Z bohatých aprílových aktivít denného centra seniorov

102

I keď v silnom korona (epidemickom) období seniori nezaháľali, v Dennom centre seniorov sa podľa možností snažili čo – to urobiť pre udržanie sociálneho kontaktu medzi členmi. V januári, februári a marci sa mnohokrát cítili osamotení na podujatiach, ktoré realizovala Púchovská kultúra s.r.o v divadle. V apríli tomu už tak nebolo. Je to asi ako s tou prírodou. Keď príde jar, všetko klíči a rozkvitá.

Uvedomili sme si to, keď sme prechádzali okolo divadla 30. apríla na celomestské podujatie do Europarku, na spomienku oslobodenia mesta Púchov. A zastavili sme sa pri „našom rozkvitnutom strome“.

Hneď prvý aprílový týždeň sme zdobili pred divadlom priestory spolu s ostatnými seniormi a deťmi púchovských škôl, aby Rozkvitlo divadlo. Vtedy tam nebol ani jeden živý kvietok. No a posledný aprílový deň tam kvitli nádherné tulipány s narcismi. Tak ako na iných miestach v našom meste, kde mnohým Púchovčanom pohladia dušu rady týchto kvetov. Ďakujeme mestu a Podniku technických služieb mesta za takúto jarnú a prírodnú výzdobu.

Popri domácich veľkonočných prípravách sme sa stihli stretávať už aj v priestoroch denného centra na krúžku ručných prác či pri zdravom pohybe v telocvični a na turistike. Najviac sme sa však tešili na obnovenie Čaju pre seniorov, kde medzi nás zavítala aj pani primátorka Katarína Heneková. Nechýbali sme ani na celomestskom podujatí Spoločne za čistý Púchov, keď sme upratovali okolo svojho bydliska, a mnohí sa zúčastnili aj na čistení okolo Váhu k Nimnici. Sezónu medvedieho cesnaku sme tiež využili a spoločne sme si ho boli nazbierať.

Chcem sa ešte vrátiť k návšteve pani prezidentky Zuzany Čaputovej v našom meste. Určite to bolo pre mnohých z nás veľkým zážitkom. Len ju aspoň vidieť, nieto ešte mať možnosť sa s ňou stretnúť a dokonca porozprávať o tom, čo nás starších bolí a tlačí. No a prečo si to myslím? V našej krajine sa v posledných rokoch vytratila zo scény múdrosť a úcta jeden voči druhému. Počúvam, že naša pani prezidentka má mnoho sympatizantov, ale sú aj takí, ktorí sa s ňou nestotožňujú a, bohužiaľ, aj mnohí naši politici sa voči nej mnohokrát s úctou nevyjadrujú. Je to preto, že máme slobodu, alebo je to v niečom inom? Patrím medzi tri členky denného centra, ktoré sa s ňou stretli. Ďakujem za to, že som dostala túto možnosť, ale aj za to, že som jej mohla za seba, a najmä za členov denného centra, niečo povedať k témam, o ktoré sa zaujímala. Boli to témy zhoršujúcej sa sociálnej situácie seniorov, ich opatrovania a dopady zdražovania na našu staršiu, najohrozenejšiu skupinu. Živo sa o tieto témy zaujímala. V družnom rozhovore s našou vedúcou krúžku ručných prác Helenkou Kuťkovou sa podrobne zaujímala, ako zhotovila darček za denné centrum, ktorý sme jej spolu venovali. Bol to symbolický anjel strážny, ktorého nielen ona v jej náročnej funkcii, ale aj my, občania našej krajiny, v týchto zlých časoch potrebujeme, lebo doba je zlá.

Emília Luhová