Jozef Veteška – partizán a funkcionár (*12.11.1923 +14.4.1969)

649

Dňa 14. marca 2019 sme si pripomenuli 70. výročie vyhlásenia Slovenského štátu. Redakciu Púchovských novín nedávno navštívil pán Viktor Veteška a požiadal nás o zverejnenie základných životopisných faktov o svojom otcovi Jozefovi Veteškovi, ktorý sa proti tomuto štátu a jeho ľudáckemu režimu postavil so zbraňou v ruke. Na deň 14. apríla tohto roku pripadá 50. výročie jeho úmrtia.

Rodinné pomery

Jozef Veteška sa narodil 12. novembra 1923 v Lúkach pod Makytou do rímsko-katolíckej rodiny. Keď mal jeden rok, rodina sa odsťahovala do susednej obce Lazy pod Makytou, odkiaľ aj obaja rodičia pochádzali. Rodičia boli robotníci – v rokoch 1920 až 1943 chodievali pracovať po rôznych veľkostatkoch v Čechách a na Slovensku. Mal tri sestry: Máriu, Sidóniu a Antóniu. Jozef Veteška chodil osem rokov do obecnej školy v Lazoch pod Makytou, po skončení školy pracoval v stavebných firmách ako robotník až do roku 1943.

Vojenčina a účasť v protifašistickom odboji

V roku 1943 narukoval na vojenskú prezenčnú službu do Žiliny. Po vypuknutí Slovenského národného povstania koncom augusta 1944 odišiel bojovať proti fašistom do partizánskej brigády Jegorov. Neskôr bol prevelený do partizánskej brigády Jánošík, v ktorej bojoval pod veliteľom kapitánom Bielikom. Po potlačení povstania Nemcami bol zaradený ku IV. Československej zahraničnej brigáde, ktorej velil generál Ludvík Svoboda. V nej bojoval až do skončenia 2. svetovej vojny, zastával pritom funkciu náčelníka štábu oddielu. Na partizánske boje a vojnové útrapy pred manželkou a deťmi nerád spomínal a ani žiadne jeho písomné spomienky na toto obdobie sa v rodine nezachovali.

Vojnový invalid a vojenské vyznamenania

Po skončení 2. svetovej vojny slúžil naďalej vojenskú prezenčnú službu až do marca 1946, kedy demobilizoval. Počas poslania aj po vojne bol viackrát vyznamenaný – dostal medailu „Za chrabrosť“, Rád Slovenského národného povstania, pamätné medaily za účasť v povstaní. Najvyšším ocenením bol Československý vojnový kríž udelený prezidentom republiky po vojne v auguste 1945. Počas vojny bol dvakrát zranený a zostal do konca života 40-percentným vojnovým invalidom. Jozef Veteška sa po skončení vojenskej prezenčnej služby rok liečil z vojnových zranení a chorôb. V roku 1946 sa oženil a s manželkou Annou rod. Martinčiakovou mal postupne tri deti: Margitu, Viktora a Viliama.

Predseda MsNV v Púchove

Jozef Veteška v roku 1946 vstúpil do Komunistickej strany Slovenska, ktorej členom bol až do svojej smrti v roku 1969. V roku 1947 mu bola ako vojnovému invalidovi pridelená hostinská živnosť v Púchove, ktorú vykonával až do roku 1949. Od tohto roku pracoval v Okresnom spotrebnom družstve v Púchove vo funkcii vedúceho osobného oddelenia až do roku 1952. V rokoch 1952 až 1954 pracoval ako vedúci kádrového odboru na Krajskej správe spotrebných družstiev v Žiline. V období 1948 až 1954 vykonával popri svojom zamestnaní aj funkciu predsedu Miestneho národného výboru v Púchove. Po diaľkovom doplnení svojho vzdelania od roku 1954 pracoval ako riaditeľ Veľkoobchodu s potravinami v Púchove. V tejto funkcii zotrval až do 14. apríla 1969, kedy ako 45-ročný zomrel.

Futbalový a hasičský funkcionár

Jozef Veteška aktívne pracoval v telovýchovných a športových organizáciách v Púchove. V roku 1964 stál na čele futbalu v Púchove, keď sa futbalistom podarilo postúpiť do II. ligy. Rovnako sa angažoval pri dobrovoľných hasičoch v Púchove, kde bol v päťdesiatych rokoch predseda miestnej organizácie. V roku 1967 bol „krstným otcom“ pri odovzdávaní novovybudovanej Hasičskej zbrojnice v Púchove, ktorá bola určená pre prácu vtedajšej 200-člennej základnej organizácie dobrovoľných hasičov.

Spracoval: Slavomír Flimmel.