História 100 rokov púchovského futbalu (1. časť)

288

Rok 2020 je významným pre všetkých fanúšikov púchovského futbalu – uplynie práve 100 rokov od jeho založenia.

HISTORICKÉ NÁZVY KLUBU

 1920 – Športový klub Púchov
 1939 – HG Púchov
 1945 – ŠK Rolný Púchov
 1948 – Sokol Odeva Púchov
 1949 – Sokol Makyta Púchov
 1956 – TJ Iskra Púchov
 1968 – TJ Gumárne 1.mája Púchov
 1993 – ŠK Matador Púchov
 2003 – FK Matador Púchov
 2007 – FK Púchov 2013 – MŠK Púchov

VZNIK A ZAČIATKY FUTBALU V PÚCHOVE

Vznik Československej republiky v roku 1918 priniesol na naše územie nielen slobodu a demokraciu, ale aj veľký rozvoj spolkovej činnosti obyvateľstva. Nevídaný rozvoj technického pokroku a zlepšenie životných podmienok ľudí podnietili záujem občanov o rozptýlenie a zábavu. Z ľudovej zábavy a hier to bola predovšetkým orientácia na športové aktivity v rôznych telovýchovných spolkoch. Rozsiahlu telovýchovnú a cvičiteľskú činnosť v Púchove vyvíjal od roku 1920 spolok Orol a od roku 1921 spolok Sokol.

Na začiatku organizovaného futbalu v našom meste stál Športový klub Púchov, ktorý vznikol v roku 1920. Mal širšie športové zameranie, no predovšetkým mal záujem o futbal, ľahkú atletiku, stolný tenis, ale i niektoré zimné športové aktivity. Prvým predsedom ŠK Púchov bol notár Dr. Borivoj Laube a jeho pomocníkmi boli vážení občania Púchova ako Dr. Piechura, Dr. Imrich Haas, Dr. František Pollák, Jaroslav Danihelka a iní. Stanovy ŠK Púchov boli schválené v roku 1921, predsedom sa stal Jaroslav Danihelka, podpredsedom Dr. Imrich Haas a jednateľom Tibor Löwenbein.

Na rozvoj futbalu v Púchove malo pozitívny vplyv i sociálne zloženie obyvateľstva, kde prevažnú časť tvorili drobní remeselníci, živnostníci a roľníci. Ako ihrisko slúžili najskôr pasienky pri Váhu, neskôr sa našiel priestor na židovských lúkach pri starej píle a v roku 1921 sa premiestilo ihrisko na farské role rímsko-katolíckej cirkvi. Tie pre športové účely sprostredkoval veľký priaznivec a propagátor športu katolícky kňaz Karol Durček, ktorý pôsobil v Púchove v rokoch 1920-1922. Prvý oficiálny zápas sa odohral 5. mája 1921 s Pruským. Púchovčania zvíťazili 2:1 a v tomto pamätnom mužstve hrali: Sigety, Manka, Budila, Laube, Kadlečík, Ďurček, Janega, Fonál, Sitár, Lilienthal a Káčer, ktorý bol súčasne strelcom prvého historického gólu Púchovčanov.

PRVÉ ÚSPECHY A PROBLÉMY S IHRISKOM

V rokoch 1924-1937 sa hral futbal na ihrisku na Záplotí. Niekoľko rokov po vzniku klubu hrali futbalisti Púchova len priateľské stretnutia. Až v roku 1926 vstúpili do oficiálnych súťaži Žilinskej župy. Pod odborným vedením trénera Totha (ktorý hrával aj v Budapešti) hrali so striedavými výsledkami, keď tréningy i vyššiu športovú úroveň hry brzdil nedostatok materiálneho vybavenia, hracie plochy a nedostatok lôpt. Pozoruhodne aj za týchto nedostatočných podmienok bolo víťazstvo v prvom medzinárodnom stretnutí nad Stadion Viedeň 4:3. V tomto zápase Púchov reprezentovali: Višňovský, Hildebrannt, Sirvoň, Došta, Durček, Suchánek, Ondruška, Lukš, Jakubík, Fried a Plánovský. Pamätné góly strelili: Plánovský (3) a Suchánek.

Po odchode katolíckeho kňaza Karola Ďurčeka a likvidácii ihriska (uvoľnenie pozemku na výstavbu) začal oddiel od roku 1933 stagnovať. Funkcionármi Športového klubu Púchov v rokoch 1933 až 1937 boli: predseda Jaroslav Danihelka a Dr. František Pollák, ako podpredsedovia sa vystriedali Jozef Guziur, Rácz, Leopold Szigeti, Dr. Imrich Haas, Gejza Pokorný, jednateľom bol Dr. Imrich Haas a Tibor Löwenbein, pokladníkom Otto Jelínek, hospodárom Ján Nemček a Arnošt Schlesinger, správcami ihriska boli C. Zemančík a Ján Daubner.

VOJNOVÉ OBDOBIE A VÝSTAVBA ŠTADIÓNA

Po vyhlásení autonómie Slovenska Hlinkova garda (ozbrojená zložka vládnucej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany) prevzala majetok Sokola a začala plánovať výstavbu prvého štadióna v Púchove. Až po nemeckej okupácii Čiech a Moravy a vzniku tzv. slovenského štátu sa podarilo priaznivcom futbalu vybojovať na mestskej rade výstavbu futbalového ihriska v strede Púchova, a to na mieste súčasného obvodného úradu. Výstavba ihriska za výdatnej podpory priaznivcov futbalu bola dokončená v jeseni 1940. V otváracom zápase sa futbalisti odvďačili svojim priaznivcom víťazstvom na novom ihrisku nad HG Žilina 3:1 (strelci gólov: Gažo, Svitek a Pecler). V mužstve z tohoto obdobia možno ešte spomenúť na bratov Najšlovcov, ďalej za Púchov hrali Nikodín, Žiačik, Jakubík, Sulík, Drobný, Šimšálek, Remiš, Chano, Gajdošík a ďalší.

Po roku 1942 viacerí zakladatelia púchovského futbalu židovského pôvodu skončili z rasových dôvodov v koncentračných táboroch. Stagnácia púchovského futbalu bola postupne prekonaná a mužstvá, tentoraz nielen muži, ale i mládež v dorasteneckom a žiackom veku začali hrávať futbal. Úspešné účinkovanie v súťažiach bolo silným motívom i na okolie. Futbal priťahoval stále viac mladých i v blízkom okolí, z ktorého treba vyzdvihnúť najmä aktivity v blízkej Hrabovke. Futbalisti označujúci sa ako HG Púchov, žiaci, dorastenci i dospelí, dosiahli niekoľko významných úspechov. Družstvo dospelých hralo v majstrovskej súťaži II. triedy Považského okrsku Žilinskej futbalovej župy a skončilo na prvom mieste.

ŠPORTOVÝ KLUB ROLNÝ A POVOJNOVÉ OBDOBIE

Ešte počas druhej svetovej vojny začala v roku 1943 firma Rolný budovať v Púchove nový moderný odevný závod. Celá konfekčná výroba sa chystala presťahovať zo Žiliny do Púchova. Žilinská firma Rolný zamestnávala niekoľko aktívnych športovcov z blízkeho okolia, najmä zo Strážova. K nim pribudli v roku 1943 prví tzv. mladí muži, teda učni. Tento zväzok športovcov zo Strážova s ostatnými pracovníkmi firmy Rolný, najmä s riaditeľom Josefom Vaverkom a aktívnym hráčom, trénerom a funkcionárom J. Punčochářom, viedol k pripojeniu existujúceho, ale finančne i športovo zle prosperujúceho HG Strážov k firme Rolný. Premenoval sa 10. januára 1944 na ŠK Rolný Strážov. To bol základ budúceho rozvoja tohto továrenského klubu.

Po presťahovaní odevnej výroby zo Žiliny do Púchova sa vynoril problém, ako zorganizovať na novom pôsobisku, v nových neznámych podmienkach športovú činnosť, ako spolupracovať s miestnymi funkcionármi a športovcami. Získaním miestnych aktívnych pretekárov a hráčov a schopných organizátorov vytvorila sa solídna základňa pre rozvoj púchovského športu. Dominantou firmy boli „mladí muži“, pre ktorých riaditeľ Josef Vaverka zorganizoval vo firemných predajniach zbierku a z nej realizoval výstavbu ihriska v priestoroch neskorších internátov firmy Makyta. A tak živoriaci, takmer už zanikajúci futbalový život v Púchove, sa prebudil a našiel nové možnosti svojho rozvoja. K aktívnym „mladým mužom“ sa pridali viacerí zamestnanci firmy (J. Punčochář, Š. Mančic, Majzel, Cichý, Hejhal, Bizoň a ďalší).

Postup do divízie vo futbale si vyžiadal skvalitniť hráčsky materiál, a tak sa objavujú noví hráči, trénersku funkciu prevzal zahraničný tréner Jozefa Drozda z Viedne. Divíznu súťaž absolvovali futbalisti so striedavými úspechmi, v roku 1946 sa umiestili v hornej časti tabuľky, v sezóne 1946 v jesennej časti sa stali víťazmi súťaže.

Po komunistickom prevrate vo februári roku 1948 sa v celoštátnom meradle začal zjednocovací proces aj v telovýchove a športe. Po zoštátnení súkromnej firmy Rolný sa premenovala továrenská telovýchovná jednota z ŠK Rolný na Sokol Odeva Púchov, neskôr v decembri 1949 na Sokol Makyta Púchov.

POSTUP DO NAJVYŠŠEJ SLOVENSKEJ SÚŤAŽE

Mužstvo sa v roku 1949 stalo majstrom Žilinskej župy. Postúpilo do D súťaže. Bola to vlastne II. liga, ktorej skupiny A a B tvorili mužstvá z Čiech, C mužstvá z Moravy a D mužstvá z celého Slovenska. To bolo už po znárodnení firmy Rolný a športový klub vtedy už niesol názov patronátneho podniku Makyta. Ďalšími účastníkmi súťaže boli napr. Odeva Trenčín, PDA Bratislava, AC Nitra, Spoje Košice, Partizánske, Nove Zámky a ďalšie.

O postup do tejto najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku sa pričinili hráči: P. Beriac. F. Porubský, Jozef Majzel, O. Mančic, F. Krištofík, Alfréd Barsch, J. Bizoň, Fr. Gašparek, Ing. J. Hejhal, G. Rezetka, J. Novák, J. Braučok, J. Gašparik, J. Eliašek, Max. Mrázik a ďalší, za výdatnej podpory agilných funkcionárov ako boli J. Vaverka, J. Černohorský, Ján Žiačik, J. Punčochář, Š. Mančic, L. Oravec, bratia Mešovci a ďalší.

Trénerom mužstva bol najskôr Jozef Drozd z Viedne a neskôr Dezider Csukasz z Lučenca. Mužstvo pre náročnú súťaž posilnili ešte: brankár Kupčo z Dolného Kubína, lhring z Kremnice a Karol Hrnčiar z ŠK Bratislava. Atraktívny útočný futbal potešil nielen púchovskú verejnosť, ale zaujal aj celé Slovensko. Odmenou bolo krásne tretie miesto. Naopak obrovským sklamaním pre všetkých športovcov a fanúšikov púchovského futbalu bolo rozhodnutie nadriadených orgánov, že takéto usporiadanie súťaží sa ruší. Viacerí hráči skončili, alebo odišli a mužstvo bolo zaradené opäť do súťaže Žilinskej župy.

(Pokračovanie nabudúce.)

Zdroj: Vavro Slovák – 85 rokov púchovského futbalu (2005), knihy o Púchove (1970, 2006)

Po zverejnení 1. časti Histórie 100 rokov púchovského futbalu v tlačených Púchovských novinách sme dostali fotografie od dcéry púchovského futbalistu Jána Peclera z Horných Kočkoviec. Hral za odevnú firmu ROLNY a po znárodnení za firmu Makyta. Hrával aj za Považské strojárne, kde sa učil za brusiča. V Dolných Kočkovciach potom spoluzakladal Telovýchovnú jednotu Sokol DK, kde hral do svojej 40.-ky a potom pôsobil ako rozhodca.