Česko-slovenská výstava enkaustickej tvorby „Setkání“

152

Som taký večný snílek… So snami rozletenými na všetky svetové strany. A množstvo snov sa mi splnilo a plní. Jasné, že sa človek musí o to aj trošku pričiniť sám. Ale ani vo sne by ma nenapadlo, že raz sa moja tvorba dostane do Prahy, hlavného mesta Českej republiky. A keby len to, ale hneď do jednej z národných kultúrnych pamiatok, do Novomestskej radnice, do priestorov, kde sa písali dejiny českého národa. Jej história začala rýchlo po založení Nového mesta pražského Karlom IV. už v roku 1419 a v priebehu storočí bola svedkom mnohých dejinných udalostí. Tu bola zahájená husitská revolúcia a odohrala sa prvá pražská defenestrácia – dav pod vedením Jána Želivského a Jána Žižka zvrhol z okien purkmajstra, dvoch konšelov a niekoľko mešťanov. O niekoľko desaťročí došlo k druhej defenestrácii pri náboženských a politických nepokojoch. V roku 1518 sa Novomestská radnica stala sídlom úradu. V roku 1559 vyhorela a došlo k jej prestavbe. V týchto priestoroch prinútili v roku 1609 Rudolfa II. k vydaniu Majestátu zaručujúceho náboženské slobody. Po zlúčení pražských miest pod pôsobnosť jedného magistrátu sa táto radnica v roku 1784 stala sídlom trestného súdu a po roku 1859 zakúpilo radnicu Prezídium zemského súdu. Pri ďalších opravách v roku 1905 boli objavené cenné zachované zostatky pôvodnej architektúry, podľa ktorých bol zrekonštruovaný pôvodný vzhľad. Poslanie radnice sa behom storočí menilo. Z pôvodne správneho strediska Nového Mesta sa stala sídlom súdu a priestory boli využívané ako väzenie. Na odsúdenie tu napríklad čakal v rokoch 1694-1695 vodca chodských rebelov Jan Sladký – Kozina. Celopražskú pozornosť si vyslúžil proces s legendárnym lúpežníkom Václavom Babinským z roku 1839. Na nádvorí sa konali i popravy. Posledné ešte za nacistickej okupácie. Posledným väzňom bola Milada Horáková.

A v týchto historických priestoroch sme mali stretnutie. Lektorky enkaustiky, tradičnej a tisícky rokov starej techniky maľovania voskom, zo všetkých kútov bývalého Československa. Zúčastnilo sa nás dvadsaťjeden. Priniesli sme svoje diela, mnohé sme sa poznali iba vďaka internetu. Boli to spontánne stretnutia, plné vítaní, objatí, úsmevov i slzičiek. A pri spoločnej večeri po vernisáži každá z nás otvorila svoje srdiečko a povedala pár slov o sebe, prečo sa vlastne tejto technike venuje, čo jej priniesla a prináša a ako vidí svoju budúcnosť ďalej. Po rozpačitých slovách pri prvých stretnutiach v predchádzajúci deň pri inštalácii obrazov nezostal ani náznak a veselá debata sa viedla do neskorých nočných hodín. Veľká vďaka patrí organizátorkám. Teším sa, že som mohla byť súčasťou tohto stretnutia, teším sa, že môžem ľuďom okolo seba prinášať niečo nové, teším sa z každej účastníčky mojich kurzov. A návšteva viacerých galérií v Prahe, vidieť na vlastné oči diela Salvatora Dalího, Alfonsa Muchu, či Warhola, prechádzky horúcou nočnou Prahou, plnou turistov rôznej farby pleti zo všetkých strán sveta v svojich typických oblečeniach, skupinka tancujúcich salsu na brehu Vltavy, či odraz mesiaca v jej vlnách… to už všetko bol iba nádherný bonus navyše.

Anna Jakubíková