Zápcha či poruchy spánku: Aj takto sa ohlasuje Parkinsonova choroba

43

Tras, pomalé pohyby, pocity stuhnutosti či šuchtavá chôdza, ale aj zápcha, depresia a poruchy spánku. Tak sa v počiatočných štádiách prejavuje Parkinsonova choroba. Ide síce o nevyliečiteľné neurodegeneratívne ochorenie, no jeho priebeh možno výrazne ovplyvniť.

Parkinsonova choroba sa najčastejšie prejavuje u ľudí okolo šesťdesiatky, výnimkou však nie sú ani štyridsaťroční pacienti. Príčin vzniku ochorenia je viac: genetické dispozície, vplyvy prostredia, expozícia škodlivými látkami, spôsob životosprávy a mnohé ďalšie.

Pacienti trpiaci Parkinsonom sú extrémne pomalí. Pohyb, ktorý by zdravému človeku trval krátku dobu robia oni veľmi dlho a musia sa veľmi koncentrovať, aby ho vôbec vykonali. Ďalším úskalím je zvýšená stuhnutosť a napätie vo svaloch. Určité percento postihnutých má aj pokojový tras, spravidla horných končatín. Pacienti majú tendenciu padať, majú cupitavé krôčiky, nohy akoby boli oneskorené za ťažiskom tela. Hoci si ľudia zvyčajne predstavujú, že človek s Parkinsonovou chorobou musí nutne trpieť trasením, nie je to tak. Približne 30 percent pacientov nemá tras. Choroba sa na začiatku môže prejavovať zápchou, poruchou čuchu, depresiou či poruchami spánku. Z nemotorických príznakov sa môžu objaviť aj halucinácie, pokles systolického tlaku krvi a erektilná dysfunkcia. Na problém upozorní aj zmenšenie písma, pacienti majú sťažené žuvanie, prehĺtanie a artikuláciu reči.

Moderná liečba

Parkinsonova choroba je progresívne degeneratívne ochorenie, čo znamená, že má tendenciu sa časom zhoršovať. Napriek rozsiahlemu výskumu v súčasnosti nie je dostupný liek, ktorý by dokázal túto chorobu vyliečiť, ale čím skôr sa rozpozná, tým je perspektíva pacienta lepšia. Okrem farmakologickej liečby slovenskí lekári už niekoľko rokov využívajú napríklad aj hĺbkovú mozgovú stimuláciu. Do mozgu sa zavedie elektróda spojená s neurostimulátorom implantovaným zvyčajne pod kožou v hrudnej alebo brušnej oblasti. Produkuje impulzy, ktoré sa vysielajú do mozgu a zastavujú, resp. redukujú elektrické signály spôsobujúce príznaky Parkinsonovej choroby. Hlboká mozgová stimulácia výrazne zlepšuje kvalitu života, nerieši však príčiny choroby.

Pohyb je veľmi dôležitý

Veľký vplyv na stav pacientov s Parkinsonom má fyzický pohyb. Tí, ktorí veľa chodia alebo robia nejaký šport, sú na tom nepomerne lepšie a potrebujú menšie dávky liekov než tí, ktorí sedia a nič nerobia. Okolie by malo chorých podporovať vo fyzickej aktivite, predovšetkým v aeróbnej, pri ktorej nedochádza k veľkým nárokom na zvýšenú pulzovú frekvenciu. Výborný je tanec alebo posilňovanie. K životu parkinsonikov by mali patriť každodenné prechádzky. Veľkou pomocou je každodenný 40-minútový nordic walking, teda chôdza s palicami. Spojenie pohybov rúk a nôh je pre týchto pacientov ideálne, keďže pri správnej chôdzi sa zapája až 90 % všetkých svalov nášho tela. Dobrý je však akýkoľvek pohyb – mnohí sa venujú bowlingu, stolnému tenisu, loptovým hrám, plávaniu či turistike.

Čo je to parkinsonizmus?

Spája sa so skupinou chorôb, ktoré majú podobné klinické príznaky ako Parkinsonova choroba, ale príčina ich vzniku je odlišná. Parkinsonizmus môže byť zapríčinený niekoľkými chorobnými procesmi, medzi ktoré najčastejšie patrí:

  • primárna idiopatická Parkinsonova choroba (tvorí približne 80 % prípadov),
  • sekundárny parkinsonizmus (vznikajúci v dôsledku cievneho postihnutia, infekčného ochorenia, toxínov, úrazu, mozgového tumoru, metabolických ochorení).

Užitočné rady pre rodinných príslušníkov

  • Zabezpečte pacientovi pravidelný príjem tekutín a vyváženú stravu, dostatočnú na udržanie primeranej váhy a dostatočný prísun vitamínov a vlákniny. Ak má váš blízky problémy s prehĺtaním, musí jesť mäkkú stravu, upravenú na malé kúsky.
  • Zabezpečte pravidelnú lekársku a rehabilitačnú starostlivosť. Dôležitý je pravidelný pohyb.
  • Odstráňte zbytočné predmety a upravte domáce prostredie tak, aby bolo bezpečnejšie, priestrannejšie a uľahčovalo pohyb pacienta.
  • Všade tam, kde je to vhodné (izba, spálňa, kuchyňa, WC) umiestnite držadlá, ktoré napomôžu udržať stabilitu a zabrániť pádom. Ak aj napriek týmto opatreniam vznikajú častejšie pády, treba špeciálnymi krytmi prekryť ostré hrany stolov či skríň. Pri výraznejších pohybových ťažkostiach je vhodné nainštalovať signalizačné zariadenie, ktorým je pacient schopný oznámiť, že spadol alebo sa nemôže postaviť.
  • Veľmi dôležité je dobré osvetlenie izieb, chodieb, predsiene, WC. Najmä v noci vzniká mnoho pádov spôsobených zlým svetlom a nedostatočným priestorom na chôdzu.
  • Je nevyhnutné dbať na stále a bezpečné uloženie vecí bežnej dennej potreby (čaj, káva, cukor, chlieb atď.) na ľahko dostupných miestach. Elektrické prístroje treba nainštalovať na miesta, kde im nehrozí poliatie. Rovnaký pozor treba dávať na manipuláciu s horúcou vodou.
  • Vhodný výber oblečenia – nahradenie malých gombíkov zipsom, nosenie tričiek s dlhým rukávom namiesto košieľ. Topánky by mali byť na pevných nešmykľavých podrážkach a bez šnúrok.
  • Podporujte sebestačnosť pacienta; nadmerný súcit pacienta oslabuje a vháňa do pasivity.
  • Neponáhľajte sa, rešpektujte potrebu väčšieho množstva času na jednotlivé výkony (stres vždy zhorší pohybové aktivity).
  • Nevyraďujte pacienta a seba zo spoločenského života.

Zdroj: npz.sk, foto: pixabay