
Dvadsaťročný Simon Jellúš bol jedným z dvoch odchovancov púchovského hokeja, ktorí s dvojkrížom na hrudi hájili farby Slovenska na svetovom šampionáte dvadsaťročných v Kanade. V Kanade hral v elitnej päťke a patril medzi najvyťaženejších zverencov trénera Petrovického. Takmer 190 centimetrov vysoký center považuje svetový šampionát v Kanade za vydarený, jeho výkony neunikli pozornosti zahraničných skautov. Pôsobí už niekoľko rokov vo Švédsku, výkony na majstrovstvách sveta mu otvorili dvere do najprestížnejšej univerzitnej ligy na svete. Z ponuky viacerých univerzít si vybral tú v americkom Vermonte.
Rodený Ilavčan oslávil 18. januára dvadsiate narodeniny. S hokejom začínal v Púchove už ako štvorročný, kedy ho mama prvýkrát priviedla na zimný štadión. Jeho prvým trénerom v púchovskej prípravke bol Miroslav Sivý. „Celú moju hokejovú kariéru v Púchove ma sprevádzali viacerí tréneri, keďže som hrával aj za tri ročníky súčasne. V žiakoch ma trénovali tréneri Gálik, Pokorný a v doraste tréneri Kobezda a Takáč. Z dorastu som v 15 rokoch odišiel do švédskej Lulei kde som strávil štyri roky. Prvý rok som odohral za U16, další za U18 a potom dva roky za U20. Po štyroch rokoch v Lulei som odišiel do švédskej Karlskrony.
Za doteraz najväčšie úspechy mojej hokejovej kariéry považujem vystúpenia v reprezentáciách Slovenska do 18 a 20 rokov, a samozrejme, prijatie do najlepšej univerzitnej ligy na svete,“ uviedol pre Púchovské noviny Simon.
Vystúpenie slovenskej dvadsiatky na svetovom šampionáte hodnotí triezvo. „Vždy to môže byť lepšie, ale prevládali dobré pocity. Tréner Petrovický nasadzoval našu päťku ako prvú počas celých majstrovstiev sveta, veril nám. V každom stretnutí mi doprial veľa minút na ľade, využíval ma pri presilovkách a oslabeniach. Celkovo som spokojný. Ako tím sme podľa mňa odohrali solídne zápasy, dosiahli pomerne dobré výsledky aj napriek tomu, že sme boli najmladší tím na šampionáte,“ doplnil Simon.
Keďže celosvetová epidémia nového koronavírusu ukončila hokejovú sezónu aj vo Švedsku, momentálne sa pripravuje doma, pracuje najmä na kondičnej príprave a štúdiu angličtiny. „V auguste by som mal odísť do Ameriky a čakajú ma krásne ale zároveň ťažké roky na univerzite, na čo sa veľmi teším. Každý mladý hokejista či hokejistka musí na sebe tvrdo pracovať, nebáť sa a učiť sa angličtinu. To je to najpodstatnejšie, lebo v zahraničí to je úplne iný hokejový svet,“ doplnil na margo najbližších hokejových cieľov.
Vo výkonnostnom raste mu v Púchove pomohlo veľa ľudí, všetkých spomenúť ani nemôže. „Počas celej doby v Púchove mi veľmi pomáhal Miro Sivý a celkovo celý hokejový klub Púchov. Vždy som mal možnosť hrať so staršími, hral som veľmi často, dostával som vystroj a mal som super partiu kamarátov okolo seba. Klub Púchov, všetci spoluhráči a tréneri mi pomohli k tomu, kde som teraz, za čo im patrí veľké ďakujem. Ďalšieho trénera, ktorého treba určite spomenúť je tréner Stanislav Horanský. Síce som s ním bol len na jednom turnaji, ale má veľkú zásluhu na mojej ceste do Švédska a veľmi mi pomohol a aj v súčasnosti stále pomáha. V neposlednom rade je to moja celá rodina, ktorá obetovala kopu voľného času, nervov a určite má najväčšie zásluhy na mojom výkonnostnom raste,“ uzavrel Simon.
Verme, že celosvetová pandemická situácia sa upokojí a od jesene začne Simon Jellúš „zaberať“ v najkvalitnejšej univerzitnej lige na svete. A z nej už nie je ďaleko do NHL…
Milan Podmaník