Náplňou dejepisného vyučovania v deviatom ročníku sú dejiny 20. storočia. Jednou z najtragickejších udalostí v dejinách ľudstva bola druhá svetová vojna.
V škole sa o tom veľa učíme, čítame rôzne knihy, encyklopédie, pozeráme dokumentárne filmy, no nikdy to nie je to pravé. A naši učitelia vedia, že najradšej sa učíme prostredníctvom vlastných skúseností a zážitkov. Je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. Každoročne pre nás naplánujú zaujímavé exkurzie. Tento rok zorganizovala pani učiteľka Littová a pani učiteľka Gašparová pre nás, deviatakov a ôsmakov, exkurziu do koncentračného tábora v Osvienčime.
Dňa 4. 12. sme plní očakávania vyrazili na cestu za poznaním minulosti. Cesta autobusom bola veselá, no hneď ako sme vystúpili, nám zamrzol úsmev na tvári. Nielen z veľkej zimy, ktorá tam bola, ale aj z toho, čo sme videli.
Pred vstupom do tábora sme museli absolvovať prísnu bezpečnostnú kontrolu, podobnú ako na letisku. Dostali sme slúchadlá a vonku nás už čakala milá pani sprievodkyňa. Mali sme šťastie, pretože sme boli jediná slovenská školská skupina, ktorej bola pridelená slovensky hovoriaca poľská sprievodkyňa. Vďaka slovenskému výkladu sme sa dozvedeli mnoho zaujímavých informácií a získali lepšiu predstavu o neľudských podmienkach väzňov.
Pri prehliadke nám často prebehli zimomriavky po tele, no tisli sa nám aj slzy do očí. Hrubosť, brutalita, ba až barbarstvo páchané na ľuďoch, ktorí chceli len žiť… Nikoho nenechali ľahostajným ani fotografie strápených väzňov či izby plné vlasov a osobných vecí zavraždených.
Zažili sme koncentračný tábor, našťastie, len vo výklade.
Osvienčim vidieť, ale nezažiť!
Katarína Tománková a Sandra Kresáňová, ZŠ Slovanská
