75. výročie oslobodenia Púchova

255

Vo štvrtok 30. apríla 2020 sa konala v Europarku spomienka na pamiatku 75. výročia oslobodenia mesta v roku 1945.

Pietnej spomienky pri pomníku padlých v 1. a 2. svetovej vojne sa zúčastnila primátorka mesta Katarína Heneková, predseda a členovia ZO SZPB. Podujatie bolo tento rok bez prítomnosti verejnosti. So slávnostným príhovorom vystúpila poslankyňa mestského zastupiteľstva Irena Kováčiková, z ktorého vyberáme:

„Dnes 30. apríla si pripomíname sviatok, ktorý je symbolom prebúdzajúcej sa prírody, ale v Púchove aj symbolom prebúdzajúceho sa mieru a slobody. Je tomu presne 75 rokov čo sa v Púchove skončilo nemecké besnenie a vraždenie. Vďačíme za to rumunským a sovietskym vojakom. 30. apríla 1945 opustili nacistické vojská aj náš okres, čím sa zavŕšil proces ich vytláčania spojeneckými vojskami z celého Slovenska.

Pred 75. rokmi cez naše mestá a dediny a pochopiteľne aj cez naše mesto Púchov prehrmela vojna. Niekde prehrmela náhle, ale na mnohých miestach to bolo oveľa horšie. To vtedy, keď sa front na niekoľko týždňov zastavil. Vtedy čierňava vojny obostrela všetko. Besnenie vojny bolo zlé a straty na obidvoch stranách očividne veľké. Takmer denne pribúdali masové hroby, týranie a vraždenie ľudí, pribúdali vypálené dediny.

Situácia v Púchove sa od januára 1945 vyhrocovala. Nemecké vojská prichádzali z Protektorátu cez Púchovskú dolinu a mesto smerom na východ, od začiatku roku 1945 sa táto armáda začala sťahovať opačným smerom – na Moravu. Obyvatelia sa často utekali skryť do pivníc pred náletmi a poplachmi. 16. apríla zasiahli bomby železničnú stanicu a Streženice, kde zahynuli dvaja civilisti: 21-ročný Augustín Paliesek a 15-ročný František Novosád z Horných Kočkoviec.

Nemecká armáda vyhodila do vzduchu stavidlá na dolnokočkovskom vodnom diele, aby zabránila postupu partizánov a tým sa začala séria výbuchov, ktoré poškodzovali všetky mosty. Predposledný aprílový deň sa z Púchova a okolia začali sťahovať všetci vojaci. Pre Púchov bolo najväčšou stratou zničenie cestného mostu. Všetkých 5 dvojitých železných oblúkov mosta bolo vyhodených do povetria. 30. apríla si zničený most prišlo obzrieť množstvo obyvateľov, ktorí boli svedkami príchodu vojakov rumunskej a sovietskej armády z druhého brehu Váhu.

Mesto Púchov a celá Púchovská dolina bolo posledné miesto na Slovensku, na ktorom boli Nemci, takže po oslobodení Púchovskej doliny bolo dovŕšené oslobodenie Slovenska Červenou armádou, partizánmi a Čsl. Brigádou. Týždeň po oslobodení Púchova – 8. mája odzneli v rozhlase vety o oslobodení Československa. O tom, že vojaci Červenej armády, vojaci Anglo-amerických vojsk, ale aj vojaci Maďarska, Rumunska, Bulharska, Poľska, skrátka všetci, ktorí bojovali proti fašizmu dobojovali. Skončili sa dni odriekania, utrpenia, žiaľu a smrti.

75. výročie oslobodenia Slovenska, koniec II. svetovej vojny, porážka fašizmu, je príležitosťou aj na to, aby sme nezabúdali na vojnu. Aj keď ju mnohí nepoznáme, nevieme, čo obnášajú dni prežité v bunkroch s obavami o svojich blízkych, predsa len čítame a počujeme aj v dnešných dňoch, že sa okolo nás bojuje až nebezpečne blízko.

Žiaľ, dnes sa môžeme stretnúť a rozprávať už len s niekoľkými svedkami tých čias, poslednými priamymi účastníkmi bojov, skutočnými vlastencami, ktorí sa hrdinsky zapísali do bojov za našu slobodu a prežívali hrôzy vojny. Patrí medzi nich náš spoluobčan pán Ondrej Martiško, ktorému dnes osobne pani primátorka Katarína Heneková odovzdá pri príležitosti 75. výročia oslobodenia mesta Púchov „výnimočné ocenenie“ za priamu účasť na oslobodzovacích bojoch počas 2. svetovej vojny. Ja vyslovujem pánovi Martiškovi úprimné ďakujem za nás všetkých a želám mu veľa zdravia.

Milí spoluobčania, nemali by sme dovoliť, aby ľudské srdcia vyhasli. Veď ony majú byť príbytkom lásky človeka k človeku, úcty detí k rodičom, mladých ľudí k najstaršiemu pokoleniu. Len život v mieri a v zdraví prináša pokoj, pohodu a šťastie, čo prajem zo srdca všetkým spoluobčanom.“

Foto: Slavomír Flimmel