Aj mesto Púchov môže mať chránený strom

838

V minulosti sme niekoľkokrát písali o chránených stromoch v okrese Púchov. Samotné mesto Púchov nemá na svojom území strom, ktorý by bol štátom chránený. To sa však v najbližšom období môže zmeniť.

Ochrana významných stromov v minulosti

Na Slovensku možno prvé snahy o ochranu starých a pamätných stromov datovať už do obdobia pred prvou svetovou vojnou. Avšak až v októbri 1955 bol Slovenskou národnou radou prijatý zákon o štátnej ochrane prírody, podľa ktorého mohli byť po prvýkrát významné stromy a ich skupiny vyhlásené za chránené a to v kategórií chránený prírodný výtvor alebo chránená prírodná pamiatka. K rozsiahlejšej evidencii starých stromov prišlo až v roku 1974, kedy Ministerstvo kultúry SR spolu so Slovenskou akadémiou vied a ONV v B. Bystrici zaevidovalo sa vyše 500 významných a pamätných stromov alebo ich skupín.

V súčasnosti je sústava chránených stromov Slovenska zo zákona budovaná stromami mimoriadneho významu. Z hľadiska druhového zloženia je v nej zastúpených celkom 65 druhov, z toho 32 pôvodných a 33 nepôvodných. Uvedený pomer je v neprospech našich pôvodných domácich druhov drevín. Cieľom ochrany prírody je preto postupne dobudovať sústavu chránených stromov o chýbajúce pôvodné druhy. Celkový počet pôvodných stromovitých druhov drevín, potenciálnych na vyhlásenie za chránené stromy pre mimoriadny význam niektorých jedincov, sa odhaduje na 67.

Na webovej stránke Ministerstva životného prostredia SR enviroportál.sk je zverejnený zoznam 443 chránených stromov, ktorý sa dá filtrovať podľa rodu dreviny alebo miesta výskytu. V Trenčianskom kraji je podľa portálu chránených 46 stromov, z toho v okrese Púchov je to len 6 stromov – Zborské lipy (3 stromy), lipa v Lednických Rovniach, ginko a tuja v Mednom. V samotnom meste Púchov doposiaľ nemáme chránený strom.

Chránené lipy na Slovensku a v TSK

Lipa (Tilia) je rod listnatých stromov. Lipy rastú najmä na severnej pologuli a dorastajú do výšky 20 až 40 metrov. Listy majú srdcovitý tvar a kvety majú liečivé účinky. Stromy sa považujú za symbol Slovanov. Rod zahŕňa približne 30 druhov, pričom presné číslo nie je z dôvodu kríženia známe.

Najznámejšia a pravdepodobne aj najstaršia slovenská lipa je Lipa kráľa Mateja, ktorá rastie v parku Bojnického zámku. Je to lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) a má viac ako 700 rokov. Podľa historickej povesti lipu zasadil Matúš Čák Trenčiansky v roku 1301 keď zomrel Ondrej III., posledný kráľ z rodu Arpádovcov. Počas svojho pobytu na Bojnickom zámku zvolával pod ňou kráľ Matej kráľovské snemovanie. Obvod kmeňa je 11 m, výška stromu 9 m a priemer koruny 5 m, jej obvod pri pni je 12,5 m. Od roku 1962 je vyhlásená za chránený prírodný výtvor.

Na Slovensku je v súčasnosti podľa www.enviroportal.sk chránených 111 jednotlivých líp, z toho je v Trenčianskom kraji 16 a v okrese Púchov Lipa v Lednických Rovniach. Napr. v susednom okrese Považská Bystrica je 6 chránených líp: Praznovská lipa, Dolnomarikovská lipa, Hatnianska lipa, Jasenická lipa, Kvašovská lipa a Lipa v Dolnom Lieskovom. Ostatné chránené lipy v Trenčianskom kraji: Lipa trinitárov v Ilave, Lipa v Borčiciach, Myjavská lipa (2 stromy), Lipa u Belanských v Turej Lúke, Veľkouherská lipa, Lipa na Šajbách (Koš) a Lipa pri prameni (Diviacka Nová Ves).

Proces zápisu stromu do zoznamu chránených stromov

Podľa zákona č. 543/2002 Z. z. kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo esteticky mimoriadne významné stromy môže vláda nariadením vyhlásiť za chránené stromy. Za chránené stromy možno vyhlásiť aj stromy rastúce na lesných pozemkoch. Nevyhlasujú sa však na území chránených krajinných prvkov, prírodných rezervácií a prírodných pamiatok.

Podkladom na vyhlásenie stromov za chránené je projekt ochrany chráneného stromu, ako jedna z dokumentácií ochrany prírody a krajiny. Tento z vlastného alebo iného podnetu vyhotovuje organizácia ochrany prírody alebo osoba zapísaná Ministerstvom životného prostredia SR v osobitnom zozname. Orgánom ochrany prírody príslušným na oznámenie zámeru ochrany chráneného stromu a jeho ochranného pásma je okresný úrad.

Organizáciou ochrany prírody vo veciach ochrany a starostlivosti o chránené stromy je Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici. Je to odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou, zriadená Ministerstvom životného prostredia SR ako príspevková organizácia.

Projekt ochrany chráneného stromu Lipa vo Vieske-Bezdedov

Ing. Žaneta Minarčíková a Mgr. Peter Pajger zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy spracovali v decembri 2017 Projekt ochrany chráneného stromu Lipa vo Vieske-Bezdedov. Ide o lipu malolistú (Tilia cordata), ktorá rastie približne 300 rokov na najvyššom mieste miestneho cintorína na pozemku vo vlastníctve Cirkevného zboru evanjelickej cirkvi a.v. Obvod jej kmeňa je 508 cm, výška stromu 29 m a priemer koruny 20 m. Strom je vitálny, v minulosti niekoľkokrát odborne ošetrovaný. Rany po orezoch sú zacelené, korunu stabilizujú tri väzby. Štátnu ochranu si zasluhuje pre svoje mimoriadne rozmery a vek.

Odbor starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Púchov dňa 22. januára 2018 oznámil zámer vyhlásiť Lipu vo Vieske-Bezdedov za chránený strom. Vlastník, nájomca, správca, obec alebo jednotliví občania sa môžu do 30 dní k tomuto zámeru vyjadriť. Po spracovaní pripomienok bude o vyhlásení lipy za chránený strom rozhodovať vláda SR.

Oprava a doplnenie (7.1.2018):

Počty líp sme zisťovali podľa www.enviroportal.sk. Ten pri vyhľadávaní rozlišuje jednotné a množné číslo slov lipa-lipy. Tak sa stalo, že v nami publikovaných počtoch chránených stromov chýbajú stromy z chránených skupín stromov. Okrem troch Zborských líp z nášho okresu sú to nasledovné skupiny líp v TSK: Lipy v Župnom sirotinci v Beckove (2 stromy), Lipského lipy v Sedličnej (2), Domanižské lipy (3), Lipy pri kostole v Diviakoch nad Nitricou (3) a Lipy na cintoríne vo Veľkej Čausi (2).
Celkovo je k 31.12.2016 na Slovensku chránených 1.251 stromov, z toho 574 líp:

Zdroj: sopsr.sk, enviroportal.sk, wiki
Foto: Slavomír Flimmel