Dobrovoľníci v Púchove: Ľudia, ktorí menia svet na lepšie miesto

374

V našom meste žijú ľudia, ktorí sú ako my. Pracujú, študujú, chodia na nákupy. Majú bežné každodenné starosti v rodine, v zamestnaní, v škole. Ale majú aj niečo navyše. Majú veľké srdce a ochotu pomáhať iným. Nečakajú potlesk, slávu ani odmenu. Robia to z lásky k ľuďom a k svojmu mestu. Sú to „krásni ľudia“, ktorí si zaslúžia našu vďaku. Predstavím vám len zlomok z nich a ich príbehov:

Alojz a František – zamestnaní manažéri (členovia OZ „S láskou k človeku“ a Farská charita Púchov)

Pred veľkými sviatkami, ako sú Vianoce, Veľká noc, Deň matiek pravidelne vidíme dobrovoľníkov z farskej charity Púchov v našom Tescu. Celoročne pomáhajú mnohodetným rodinám, opusteným, chorým. Zbierajú šatstvo a obuv pre ľudí bez domova a mnohodetné rodiny, ktorým zabezpečujú aj školské pomôcky. Obaja páni sú skromní dobráci, ktorí nevyhľadávajú pozornosť ani pochvalu, ale radšej pomáhajú druhým v tichosti a nenápadne. „Nerobíme nič výnimočné. Len používame a posúvame pomoc od tichých ľudí, ktorí prispievajú.“

Takto mi počas rozhovoru zhodnotil svoje aktivity Lojzo:

„My sme v Tescu dvakrát v roku. A tí, ktorých tam vidíme, sú dobrovoľníci, ktorí sa vo svojom voľnom čase rozhodli pomôcť. Hoci nie sú členmi charity, majú veľké srdce a obetujú svoj čas a prostriedky. Mňa na to nahovoril Fero a s pomocou OZ S láskou k človeku sme postupne založili a rozbehli FCH. A stále ja čo rozbiehať. Keď vidím, ako skromne ľudia niekedy musia žiť, tak sa divím ako to zvládajú. A my sa budeme sťažovať, že máme málo a máme sa zle? Je mi ľúto, ako málo im dokážeme pomáhať my ostatní. Nevšímame si, kto vedľa nás žije. Niekde som počul, alebo čítal myšlienku, že spoločnosť je taká vyspelá, ako dokáže pomáhať slabým, chorým a chudobným. Stále je pred nami obrovský kus roboty. Dostali a denne dostávame od Pána tak veľa. Ako inak mu poďakovať, ak nie pomocou ľuďom okolo seba?“

Alena – riaditeľka, koordinátorka práce s mládežou mesta Púchov a Katka – študentka VŠ (Mládežnícky parlament mesta Púchov)

Mladí dobrovoľníci v Púchove sa združujú v rámci Mládežníckeho parlamentu mesta Púchov (MPMP), ktorý je neformálnou skupinou mladých ľudí zo základných a stredných škôl v našom meste, ktorá sa zaujíma o rozvoj svojho mesta. Jednou z najvýznamnejších dobrovoľníckych aktivít, ktorú realizujú, sú nákupy pre seniorov. Nákupy prebiehajú tak, že dobrovoľníci sa so seniormi dohodnú na nákupnom zozname, idú nakúpiť a doručia im nákup až domov. Ďalšou dobrovoľníckou aktivitou, ktorú mladí ľudia organizujú, je spolupráca s centrami sociálnych služieb (CSS) v Púchove. Dobrovoľníci navštevujú seniorov v CSS Kolonka, CSS Chmelinec a Hubertus, kde sa zúčastňujú na rôznych podujatiach.

Katka je členkou Mládežníckeho parlamentu mesta Púchov od roku 2018. Pôsobí ako organizátorka podujatí pre rodiny s deťmi napr. Deň rodiny, Mikulášske aktivity. Zapojila sa do organizovania dobrovoľníckych zbierok pre zdravotne znevýhodnených občanov nášho mesta, pre seniorov i pre deti z Centra pre deti a rodiny. V rámci dobrovoľníckych aktivít pravidelne zabezpečuje nákupy seniorom a ľuďom, ktorí nemajú možnosť si sami nakúpiť.

Alenka – koordinátorka. Pri každom stretnutí s ňou je zjavné, že sa venuje svojej práci s láskou. Má skvelé schopnosti, nadšenie a srdce pre mladých ľudí. Často ju môžeme vidieť s mladými dobrovoľníkmi na akciách v CSS, na nákupoch potravín.. Alenka robí viac, než sa od nej očakáva, a ochotná venovať svoj čas všade, kde je to potrebné.

Takto mi počas rozhovoru Alena a Katka zhodnotili aktivity MPMP:

Spolupráca so seniormi a CSS je obojstranne prospešná. Seniori dostávajú pomoc, milú spoločnosť a kultúru. Dobrovoľníci dostávajú vďaku, pochvalu a hodnoty. Motivácia a ciele mladých, ktorí sa zapájajú do dobrovoľníckych aktivít sú rôzne, všetci však majú spoločné to, že chcú robiť niečo zmysluplné, užitočné a dobré.

Jakub – študent VŠ, záchranár (Slovenský červený kríž)

Jakub sa venuje popri štúdiu náboru a rozvoju dobrovoľníctva v oblasti prvej pomoci, organizuje a podporuje bezplatné a dobrovoľné darcovstvo krvi, pomáha pri vzdelávaní dobrovoľníkov, manažuje asistenčné služby prvej pomoci, venuje sa tiež vodnej záchrane ale najmä ochotne podá pomocnú ruku každému, kto ju potrebuje.

Takto mi počas rozhovoru zhodnotil svoje aktivity Jakub:

„Dobrovoľníctvo v Červenom kríži mi dáva veľa ako človeku. Naučil som sa veľa vecí, ktoré mi pomáhajú aj v mojom osobnom živote. Mám možnosť porozprávať sa s ľuďmi, ktorých ošetrujem, ktorých učím, alebo s ktorými spolupracujem. A ako bonus k tomu, mám najlepších kolegov pod slnkom. Mám pocit, že robím niečo zmysluplné a dôležité (len keby toho času bolo viac). Je to dobrý pocit, že som na správnom mieste, v správnom čase.

Najsilnejším zážitkom je hneď prvý, ktorý v Červenom kríži mám. Len niekoľko dní potom ako som poslal prihlášku, som sa ocitol na nočnej službe, kde sme zabezpečovali zdravotnú starostlivosť pre odídencov (starých ľudí, matky s malými deťmi) z Ukrajiny. Bolo to pár dní po začiatku vojny. Pol hodinu pred začiatkom smeny sme prišli do Campu Žilina, kde im bolo poskytované ubytovanie a privítala nás manažérka so slovami: Konečne ste tu, máte tu pacienta. Za 14 hodinovú nočnú som si sadol asi na 20 minút a vypil asi 5 káv. Ale možnosť byť tam, by som nevymenil za nič.“

V Púchove je určite ešte veľa ďalších anonymných ľudí. Pomáhajú ďaleko viac, len sa o tom nevie. Sú tu ľudia, ktorí sa venujú dobru druhých, bez ohľadu na svoje osobné záujmy a potreby. Robia to nezištne, bez nároku na odmenu. Za to im patrí veľká vďaka a uznanie, pretože bez nich by bol náš Púchov smutnejší. Sú to ľudia s veľkým srdcom, ktorí si zaslúžia našu úctu a vďaku. Sú to ľudia, ktorí robia Púchov lepším miestom na život.

Monika Klínovská