Obdivuhodné putovanie rysa Ľuba medzi Kysucami a Javorníkmi

539

Pre rysieho kocúra Ľuba má pojem domov pomerne široký význam. Nie je ním jedna horská dolina, ba ani celé pohorie.

Od minulého októbra bol fotopascami zachytený v troch geomorfologických celkoch na pomedzí Česka, Slovenska a Poľska. Konkrétne v Javorníkoch, v Kysuckej vrchovine a v Kysuckých Beskydách na ploche väčšej než 300 km2 (30 tisíc hektárov). Unikátne dáta sa podarilo získať vďaka spoločnému projektu mapovania veľkých šeliem, na ktorom spolupracuje Hnutí DUHA Olomouc so Správou CHKO Kysuce v Čadci a množstvom dobrovoľníkov z Česka a Slovenska [1].

Rys Ľubo bol počas 80 dní od konca októbra do polovice januára zachytený celkom jedenásťkrát na siedmich rôznych fotopasciach. Zoológovia z Hnutí DUHA Olomouc rysa identifikovali vďaka jedinečnému škvrneniu na jeho tele, ktoré tvorí typické rozety.

Je obdivuhodné, že Ľubo musel najmenej trikrát prekonať frekventovanú cestnú komunikáciu E75 medzi Čadcou a Žilinou, po ktorej prejde denne viac ako 15.000 áut, dvojkoľajovú železnicu, rieku Kysuca, cestnú komunikáciu prvej triedy E442 mezi Makovom a Kolárovicami a radu ďalších cestných komunikácií nižšej triedy [2].“ komentoval zistenie Martin Duľa, ktorý sa mapovaniu rysov v Chránenej krajinnej oblasti Kysuce venuje v rámci svojej diplomovej práce na Masarykovej univerzite v Brne.

Pri náročnom putovaní sledovaný rys navštívil zhruba 20 slovenských poľovníckych revírov a pravdepodobne využil i tri migračné koridory (u Poviny, Klubiny a Kolárovíc), vytipované v rámci nedávnej štúdie Mendelovej univerzity v Brne, na ktorej sa podieľali českí a slovenskí zoológovia [3]. „Krajina na západnom okraji Karpát je silno pozmenená ľudskou činnosťou. Je dobrou správou, že pre rysy a ďalšie šelmy je navzdory veľkému zaťaženiu dopravou stále priechodná. Zostávajúce migračné koridory na českom i slovenskom území musíme v našej krajine zachovať. Pre životaschopnú populáciu rysov v Beskydách a Javorníkoch je funkčné prepojenie s jadrom karpatskej populácie na Slovensku nevyhnutné“, dodáva Michal Bojda, z Hnutí DUHA Olomouc, ktorý mapovanie koridorov na česko-slovenskom pomedzí koordinoval. „Hoci sa niektorým rysom darí prekážky prekonávať, pre iných môže skončiť pohyb v okolí cesty tragicky: len vlani boli na cestách v Moravsko-sliezskych Beskydách a Javorníkoch zrazení dvaja mladí jedinci rysa ostrovida [4]”, doplnil Miroslav Kutal, koordinátor Hnutí DUHA Olomouc.

Lepšiu ochranu ekologických sietí v rámci celého pohoria Karpát by mal riešiť projekt ConnectGREEN, ktorý Hnutí DUHA Olomouc práve pripravuje spolu s partnermi z ďalších karpatských území.

Priechodnosť krajiny pre veľké šelmy v územnej pôsobnosti Správy CHKO Kysuce je do značnej miery limitovaná existujúcou i plánovanou urbanizáciou. Správa CHKO Kysuce spolu s OZ Karpatská divočina sa v posledných rokoch zameriava nielen na monitoring pobytových znakov šeliem v ich prirodzenom prostredí, ale i v tých častiach potenciálnych biokoridorov, kde ich trasovanie prebieha v susedstve urbanizovaných častí obcí. Aj na základe týchto údajov je možné v územných plánoch obcí navrhnúť funkčné biokoridory a zachovať tak konektivitu habitatov veľkých šeliem, dodáva za Správu CHKO Kysuce a OZ Karpatská divočina Peter Drengubiak.

Už skôr bol presun medzi spomínanými lesnými celkami zaznamenaný pomocou GPS telemetrie. V období rysej ruje obdobnú cestu podnikol rys Ludvík (Kráľ). Jeho presun z oblasti Javorníkov do oblasti Kysuckých Beskýd a Kysuckej vrchoviny a späť trval zhruba jeden týždeň [4]. Rys Ľubo potvrdil, že táto migrácia nebola ojedinelá a že táto migračná trasa je pre rysy aj po troch rokoch stále priechodná a zabezpečuje kontakt so zvyškom karpatskej populácie.“ doplnila Jarmila Krojerová z Ústavu biologie obratlovců Akademie věd ČR.

 

Poznámky:

[1] Okrem dobrovoľníkov Vlčích hliadok patrí zvláštne poďakovanie Ľuboslavovi Hrdému, po ktorom dostal rys meno, ďalej Michalovi Králikovi, Beňadikovi Machciníkovi, Vladovi Trulíkovi a Petrovi Drengubiakovi.

[2] Doposiaľ zaznamenané presuny rysa Ľuba:

  • 26. 10. 2015 – Kysucká vrchovina
  • 11.–28. 11. 2015 – Javorníky
  • 6.– 31. 12. 2015 – Kysucká vrchovina
  • 4. 1. 2016 – Kysucké Beskydy
  • 9. 1. 2016  – Kysucká vrchovina
  • Od 19.1.2016 – Javorníky

[3] Viac v publikácii M. Kutal & J. Suchomel, 2014: Analýza výskytu velkých šelem a průchodnosti krajiny v Západních Karpatech, voľne stiahnuteľné na  http://www.selmy.cz/publikace/odborne-publikace/analyza-vyskytu-velkych-selem-a-pruchodnosti-krajiny-v-zapadnich-karpatech/  (koridory Povina, Klubina a Kolárovice popísané na str. 19, 23 a 36)

[4] Více na http://www.selmy.cz/tiskove-zpravy/jedno-z-mladat-rysice-lenky-bylo-srazeno-autem-na-dolni-becve/

[5] Mapa telemetricky sledovaného rysa Ludvíka, zobrazujúca jeho „výlet“ do Kysúc: http://www.beskydy.ivb.cz/telemetrie/16-telemetricky-sledovana-zvirata

 

Kontakty:

Michal Bojda, expert na velké šelmy Hnutí DUHA Olomouc, tel. 734 233 993, e-mail: michal.bojda@hnutiduha.cz

Martin Duľa, dobrovoľník Vlčích hlídek a študent MUNI, +421910 224 427 e-mail: martindulazoo@gmail.com

Peter Drengubiak, monitoring veľkých šeliem, S CHKO Kysuce, U Tomali 1511, 022 01 Čadca. OZ Karpatská divočina, +421917 616 368, peter.drengubiak@sopsr.sk, karpatska.divocina@gmail.com

Miroslav Kutal, koordinátor Hnutí DUHA Olomouc , miroslav.kutal@hnutiduha.cz, 728 832 889

Mapa_Ľubo