Hradisko Holíš v Nimnici

446

V nedeľu 16.8.2020 bola osadená informačná tabula pod vrchom Holíš nad priehradou Nosice v katastri obce Nimnica. Z iniciatívy Miloša Vrábela infotabulu realizovalo Občianske združenie Hradiská za spoluúčasti obce Nimnica. Obsahuje základné informácie o archeologickej lokalite na Holíši.

Takmer kolmé skalnaté bralo s nadmorskou výškou 532 metrov je tvorené dvomi rôznymi geologickými súvrstviami: ihrištským súvrstvím (sliene, pieskovce a zlepence)hlavného hrebeňa a nimnickým súvrstvím (flyš s prevahou slieňov, sférosideritové sliene) tvoriacim východný svah hrebeňa. Obe súvrstvia sedimentovali v druhohorách v období kriedy.

História výskumu

História novodobého „výskumu“ začína v 19. storočí, keď sa v Púchove usadil barón Emil Hoenning. V Sborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti z roku 1903 zaznamenal Ľudovít Vladimír Rizner správu: „Nimnica: tu našiel istý Pecho na svojej roli bronzovú fibulu, ktorú odkúpil od neho barón Hoenning, sdelenie Ondrčkovo“. Kde sa dnes táto spona nachádza nie je známe. Ďalšie informácie máme od archeológa Považského múzea v Žiline Antona Petrovského Šichmana, keď v roku 1950 zistil, že temeno Holíša mohlo byť opevnené. Zaznamenal aj staré názvy ako Paprudie a Prievraty viažúce sa k severnému sedlu a tiež tradíciu, že práve tu sa našiel zlatý poklad i povesť o sídlisku obrov takých veľkých, že im nohy siahali z tohto sedla až do Váhu. Vo Vlastivednom zborníku Považia z roku 1965 spomína Šichman na Holíši „amatérsky výkop, ktorý sa pred rokmi uskutočnil na svahu vedľa cesty na notárovu iniciatívu.“

Osídlenie

Obe sedlá Holíša, severné i južné obýval ľud púchovskej kultúry, našla sa aj staršia keramika halštatská. Osídlili aj Malý Holíš a veľkú časť hlavného hrebeňa, kde sú dodnes zachované výrazné rozsiahle terasy s keramikou až po úpätie kopca. Priamo na svahoch Holíša sú dnes dva pramene vody.

Kelti sa počas ťažení po antickom svete dostali do kontaktu s civilizačnými vymoženosťami, ktoré uplatnili v nových sídelných priestoroch na našom území. Zaslúžili sa tu o rozvoj remesiel, kováčstva, šperkárstva a poľnohospodárstva. Boli skúsení prospektori a rudné bohatstvo Slovenska im poskytlo vhodné podmienky pre rozvoj peňažného hospodárstva a razbu vlastných mincí. V horských oblastiach Slovenska sa usídlili spolu s miestnym postlužickým obyvateľstvom a vytvorili svojráznu kultúru, ktorú nazývame púchovskou. Osídľovali aj strmé skalnaté polohy, čomu prispôsobili svoje sídliská terasovitou úpravou svahov. Domy vybudované na etážovito usporiadaných terasách vysokých skalných brál ako Holíš či Klapy nad Udičou museli naskytnúť prichádzajúcim impozantný pohľad.

Severozápadné hradiská púchovskej kultúry, najmä stredné Považie sú obzvlášť bohaté na razbu vlastných mincí: statéry s krúžkom, lopatkovité statéry, tetradrachmy označené ako typ Nitra, drobné mince typov Nimnica, Divinka, Pohanská či Čachtice. Pôvod kovu tunajších mincovní (zlato, striebro, meď) nie je vyriešený, na žiadnej ťažobnej lokalite okrem Španej doliny sa nepodarilo objaviť artefakty staršie ako stredoveké baníctvo. Metalografická analýza drobných mincí typu Nimnica s vyrazeným symbolom v tvare V (objavených v roku 2011) potvrdila obsah zlata, vysoký podiel striebra a stopy medi.

Nálezy a datovanie

Predpúchovský stupeň osídlenia je doložený vo forme stredolaténskych spôn. Zo sídlisk púchovskej kultúry pod Holíšom pochádza tzv. duchcovská spona z 3. storočia pred našim letopočtom. Povrchovým zberom boli získané nálezy od predpúchovského stupňa až po druhý zánikový horizont (LT D2).

Z uvedenej lokality, ak nerátame ústnu informáciu Petrovského Šichmana o náleze zlatého pokladu, pochádza veľký počet mincí. Okrem už spomínaných drobných zlatých mincí so symbolom V sa tu našla: tetradrachma typu Velem, lopatkovitý zlatý statér, tetradrachma typu Veľký Bysterec a väčší počet napodobenín eraviských mincí. Zaujímavým artefaktom je prsteň zdobený plastickou ľudskou tvárou, ktorý zapadá do včasnolaténskeho výtvarného štýlu. Použitým materiálom je cín, olovo a železo a v priehlbinkách prsteňa zostali stopy červeného farbiva.

Okrem domácej keramiky zdobenej nepravidelnými zvislými ryhami sa našiel črep z nádoby vyrobenej voľnou rukou s kolkovanou výzdobou v tvare šikmo položeného písmena S. V tejto oblasti je to zatiaľ unikátny výzdobný prvok, ktorý sa bežne vyskytuje na keltských sídliskách Čiech, Moravy a juhozápadného Slovenska. Okrem iného sa tu našli amulety v podobe krúžkov a zvieracích plastík, bronzové spony, dobre zachované bronzové ozdoby s pseudofiligránovou výzdobou a zatiaľ nepublikovaný depot šiestich zlatých lopatkovitých mincí s hmotnosťou od 5,33g do 5,50g.

Záver

Na záver len dva výstižné citáty od archeológov, ktorí dlhé roky realizujú výskumy púchovskej kultúry:

„V prípade hradiska Holíš ide žiaľ o nálezisko, ktoré bolo odborne skúmané v minimálnej miere. Je známe značným množstvom mimoriadnych nálezov, ktoré sú uložené v Považskom múzeu v Žiline a v Archeologickom ústave SAV“
Karol Pieta v článku Laténske hradisko v Stupnom, 2019.

„S poľutovaním je nutné konštatovať, že výskum sídlisk púchovskej kultúry na strednom Považí, je oproti výskumom Liptova nesystematický, značne fragmentárny a v zásade nedostatočný pre podrobnejšiu analýzu“
Zuzana Staneková v článku Púchovská kultúra v priestore Žilinskej kotliny, 2014.

Použitá literatúra, výber:

Eva Kolníková: Keltská razba mincí na Slovensku a jej surovinové zdroje, 2013
Zuzana Staneková: Púchovská kultúra v priestore Žilinskej kotliny. Osídľovanie a stav výskumu, 2014
Lucia Ježišková, Karol Pieta: Laténske hradisko v Stupnom, 2019

Stanislava Flimmelová