Púchovská exulantská tlačiareň

58
Kníhtlačiarenska dieľňa na začiatku 18. storočia

V Žiline ju poznajú pod prívlastkom Dadanovská, v Trenčíne ako trenčiansku tlačiareň. Viac o stručných dejinách exulantskej tlačiarne, ktorá bola po celý čas svojej existencie spojená s Púchovom, sa dočítate v nasledujúcom príspevku.

Po roku 1620 sa exulanti z českých zemí usídlili pre náboženskú neslobodu na Slovensku. Priniesli si so sebou aj kníhtlačiareň, ktorá sa na naše územie dostala pravdepodobne cez Púchov. Tento predpoklad odvodzujeme od priezviska neskoršieho trenčianskeho kníhtlačiara Václava Vokála pracujúceho v r. 1637 v Trenčíne. Toto priezvisko sa nachádza i v súpise českých exulantov v Púchove z r. 1669. Pôsobenie exulantskej kníhtlačiarne v Púchove v uvedenom období potvrdzuje napr. aj Matej Bel. Z Púchova putovalo tlačiarenske zariadenie do Senice asi v roku 1636. Už o rok neskôr sa meno Václava Vokála nachádza na trenčianskych tlačivách, teda tlačiareň bola prenesená do Trenčína.

Averz a reverz pamätnej medaily, ktorá bola vydaná pri príležitosti 350. výročia príchodu kníhtlačiarne do Trenčína

Václav Vokál zomrel v roku 1641 a tlačiareň v Trenčíne po ňom prevzala jeho manželka Dorota. V tomto období si tlačiareň výrazne polepšila, a to vďaka Dorotinmu bratovi Nikodémovi Čížkovi, ktorý zabezpečil nové tlačiarenske mechanizmy z Prahy. V tlačivách je uvádzané jeho meno až do roku 1664. V priebehu takmer troch desaťročí fungovania kníhtlačiarne v Trenčíne vyšlo z jej dielne asi 250 tlačí (kalendáre, učebnice, modlitby a piesne).  Asi v roku 1664 predal Čížek kníhtlačiareň seniorovi bratskej cirkvi v Púchove Pavlovi Wetterinimu. Ten ju kúpil pre manžela svojej dcéry Alžbety – Jána Dadana. Ján bol synom ďalšieho púchovského exulanta – českobratského kňaza Lukáša Dadana, ktorý prišiel do Púchova z Přerova asi v roku 1628. Ján Dadan tlačil ešte chvíľu v Trenčíne, no v roku 1665 preniesol kníhtlačiareň do Žiliny. Počas jeho tlačiarenskeho pôsobenia vyučil za kníhtlačiara aj svojho syna Jána Dadana mladšieho. Meno Jána Dadana staršieho nájdeme v literárnych dielach až do r. 1673, kedy zomrel a tlačiareň načas prevzala jeho manželka Alžbeta rod. Wetteriniová a v r. 1684 jeho syn Ján.

V budove úplne vľavo na Moravskej ulici sídlila Chrastinova tlačiareň

Ján Dadan mladší žil v bezdetnom manželstve, no bol vo svojej dobe veľmi vzdelaným a rozhľadeným človekom. Okrem kníhviazačstva sa venoval napr. konštruovaniu slnečných hodín, mal znalosti z teológie, filozofie a lekárstva. Ovládal češtinu, nemčinu, maďarčinu, latinčinu, gréčtinu i hebrejský jazyk. Ján Dadan ml. zomrel v roku 1704 niekoľko mesiacov po smrti svojej manželky, no zanechal za sebou úctyhodné 20-ročné dielo. Aj tu vychádzali v rôznych jazykoch kalendáre, učebnice, náboženské spisy, modlitby, piesne, kázne, slovníky, cestopisy, evanjeliá, dejiny atď. Do mnohých z nich písal predhovor alebo ich prekladal. Po smrti Jána Dadana ml. zdedila kníhtlačiareň jeho sestra Anna, vydatá za Jána Chrastinu v Púchove. Chrastina sa kníhtlačiarstvu nerozumel, pretože bol púchovským súkenníkom. Bol však prezieravý a v žilinskej tlačiarni nechal pracovať odborníkov. Okrem toho dal vyučiť za kníhtlačiara aj svojho najstaršieho syna Daniela Chrastinu. V roku 1712 sa Daniel dostal do vedenia kníhtlačiarne a v roku 1717 ju previezol zo Žiliny do Púchova.

Titulná strana Maginovej Apológie a 130. strana s „púchovskými údajmi“

Spomínaná rodina Chrastinovcov bývala v Púchove na Moravskej ulice, konkrétne v dome č. 249 susediacom s evanjelickou farou, kde bola umiestnená aj kníhtlačiareň. Hneď v začiatkoch pôsobenia v Púchove bol Chrastina obvinený z tlače zakázaných kníh, no tie sa nepotvrdili. Daniel Chrastina tu tlačil väčšinou kalendáre, učebnice, náboženské spisy, púťovú tlač. Na rozdiel od svojich predchodcov si už zákazníkov nevyberal. Na zreteli mal predovšetkým obchodné záujmy. Najvýznamnejším dielom, aké v priebehu viac ako 100-ročnej existencie tejto tlačiarne vyšlo, je publikácia z roku 1728. Napísal ju dubnický katolícky kňaz Ján Baltazár Magin – tzv. Apológia. Celý jej slovenský názov znel Ostne namierené proti pisateľovi najvznešenejšieho a najnovšieho bratislavského snemovania alebo Obrana slávnej Trenčianskej stolice. Maginova „Obrana…“ bola reakciou na  spis profesora verejného práva Trnavskej univerzity Michala Bencsika. Ten označil Trenčín za bezvýznamné mesto obývané kolonistami a Slovákov za potomkov Svätopluka, ktorý mal svoju krajinu predať starým Maďarom za bieleho koňa. Tým chcel Bencsik spochybniť rovnoprávnosť Slovákov v Uhorsku. Ján Baltazár Magin vo svojom diele dokazoval starobylosť a autochtónnosť slovenského národa v Uhorsku, vyzdvihoval cyrilometodskú tradíciu ako základ národnouvedomovacieho procesu, vymedzil územie obývané Slovákmi, hlásal rovnoprávnosť Slovákov s Maďarmi. Vzdelaný a rozhľadený Magin tak Bencsikovi odpovedal na vysokej a slušnej úrovni, pričom čerpal z diel antických, slovanských i ďalších vedeckých a literárnych autorít. Hoci sa vtedy Ján Baltazár Magin pod svoje dielo nepodpísal, v tlačenej podobe figuruje meno Daniel Chrastina a názov mestečka Púchov.

Za zánik kníhtlačiarne v Púchove považujú niektorí odborníci rok 1730, kedy mal Daniel Chrastina predať opotrebované písmo bratislavskému tlačiarovi Royerovi. No po tomto dátume sa ešte objavujú diela, ktoré obsahujú meno a miesto pôsobenia púchovského kníhtlačiara. Posledné z nich datujeme rokom 1741. Nevieme presne, kedy a za akých okolností púchovská kníhtlačiareň zanikla. Dokonca nepoznáme ani dátum úmrtia Daniela Chrastinu, keďže staršie púchovské matriky zhoreli. Predpokladáme, že zomrel okolo r. 1750. Napriek tomu je význam kníhtlačiarne vo všetkých jej fázach pôsobenia v rôznych slovenských mestách nepopierateľný.

Pavol Makyna, OZ Puchovo dedičstvo