Púchovské plávanie zasiahla pandémia tvrdo, o budúcnosť ale netreba mať obavy

225

Začiatky Plaveckého klubu Púchov sa datujú koncom roka 1972. Boli kuriózne, v čase keď partia nadšencov plávania začala dávať tomuto športu organizovanú podobu, nebola v Púchove ešte krytá plaváreň. Púchovčania tak na tréningy museli dvakrát do týždňa cestovať až do Žiliny. Púchovskí plavci sa dočkali až o dva roky neskôr, kedy sa 1. mája 1975 v Púchove otvorila plaváreň. Postavili ju v akcii Z a odvtedy už mohli púchovskí plavci trénovať v domácich podmienkach.

Medzi prvých zakladateľov púchovského plávania patrili Pavel Vajda, Viliam Šoltés a iní. Dlhoročnými trénermi v klube boli Pavel Vajda, Ladislav Capanda, Kamila Sobolčíková a mnohí iní, ktorí naučili plávať veľké množstvo súčasných obyvateľov Púchova. Vznik klubu bol však aj dielom mnohých ďalších plaveckých nadšencov z Púchova. Momentálne má klub okolo stovky členov od tých najmladších talentov až po tých najlepších výkonnostných plavcov.

„Počas uplynulých takmer 50 rokov púchovského plávania sa v kresle predsedu a vo vedení klubu vystriedalo množstvo ľudí, ktorí mali spoločné to, že sa snažili posúvať púchovské plávanie stále vyššie a vyššie. V súčasnosti je predsedom Ivan Hyžák, tajomníkom je Igor Bradáč, funkciu šéftrénera vykonáva Peter Ruman, členmi výboru sú aj tréneri Daniela Strelčíková a ja. Najmladších plavcov trénuje Martina Močková v spolupráci s Lenkou Zvonkovou,“ povedal pre Púchovské noviny tréner Peter Bílik.

Minulý rok bol pre púchovských plavcov podobný, ako pre ostatných športovcov. Na začiatku roka ešte nič nenasvedčovalo tomu, že celosvetová pandémia zasiahne tak tvrdo. „Sezóna sa začala normálne, ako každý rok. Odštartovali sme ju celkovou kondičnou prípravou, kedy deti veľa cvičia s vlastnou váhou, robia strečing a mobilitu a samozrejme naplávajú množstvo kilometrov. Pretekať sa začína zvyčajne v marci a práve v marci prišli aj prvé protipandemické opatrenia. Stihli sme absolvovať len zopár pretekov a následne na základe mimoriadnych opatrení došlo k ich prerušeniu,“ skonštatoval Bílik.

Ako dodal, plávanie bolo športom, ktorý na mimoriadne protipandemické opatrenia doplatil najviac spomedzi všetkých športov. Aj v čase keď došlo k čiastočnému uvoľneniu opatrení a povolili sa obmedzené tréningy piatich športovcov a trénera, otvorenie bazénov bolo stále zakázané, a tak púchovskí plavci pokračovali v tréningu najskôr len na suchu.

„Potom, ako povolili otvorenie bazénov, drvivá väčšina plavárni na Slovensku zostala z ekonomických dôvodov zatvorená, avšak vedenie mesta Púchov a spoločnosti MŠK s.r.o. sa na rozdiel od mnohých slovenských miest odhodlalo otvoriť krytú plaváreň. Mohli sme tak trénovať v bazéne piati športovci a tréner. To bolo finančne dosť náročné rozhodnutie, o to viac si vážime prístup vedenia mesta Púchov, ktoré takto umožnilo nielen trénovať plaveckému klubu, ale sprístupnilo plávanie aj obyvateľom Púchova,“ doplnil Bílik s tým, že bazén si plavci užívali asi mesiac, potom došlo opäť k sprísneniu opatrení a uzamknutiu bazénov.

Ako dodal, tréningový proces špičkových slovenských plavcov smeroval k príprave na olympijské hry ako aj iné vrcholné medzinárodné podujatia. Konkrétne na olympijské hry je slovenským plavcom dosť ťažké sa kvalifikovať vzhľadom na prísne kvalifikačné kritériá, doteraz ani jeden zo slovenských plavcov nemá splnený kvalifikačný A-limit na olympiádu. Pre púchovských plavcov bývajú každoročne vrcholom sezóny majstrovstvá Slovenska. „Plavecká sezóna je rozdelená na krátky a dlhý bazén. Majstrovstvá Slovenska v 50-metrovom dlhom bazéne bývajú v lete v zime zase na 25–metrovom bazéne. Popri tom bývajú aj oblastné, krajské či celoštátne preteky. Zúčastňujeme sa aj medzinárodných pretekov, ktoré organizujú jednotlivé kluby. Najväčším plaveckým podujatím na Slovensku je Orca Cup v Bratislave, jedno z najstarších plaveckých podujatí aj Veľká cena Slovenska. Veľké množstvo týchto tradičných podujatí, vrátane nami organizovaného už 17. ročníka medzinárodnej Veľkej ceny Púchova, boli pre mimoriadne opatrenie zrušené. Za dodržaných prísnych hygienických podmienok sa tak uskutočnilo iba pár pretekov, napr. Orca CovidCup, Veľká cena SR, Jarná cena Žiliny uskutočnená paradoxne v októbri. V Žiline sa v tom termíne zišlo asi 300 plavcov, vtedy ešte neboli povinné testy, organizátori však museli všetkým účastníkom merať teplotu a dodržiavali sa veľmi prísne hygienické opatrenia,“ priblížil Bílik.

Vedeniu Slovenskej plaveckej federácie sa podarilo presadiť vytvorenie tzv. plaveckej „bubliny“ v priestoroch športového centra X-bionics v Šamoríne. V bubline mohli trénovať iba najlepší slovenskí plavci, reprezentanti v jednotlivých vekových kategóriách. Tí pred príchodom do bubliny museli absolvovať testovanie, nasledovala 24-hodinová karanténa a na základe negatívneho výsledku PCR testu mohli v bubline mesiac trénovať. Z púchovského plaveckého klubu mala právo zúčastniť sa uzavretého sústredenia juniorská reprezentantka Lea Kmošenová.

„Súčasťou bubliny v Šamoríne boli aj plavecké preteky, na ktoré boli pozvaní iba pretekári a pretekárky zaradené v útvaroch talentovanej mládeže a reprezentanti SR v jednotlivých vekových kategóriách. Napriek tomu, že počas sezóny sme plávali len minimálne, našim dievčatám sa podarilo na pretekoch prekonať hneď štyri historické rekordy púchovského plávania,“ zdôraznil tréner.

Možnosť trénovať v bubline v Šamoríne stále existuje, nie je to však lacná záležitosť, zariadenie je v súkromných rukách. Slovenská plavecká federácia sice prepláca časť nákladov, ale iba reprezentantom. Pre ďalších plavcov na Slovensku je to príliš drahá záležitosť. V šamorínskej bubline sú na február naplánované aj majstrovstvá Slovenska v jednotlivých vekových kategóriách, avšak presné podmienky účasti ešte Slovenská plavecká federácia iba zverejní. Trvať by mali celý týždeň, samozrejme za dodržania prísnych podmienok vrátane testov a karantény. V každom prípade by však na nich púchovské plavecké talenty nemali chýbať.

Púchovské plávanie má okrem Lei Kmošenovej aj ďalších talentovaných plavcov. Na základe zaplávaných časov a ich bodového hodnotenia sa do útvaru talentovanej mládeže dostali z Púchova aj Nina Hlubíková a Karin Šmigurová.

Mladí púchovskí plavci podľa trénera znášajú mimoriadne pandemické opatrenia veľmi zle. Boli zvyknutí stretávať sa, spoločne trénovať a najmä bazénový tréningový výpadok bude citeľný. Voda deťom chýba a akýkoľvek výpadok je mimoriadne citeľný, vzhľadom na externé vodné prostredie. „Jednoducho plávanie sa bez vody natrénovať nedá,“ skonštatoval tréner. Dnes ešte nevie povedať, aký bude mať pandémia dopad na členskú základňu, o budúcnosť púchovského plávania sa však neobáva. Záujem o plávanie je v meste pod Lachovcom enormný aj vďaka plaveckým kurzom pre deti i dospelých, ktoré majú v Púchove tradíciu. Plavecký klub pravidelne finančne podporuje svojich plavcov príspevkami na absolvovanie sústredení a spolupodieľa sa na finančnom vykrytí absolvovaných pretekov. Veľkú pomocnú ruku klubu podáva aj mesto Púchov pridelením dotácie použitej na vykrytie prenájmu krytého bazéna, pričom okrem poďakovaniu mestu smeruje veľká vďaka aj sponzorom a rodičom našich plavcov.

Treba však spomenúť, že okrem plaveckej pretekárskej reprezentácie má Púchov reprezentantov na najvyššej medzinárodnej úrovni aj v rozhodcovskom zbore. Rozhodcovia plávania Edita Kucejová a Miroslav Soška pravidelne pôsobia ako hlavní rozhodcovia s licenciou FINA nielen na vrcholných slovenských pretekoch, ale reprezentujú Slovensko a púchovský plavecký klub aj na vrcholných podujatiach
v Európe a vo svete.

Milan Podmaník