Pošta vydá poštovú známku „100. výročie vysvätenia prvých slovenských biskupov“

28

Slovenská pošta vydá v piatok, 12. februára 2021 poštovú známku „100. výročie vysvätenia prvých slovenských biskupov“ s nominálnou hodnotou 0,65 €.

Poštová známka rozmerov 44,4 × 27,2 mm, vrátane perforácie, vychádza vo forme tlačového listu s 25 známkami. Známku vytlačila technikou ofsetu spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Na poštovej známke je zobrazená trojica prvých slovenských biskupov menovite Jána Vojtaššáka, Karola Kmeťka a Mariána Blahu, ktorých vysviacka sa konala v Nitre v kostole sv. Ladislava v nedeľu 13. februára 1921 a mala veľký historický význam.

Súčasne s poštovou známkou bude vydaná obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 12. február 2021 a domicilom mesta Nitra. Na FDC obálke je zobrazená trojica vysvätených biskupov pred vchodom do kostola. Motívom pečiatky je biskupská mitra s nápisom „NATIO SLOVACA EPPIS. SLOVACIS 1921“ (národ slovenský biskupom slovenským 1921). FDC vytlačila technikou oceľotlače spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, FDC a FDC pečiatky je Mgr. art. Martin Schwarz. Autorom rytiny prítlače na FDC je akad. mal. Rudolf Cigánik.

Mons. Ján Vallo o vysviacke troch slovenských biskupov píše: Keď hovoríme o vysviacke prvých slovenských biskupov, myslíme tým biskupov, ktorí boli vysvätení už za spoločného štátu Čechov a Slovákov – prvej Československej republiky. Z histórie vieme, že katolíckych biskupov z územia dnešného Slovenska, ktorí sa aj hrdo hlásili za Slovákov, bolo viac, no Slovensko ako také administratívne neexistovalo a bolo súčasťou Uhorska.

Po prvej svetovej vojne sa výrazným spôsobom zmenila politická geografia i mocenské pomery v Európe. Na troskách Habsburskej monarchie vznikla okrem iných štátnych útvarov aj Československá republika. Táto zmena politickej mapy narobila problémy i v územno-správnom delení cirkevných provincií. Promaďarskí biskupi boli vypovedaní z územia ČSR a situácia bola vážna. Riešenie nastalo až po nadviazaní oficiálnych diplomatických vzťahov medzi ČSR a Svätou stolicou. V máji 1920 bol menovaný za apoštolského nuncia v ČSR Clemente Micara, ktorí dôsledne vyberal kandidátov zo zoznamov, ktorí poskytli slovenskí kňazi i vláda ČSR. Prišli návrhy, proti ktorým však vláda ČSR mala námietky. Až po viacerých kompromisoch štátny sekretár kardinál Caspari 19. októbra 1920 vyjadril úmysel Svätej stolice vymenovať Jána Vojtaššáka za spišského, Karola Kmeťka za nitrianskeho a Mariána Blahu za banskobystrického biskupa. Vláda voči tomuto návrhu nemala námietky a verejnosť rozhodnutie prijala s veľkým nadšením. Kánonický proces menovania sa začal 13. novembra 1920 a vymenovanie bolo promulgované 16. decembra 1920 počas tajného zasadania kardinálskeho konzistória pod vedením pápeža Benedikta XV.

Vysviacka slovenských biskupov sa konala v Nitre v kostole sv. Ladislava v nedeľu 13. februára 1921. Mala veľký historický význam a bola mimoriadne slávnostná. Hlavným svätiteľom bol apoštolský nuncius v ČSR arcibiskup Clemente Micara za asistencie spolusvätiteľov královohradeckého pomocného biskupa Karola Kašpara a pražského pomocného biskupa Antonína Podlahu. Na vysviacke boli prítomní okrem cirkevných i štátni predstavitelia a zástupcovia kultúrnych a spoločenských organizácii z celej republiky. V uliciach Nitry bolo niekoľko tisíc jasajúcich Slovákov, ktorí po vysviacke sprevádzali žehnajúcich biskupov z piaristického kostola až na hrad do starobylej katedrály.

Vysviacka troch slovenských biskupov bola epochálnou a historicky významnou udalosťou pre celé Slovensko bez ohľadu na vierovyznanie, ako to pri tejto príležitosti vyjadril správca Matice slovenskej, evanjelik Jozef Škultéty. Pre slovenských katolíkov znamenala ukončenie takmer dvojročného provizória duchovnej správy a začiatok novej epochy života miestnych cirkví pod vedením horlivých pastierov.“

Zdroj: Slovenská pošta