé škvrny na tvári a na pokožke v rôznych časti tela sú znakom poškodenia vplyvom mrazu. Zároveň môže dôjsť k podchladeniu organizmu či iným ochoreniam z prechladnutia. Okamžite zahrejte poškodené miesto napr. teplými rukami a chráňte holú pokožku pred ďalším chladom.
  • Ďalšie príznaky: Ak sa objavia príznaky arytmie, bolesti na hrudníku, dýchacie ťažkosti, kašeľ alebo dýchavičnosť, pokúste sa dostať do tepla čo najskôr. Ak príznaky pretrvávajú, navštívte lekára.

Ako kúriť?

Deti patria počas chrípkovej sezóny k najcitlivejším skupinám. „Sú náchylnejšie na ochorenia, pretože imunita sa u nich ešte len vyvíja, majú inú bakteriálnu flóru ako dospelí,“ prízvukuje docentka Hamade. Vplyvom mrazivého a veterného počasia sa sťahujú a dráždia cievy na sliznici dýchacích ciest a vírusy do organizmu preniknú ľahšie. Výskyt viróz sa častokrát mylne pripisuje iba chladnému počasiu, avšak ich šíreniu sa darí aj v príliš prekúrených miestnostiach.

V priestoroch, kde človek dlhšie sedí, je optimálne zvolená teplota okolo 22 – 26 °C. Odporúčané teploty pre kúpeľne sú 22 – 24 °C, vstupné haly 18 až 20 °C, chodby a schodiská 15 – 18 °C. V spálni by sa teplota mala pohybovať na úrovni 16 – 20 °C, pričom pri novorodencoch by to malo byť 20 °C a pri menších deťoch 18 až 20 °C. „Takto zvolené teploty v miestnostiach sú vhodné pre regeneráciu organizmu. Urýchlia sa procesy v tele, posilňuje sa imunitný systém a napomôže to ku kvalitnému spánku. Teplota v spálni by ale nemala klesnúť pod 16 °C pre zníženú obranyschopnosť organizmu voči respiračným ochoreniam,“ radí RNDr. Oľga Miklánková z Odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva SR.

Počas zimných mesiacov treba dbať na pravidelné vetranie miestností, a to nárazovo, s oknom dokorán na niekoľko minút a niekoľkokrát denne, aby sa vzduch v miestnosti „vymenil“. Príliš vysoká teplota v miestnosti totiž spôsobuje väčšie vyčerpanie, únavu, bolesti hlavy a znižuje vlhkosť vzduchu. Suchý vzduch vysušuje sliznice očí a dýchacie cesty a narúša ich prirodzenú vlhkosť. „Dôsledkom suchého vzduchu môže byť zvýšená chorobnosť, opakované zápaly spojiviek, nosovej sliznice, hrdla a dráždivý kašeľ. Suchý vzduch má vplyv aj na vysušovanie pokožky,“ hovorí Oľga Miklánková. Optimálna vlhkosť vzduchu by sa mala počas chladného počasia pohybovať od 30 – 50 %. Vhodná úprava vlhkosti sa dá dosiahnuť vetraním, no vzduch sa v byte zvlhčuje aj v dôsledku varenia, prania či sušenia mokrej bielizne. Na zvlhčovanie je možné použiť rôzne druhy zvlhčovačov, na radiátory možno umiestniť odparovače – treba ich však udržiavať v čistote a pravidelne v nich vymieňať vodu, aby sa predišlo tvorbe baktérií.

Zdroj: npz.sk, foto: pixabay