8. máj – deň, kedy v Európe zavládol mier

364

Dňa 8 mája si pripomenieme jedno z najvýznamnejších výročí v dejinách Európy. Je to deň keď si Európa pripomína Deň víťazstva nad fašizmom a zároveň koniec 2. svetovej vojny. Napriek tomu, že zvyšok sveta sa stále zmietal vo víre vojny, 8. máj 1945 priniesol definitívnu porážku Nemecka, čo znamenalo pre starý kontinent prísľub vytúženého mieru.

POČIATKY DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY

Druhá svetová vojna sa začala nemeckým útokom na Poľsko 1. septembra 1939 a bola vyústením Hitlerovej agresívnej vnútornej i zahraničnej politiky, ktorú zintenzívnil po roku 1933, kedy sa stal kancelárom Nemecka a jeho strana NSDAP prebrala v krajine moc. Hitler sa pripravoval na vojnu už od roku 1937. Všetko mu uľahčoval fakt, že na čele britskej vlády stál Chamberlain, ktorý presadzoval politiku appeasementu (politicko-vojenská stratégia ústupkov a tolerancie), k čomu sa prikláňalo aj Francúzsko. Vo svete vládlo napätie, čomu nepomáhala ani veľká hospodárska kríza, ktorej následky svet pociťoval ešte aj v 30. rokoch 20. storočia. Svoj podiel na vypuknutí druhej svetovej vojny mala aj nespokojnosť porazených štátov z prvej svetovej vojny, ktoré volali po revízii mierových zmlúv, ktoré boli uzatvorené počas rokovaní politikov svetového formátu na Parížskej konferencii v rokoch 1919 – 1920.

Situácia na svetových politických dejiskách umožnila Hitlerovi uskutočniť takmer bezproblémový anšlus (násilné pripojenie) Rakúska v marci 1938. V septembri 1938 oklieštili územie Československa – z českého územia odtrhli Sudety a na slovenskom území prebehla Viedenská arbitráž, kedy sa Slováci museli vzdať južných území v prospech Maďarska. Anglicko, Francúzsko i zvyšok Európy pozerali na tieto udalosti opäť cez objektív appeasementu. Politika Nemecka nemálo zasiahla aj Československo, ktoré sa 14. marca 1939 rozdelilo. Z popudu nemeckej strany bol vytvorený Slovenský štát na čele s prezidentom Jozefom Tisom. Z Čiech vytvorili Protektorát Čechy a Morava, kde Nemci dosadili svojho miestodržiteľa Reinharda Heydricha, na ktorého v roku 1942 spáchali atentát Jozef Gabčík a Jan Kubiš. Odpoveďou bolo napríklad tragické vypálenie Lidíc…

PRIEBEH VOJNY V KOCKE

  V roku 1939 nastalo šesť rokov teroru, krviprelievania, bojov, strachu, neistoty, hladu… Po atakovaní Poľska sa spustila reťazová reakcia útokov. Na základe Paktu Molotov-Ribbentrop (Pakt Hitler-Stalin) malo prebehnúť tzv. rozdelenie sfér vplyvu. Nemecko zvolilo štýl bleskovej vojny (Blitzkrieg).  ZSSR zaútočilo na Poľsko tiež, čím sa rozdelilo na tri časti. Západné Poľsko pripadlo Tretej ríši, v strede bol vyhlásený Generálny gubernát a východ krajiny spadal pod správu ZSSR. Sovietsky zväz následne obsadil Litvu, Lotyšsko, Estónsko, rumunské územie Besarábie a Bukoviny. Veľká Británia a Francúzsko vyhlásilo Nemecku vojnu, no viedli tzv. čudnú vojnu (Sitzkrieg). Síce obsadili územie po Maginotovu líniu (francúzsko-nemecké hranice), no nepodnikali žiadne vojenské operácie, čím dokázali svoju nedostatočnú pripravenosť na vojnu.

V roku 1940 sa vojna presunula aj do Škandinávie, keďže Hitler potreboval získať nerastné suroviny. Nórsko sa pridalo na stranu Nemecka. V lete 1940 Nemecko zaútočilo na neutrálne Holandsko, Belgicko, Luxembursko a následne na nepripravené Francúzsko, ktoré sa rozdelilo na dve časti – nacistickú a druhú pod správou francúzskej vlády na čele s generálom Pétainom. Počas bitky o Francúzsko došlo k masívnej evakuácii britských a francúzskych vojakov v prístave Dunkerque, ktorí neskôr tvorili súčasť spojeneckej armády, ktorá sa vylodila v Normandii. V auguste 1940 sa odohrala veľká letecká bitka o Britániu, kde Nemci zažili prvý veľký neúspech. Britské letectvo R.A.F bolo vo svete povestné. Je známe, že v ňom pôsobili aj šikovní československí letci.

Rok 1940 preniesol vojnu aj do Ázie. Začal sa japonsko-čínsky konflikt. Dovtedy všetky tieto bitky prebiehali ako izolované konflikty. Japonsko prejavilo záujem o spoluprácu s Nemeckom, čím sa európsky štát zapojil do vojny prebiehajúcej v Ázii. V októbri 1940 sa druhá svetová vojna rozšírila aj do Afriky talianskym útokom na Somálsko a Egypt. Tu sa ukázala neschopnosť talianskej armády, preto bol Mussolini nútený sa čoraz viac upínať na Nemecko. Na africkom bojovom poli sa preslávil nemecký maršal Ervin Rommel, zvaný Púštna líška, ktorý stál na najskôr na čele „Divízie duchov“ vo Francúzsku, a potom velil slávnej Deutsches Afrikakorps.

V roku 1941 sa do globálne zúriacej vojny aktívne zapojilo ZSSR ako odpoveď na nemecký útok v rámci akcie Barbarossa. V konečnom dôsledku bolo Nemecko v Rusku neúspešné, no predtým, než opustili ruské pláne, stihli napáchať poriadne škody. Zapojilo sa aj USA v decembri toho istého roku, keď Japonci zbombardovali prístav Pearl Harbour. Ako odvetu zhodilo USA na Hirošimu a Nagasaki v roku 1945 dve atómové bomby, čo malo katastrofálne následky.

Dobový novinový článok o bombardovaní školy v Udiči v decembri 1944, archív OU v Hatnom.

VOJNA SA CHÝLI KU KONCU…

Nasledujúce roky sa niesli v dôležitých vojenských stretoch, kedy sa šťastena prikláňala raz na jednu raz na druhú stranu. Už 6. jún 1944, kedy sa Spojenci vylodili v Normandii, predznamenával definitívnu nemeckú porážku. Otvoril sa druhý front. Nemecko slablo, Spojenci a Červená armáda silneli. 25. augusta 1944 podpísali Nemci v Paríži kapituláciu. Na čelo Francúzska sa postavil generál Charles de Gaulle. Celý svet vedel, že Nemecko je na kolenách, no Nemci sa odmietali vzdať. Posledná veľká nemecká ofenzíva sa konala v zamrznutých decembrových Ardenách v roku 1944, kde Nemci prehrali. Aby toho nebolo málo, Nemecko podpísalo kapituláciu hneď niekoľkokrát. Okrem kapitulácie v Paríži, bola nemecká kapitulácia podpísaná 7. mája 1945 v Remeši a 8. mája 1945 v sovietskom hlavnom stane v Berlíne. Do platnosti vstúpila až 9. mája. Týmto sa vojna v Európe skončila. Tá v Tichomorí skončila až 2. septembra 1945 podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Japonska.

TRAGICKÉ DÔSLEDKY VOJNY A POVOJNOVÉ PROBLÉMY

Druhý svetový konflikt si vyžiadal viac ako 50 miliónov životov a milióny nezvestných. Obrovské množstvo obetí nájdeme aj medzi civilným obyvateľstvom, ktoré umieralo v koncentračných táboroch, počas prechodu frontov, v partizánskych bojoch, počas bombardovania… Menila sa hospodárska skladba v takmer všetkých vojnou zasiahnutých štátoch. Hospodárstvo, ekonomika, priemysel sa museli prispôsobiť potrebám vojny. Spotrebný tovar trpel na úkor vojnového, čo vyvolávalo nedostatok tovaru pre potreby bežného života. Po vojne sa priemysel reštrukturalizoval.

Už počas vojny sa rokovalo o povojnovom rozdelení a usporiadaní sveta. Preto boli zvolané konferencie napríklad do Teheránu (1943), na Jalte (1945) a v Postupimi (1945), kde novovytvorená Rada ministrov zahraničných vecí – americký, sovietsky, čínsky, francúzsky a britský – rokovali o zmluvách s porazenými krajinami. Rozhodlo sa napríklad aj o odsune nemeckej menšiny z Poľska, ČSR a Maďarska  na princípe kolektívnej viny.

Od roku 1945 do októbra 1946 trval Norimberský proces, kde boli súdení poprední predstavitelia nacistického Nemecka za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.

Druhá svetová vojna mala ďalekosiahle následky nielen v oblasti politiky, ale aj v úprave hraníc štátov. Vďaka rozdielnemu politickému a ideologickému zameraniu osloboditeľských armád vznikla vo svete bipolarita – zrod Studenej vojny medzi opozitnými superveľmocami. Predošlé veľmoci ako Francúzsko či Británia  boli zruinované, na vytvorenie multipolárneho systému nebolo dosť schopných štátov, preto na scénu nastúpili ZSSR a USA.

POVOJNOVÉ ZMENY V NEMECKU

A čo sa stalo s pôvodcom celej vojny? Nemecko bolo demilitarizované, denacifikované, decentralizované, dekartelizované a prebehla v ňom demokratizácia. Bolo rozdelené na okupačné zóny (americkú, sovietsku, britskú a francúzsku). Neskôr sa oficiálne rozdelilo na  Nemeckú demokratickú republiku (NDR) a Západné Nemecko (NSR), ktoré boli od seba rozdelené Berlínskym múrom. Nielen Nemecko, ale i svet sa rozdelil na dve ideologicky diametrálne rozdielne časti. Nastalo obdobie Studenej vojny, plnej politických roztržiek, kríz a zastrašovania. I dnešné pomery však dokazujú smutnú  realitu, že ľudstvo sa z histórie a chýb predkov snáď nepoučí nikdy…

Dominika Kukučová, Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici