3. február – sviatok sv. Blažeja

505

O SVÄTOM BLAŽEJOVI

Blažej pôsobil v 3. storočí ako biskup v Arménsku. Legenda hovorí, že bol lekárom a pri prenasledovaní kresťanov ho našli skrytého v lese a odovzdali ho úradom. Vo väzení vykonával lekárske zásahy – napríklad zachránil chlapca, ktorému v hrdle uviazla kosť a dusil sa. Za svoju vieru bol sťatý mečom. Je uctievaný ako ochranca pred chorobami hrdla. Svätoblažejské požehnanie sa udeľuje v katolíckych kostoloch. Kňaz priloží dve prekrížené sviece k hrdlu veriaceho.

DEŇ SV. BLAŽEJA – OBCHÔDZKY UČITEĽOV

Už od stredoveku bol v strednej a západnej Európe tretí február dňom vyhradeným na obchôdzky učiteľov a žiakov, ktorí chodili po domoch a vyberali potraviny. Príjmy učiteľov boli v minulých storočiach zmluvne zabezpečené takzvaným vokátorom. Príjmy tvorila neveľká peňažná suma, stabilne určené množstvo naturálií, napríklad dreva, obilia, prípadne paliva a z vedľajších príjmov (zisk z pečenia oblátok, naturálie vyzbierané po domoch na Blažeja a Gregora, v minulosti aj na Havla a Martina). Spočiatku naturálie vyberal učiteľ so svojimi žiakmi, no od 18. storočia posielali samotných žiakov. Pri obchôdzkach boli využité staršie tradície a vyberanie sa spojilo s prednesením piesní a vinšov. Žiaci dostávali za obchôdzky od učiteľov malú peňažnú odmenu. Vyzbierané veci nanosili do školy a učiteľova žena pripravila pre všetky deti obed, po ktorom nasledovala tanečná zábava.

Vinšovanie na Blažeja zaniklo koncom 19. storočia. V niektorých slovenských obciach sa zvyk objavoval do roku 1914.

Začiatkom 20. storočia chodievali v Bytči štyria – piati dospelí mládenci. Jeden z mládencov bol oblečený za husára a v ruke držal šabľu, ktorú po príchode do domu zapichol do hrady. Následne chodili všetci do kruhu „pod šabľu“ a spievali.

BLAŽEJSKÉ PRANOSTIKY

Deň svätého Blažeja, rovnako ako Hromnice, bol významný deň pre predpovedanie úrody a počasia v nasledujúcom období. Veľmi známe sú pranostiky: Na svätého Blažeja má ísť furman zo dvora; Na svätého Blažeja slnko ešte nehreje.

Jozef Mihálik, Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici, foto: wiki