17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu

144

Púchovské stredné školy oslávili Deň boja za slobodu a demokraciu návštevou divadelného predstavenia November 1989 v Púchovskom divadle.

Autorská dokumentárna inscenácia November 1989 (Sľúbili sme si…) predstavuje zavŕšenie trilógie dokumentárnych inscenácií režiséra Jána Šimka My sme tu doma (2017) a Fake News 1948 (2018), ktoré realizoval pre Divadelné centrum. V inscenácii sú citované autentické materiály a príbehy, ktoré sa skutočne stali.

V roku 1989 sa po viac ako štyridsiatich rokoch podarilo zvrhnúť totalitný režim, ktorý si na Slovensku vyžiadal státisíce obetí. Jeho represie sa dotkli dvoch miliónov ľudí. Od ľudí vyžadoval uniformitu, poslušnosť, súhlas, priemernosť, opatrnosť, vernosť, vážnosť, lož. Desila ho kritika, výnimočnosť, samostatné myslenie, veľkorysosť, tolerantnosť, vzdelanie, mravnosť, zásadovosť, viera v Boha, znalosť cudzích jazykov, zmysel pre humor či dlhé vlasy. V ľuďoch zničil odvahu myslieť, chuť kritizovať a odhodlanie žiť v pravde.

Kto nesúhlasil s politikou Komunistickej strany Československa alebo s tým, čo robili jej chránenci, musel svoj názor tajiť, klamať alebo sedieť vo väzení. Žiť v paralelnom vesmíre, v akejsi sivej zóne, kde sa tajne organizovali bytové semináre, divadlá a výstavy, vydávali a rozširovali samizdaty. Títo ľudia bytostne pociťovali potrebu slobody. Napriek sledovaniu, výsluchom, ponižujúcim domovým prehliadkam nachádzali zmysel v tom, prečo trpieť pre dôležité veci. Aké však boli tvoje šance po pätnástom roku života, keď nerozhodovali tvoje schopnosti a talent, ale správanie tvojich rodičov? 

Inscenácia priniesla silné autentické príbehy z našej minulosti a po jej skončení nasledovala diskusia s hercami a historikom z Ústavu pamäti národa Patrikom Dubovským, ktorý v roku 1989 patril k aktivistom Verejnosti proti násiliu (VPN). Nedávno mu vyšla kniha „Ján Langoš – Od samizdatov a VPN k dokumentom ŠtB a ÚPN“ (2021). Po skončení podujatia sme mu položili dve otázky.

Čo z dnešného pohľadu považujete za najväčšiu chybu lídrov Nežnej revolúcie v roku 1989?

Myslím, že to bola zlá personálna politika. Chápem, že to bol istým spôsobom šok, keď ľudia, ktorí sa dovtedy stretávali len v malých disidentských skupinách, boli posunutí do role, aby niečo organizovali a mali revolúciu tlačiť ďalej, aby bola úspešná. Mnohé sa im aj darilo – mítingy, generálny štrajk, zrušenie vedúcej úlohy komunistickej strany v ústave. Zrazu sa predstavitelia VPN ocitli v situácii, že majú spoločnosť riadiť prostredníctvom nových ľudí vo funkciách. A tu personálna politika VPN zlyhala. VPN súhlasila, že v najvyšších štátnych orgánoch budú dovtedajší vysokí funkcionári komunistickej strany Rudolf Schuster a Milan Čič. Treba si tiež pripomenúť, že VPN pustila to najvyššej politiky Vladimíra Mečiara ako ministra vnútra. Možno za to všetko môže aj panika, ktorá vypukla vo vedení VPN pred voľbami na jar 1990, keď preferencie VPN v prieskumoch verejnej mienky prudko padali. VPN potom začala do svojich radov prijímať aj tých tzv. polepšených komunistov. Volebné preferencie VPN sa síce zachránili, ale kontaminovala sa jej politika týmito ľuďmi a ich názormi. Najväčšia absurdita bola, že predsedom vlády SR sa stal Milan Čič, ktorý ešte pred pár mesiacmi ako minister spravodlivosti držal vo väzení odporcov komunistického režimu Jána Čarnogurského s Miroslavom Kusým. Personálna politika VPN bola zlá – to sa vzápätí ukázalo, keď Mečiar a jeho ľudia kobercovým spôsobom obsadili všetky posty v spoločnosti. 

Problém „nežnosti“ revolúcie vidím v tom, že dodnes nebol nikto z komunistov a eštebákov potrestaný za svoje zločiny. Vytvorilo to precedens a vedomie istej beztrestnosti. Tým pádom aj omnoho horší ako radoví komunisti sa postupne znovu dostávali do funkcií – a to považujem za veľké zlyhanie novej moci. Napriek tomu som rád, že revolúcia nebola krvavá.

Čo dnes hodnotíte pozitívne z toho, čo nám priniesol November 1989?

Najviac si vážim, že v revolúcii roku 1989 nebolo fyzické násilie. Som rád, že sme postupnou demokratizáciou dokázali začleniť Slovensko do Európskej únie a NATO. Že sme dnes, keď je krvavá vojna na Ukrajine, poistení zmluvami a priateľstvom so silnými európskymi štátmi a USA. A tiež som rád, že sa na Slovensku – v porovnaní s okolitými štátmi Maďarskom, Českou republikou a Poľskom – stále udržuje vysoký stupeň politického pluralizmu. Ešte stále si máme vo voľbách z čoho vyberať a demokratické strany ešte stále majú šancu voľby vyhrávať.

Púchovská kultúra, s.r.o. pripravila k výročiu Nežnej revolúcie v priestoroch Divadla Púchov (na poschodí) aj výstavu fotografií a plagátov. V piatok 25. 11. o 19.00 hod. bude vo vestibule divadla akcia zo série Dialógy s umením, tentokrát s témou Verejnosť proti násiliu – Za slobodu a demokraciu. Ako hostia sa predstavia historik a publicista František Neupauer, novinár Slavomír Flimmel a hudobný hosť – klaviristka a speváčka Mária Anna Špačková. Vstup je voľný.

Slavomír Flimmel