František (Frank) Tanuška – letec RAF z Hrabovky

406
Frank Tanuška v unifome vojnového veterána.

(* 26.2.1918 + 5.5.1997)

Pri oslavách konca 2. svetovej vojny je príležitosť pripomenúť život a skutky ľudí, ktorí sa o víťazstvo nad fašizmom najviac zaslúžili. Okrem domácich odbojárov to boli predovšetkým naši vojaci bojujúci v armádach protihitlerovskej koalície. Jedným z nich bol aj František Tanuška, rodák z Hrabovky.

Na príbeh Franka Tanušku nás upozornil jeho prasynovec Gabriel Tanuška. Poskytol nám kontakt na Frankovu dcéru Yvonne Roach, ktorá žije v USA. Tá nám ochotne poslala fotografie svojho otca, základné informácie o jeho živote a niekoľko hodín zvukového záznamu jeho rozprávaní.

Vojak vo Francúzsku a Veľkej Británii

Vojenská služba Franka Tanušku začala v Československej armáde. Koncom marca 1939 už ako vojak Slovenskej armády zažil konflikt s maďarským vojskom pri Michalovciach. Keď ho prevelili do Žiliny a videl, že Slovensko je v područí Nemecka, rozhodol sa ujsť z armády a nelegálne prešiel do Poľska. Poľskí pohraničníci ho chytili, obliekli do poľskej uniformy a odviezli do Krakova. Tu sa stretol s československými vojenskými letcami (Novák, Veselý, Wretzler) a rozhodol sa k nim pridať.

Československí letci z 310. letky RAF v septembri 1940 (foto: Devon S. A.).

S letcami odišiel loďou do Francúzska, aby vstúpil do francúzskej cudzineckej légie. Po mesiaci v parížskych kasárňach bol odvelený do Marseille a severného Maroka. Podmienky výcviku v légii boli veľmi kruté, ochorel a podarilo sa mu vrátiť do Francúzska, kde krátko pracoval ako baník. Po začatí vojny v septembri 1939 znovu narukoval do armády. Po porážke Francúzska v roku 1940 odišiel do Maroka a nakoniec do Veľkej Británie. Stal členom československej letky Kráľovského letectva (RAF) na leteckých základniach v Duxforde a Honingtone. Lietal s bombardovacími misiami nad nacistické Nemecko, bojoval ako zadný strelec. Po zostrelení jeho lietadla v roku 1941 bola šesťčlenná posádka lietadla zachránená, po liečení v nemocnici sa dostal na dovolenku do írskeho Belfastu.

Celkovo československí letci RAF v rokoch 1940 – 1945 vykonali 39.500 bojových letov a zhodili vyše milióna ton bômb. Viacero zadných strelcov bolo pri nočných bombardovacích akciách zabitých, i keď sa ich bombardér dokázal vrátiť na základňu. Na pamätníku v Londýne sú uvedené mená 20.500 vojenských letcov Royal Air Force, ktorí padli v bojoch druhej svetovej vojny. V bojoch na západnom fronte z 2.500 československých príslušníkov RAF v bojoch zahynulo viac ako 500 letcov. Frank Tanuška patril k tým šťastlivcom, ktorí vojnu prežili.

Frank Tanuška s manželkou Henriettou a deťmi Yvonne a Petrom počas 2. svetovej vojny v Belfaste.

Založenie rodiny a odchod do Ameriky

Počas vojny v Anglicku sa Frank Tanuška oženil s Henriettou Fellerovou (1920 – 2012). Manželka pochádzala z česko-židovskej rodiny, ktorej sa podarilo v roku 1938 ujsť pred nacistami do Veľkej Británie a v Belfaste sa na tanečnej zábave zoznámila s Frankom. Vzali sa v roku 1941 a žili spolu dlhých 55 rokov. Narodil sa im syn Peter a dcéra Yvonne. Po vojne Frank získal britské občianstvo a s manželkou začali v Belfaste podnikať – vyrábali bábiky pre deti.

Neskôr sa rozhodli presťahovať do Spojených štátov amerických. Na udelenie amerických víz bolo v tom čase potrebných 8.000 dolárov pre štyri osoby, tie však nemali. Začiatkom 50.tych rokov Frank pricestoval sám do kanadského Toronta. Vybavovanie amerických víz pre celú rodinu trvalo ďalšie dva roky, ale v októbri 1953 rodina Tanuškovcov vstúpila prvýkrát na pôdu USA. Najskôr navštívili rodinu v New Yorku a potom sa vydali do Los Angeles, kde Frank a Henrietta s rodinou prežili zvyšok svojho života. V Los Angeles Frank Tanuška pracoval vyše 30 rokov ako letecký mechanik v leteckej spoločnosti Western Airlines (neskôr Delta Air Lines).

Frank Tanuška s prezidentom Václavom Havlom v r. 1991 v Los Angeles.

Návraty domov a ocenenia vojnových zásluh

Keď sa Frank Tanuška po vojne nevrátil natrvalo do vlasti, jeho mama sa takmer utrápila od žiaľu. Nešťastná ho chodievala čakávať na zástavku do Hrabovky, ale jej najmladší syn z cudziny nechodil a namiesto neho chodili za ňou vyzvedať príslušníci komunistickej ŠTB. Návratu svojho milovaného syna Františka sa už nedožila. Až po roku 1961, keď dostal občianstvo USA, mohol začať navštevovať Slovensko. Na Slovensko chodieval približne každé dva roky až pokiaľ mu to zdravie dovolilo. Navštevoval svoju rodinu v Hrabovke a rodiny kamarátov  Jelčicovcov, Žiačikovcov a Loduhovcov.

V povojnovom Československu predstavitelia komunistického režimu videli v účastníkoch zahraničného odboja zo západného frontu hrozbu. Obávali sa, že by mohli začať aktívne bojovať za demokraciu. A tak boli bývalí príslušníci RAF prepúšťaní z armády a diskriminovaní v zamestnaní. Režim často postihoval aj ich rodinných príslušníkov, manželky a deti. Mnohí príslušníci západného odboja boli obvinení zo špionáže a uväznení. Až po roku 1989 boli príslušníkom západného odboja priznané ich oprávnené zásluhy.

Po roku 1989 bol Frank Tanuška uvedený medzi veteránov Československej armády. Pri návšteve vtedajšieho československého prezidenta Václava Havla v Los Angeles dňa 25. októbra 1991 ho Frank privítal v uniforme vojnového veterána. Prezident Havel mu za jeho službu vlasti osobne poďakoval. Taktiež britská kráľovná Alžbeta Franka pravidelne pozývala na oslavy vylodenia v Normandií spolu s ostatnými veteránmi. Frank Tanuška bol celý život hrdý na svoju službu v RAF a pravidelne sa zúčastňoval spomienkových stretnutí so svojimi kamarátmi vo Veľkej Británii až do roku 1997, keď vo veku 79 rokov zomrel.

Frank Tanuška vo veteránskej uniforme v Prahe (90.roky).

V USA dodnes žije Frankova dcéra Yvonne Roach a jeho tri vnúčatá a deväť pravnúčat. Syn Peter zomrel v roku 2012.

Spracoval Slavomír Flimmel.