OKNO DO MINULOSTI III. – Púchovská skala

2686

Ešte začiatkom 20. storočia stálo na vrchu Lachovec, pred vstupom do Púchovskej doliny, vysoké biele skalnaté bralo. Dnes už z neho takmer nič neexistuje, iba veľký lom využívaný na rekreáciu v prírode.

Na začiatku bol omyl

Jedinú známu podobu skaly, známu aj ako Skalka s prívlastkom Púchovská, sa podarilo zachytiť z juhovýchodnej strany vďaka nákresu baróna Emila Hoeninga, ktorý na konci 19. storočia žil v Púchove. Ako amatérsky, ale nadšený archeológ, robil na skale výskum. Predchádzalo mu niekoľko faktov: barón si najskôr zle prečítal text listiny zo 14. storočia, na ktorej medzi vymenovanými stredovekými hradmi videl aj Púchov. V skutočnosti to bolo dobové pomenovanie Hričovského hradu – Richow. Ďalej jeho teóriu dávnej existencie stredovekej pevnosti v lokalite brala mali potvrdzovať i legendy miestnych obyvateľov o tom, že tu „pred sto rokmi žilo veľa hrnčiarov“. Hoenninga mohla ovplyvniť i povesť z pera Janka Matúšku vydaná v roku 1844 pod názvom Púchovská skala.

IMG_8445

OZ Mŕtva kosť vybudovala na mieste Skaly v rokoch 2012 – 2013 turistický altánok a oddychovú zónu.

Hoenningove nálezy

Barónovi sa postupne podarilo objaviť nálezy z obdobia doby kamennej staré viac ako 20 000 rokov, ale i z doby bronzovej, železnej až stredoveku. Ukázalo sa, že lokalita bola kontinuálne osídlená vďaka strategickej polohe až do času, kedy vznikla v nížine pod Skalou prvá osada – predchodca mesta Púchov. Nie je vylúčené, že prvé osídlenie na rovine pri Váhu existovalo paralelne i s tým na Púchovskej skale. Dokazovať by to mohli aj nálezy z rozsiahleho pohrebiska lužickej kultúry pod Lachovcom datované do obdobia 1 400 – 800 rokov pre Kristom.

Hoenning-HD

Fotografia baróna Hoenninga, ktorý na Púchovskej skale vykonával archeologický výskum

Skala preslávila Púchov

Podľa dobového opisu trčala biela skala nad hrebeň Lachovca, rozdelená puklinami na 3 časti so zacviknutými balvanmi, pričom niektoré ju obkolesovali. Podľa ľudových opisov mohol jej tvar pripomínať husaciu pečeň alebo Máriu Teréziu s radcom Kaunicom. Nálezy z tejto lokality dali pomenovanie i kultúre, ktorá sa vyskytovala na území strednej Európy 200 rokov pred až 200 rokov po Kristovi – púchovskej kultúre. Vápencová skala bola vyťažená Azbestovo-cementovými závodmi v prvej polovici 20. storočia. Viac informácií o barónovi Hoenningovi, púchovskej kultúre a skale je možné dozvedieť sa v Púchovskom múzeu v tzv. Župnom dome, na informačnej tabuli pri vstupe do lomu na mieste bývalej skaly alebo v ďalších vydaniach Púchovských novín.

Pavol Makyna