Ako si v Lednici prezidenta uctili…

129

V Mestskej knihe Lednice pochádzajúcej z roku 1670 nachádzame početné zápisy úradného charakteru mestskej rady za obdobie 260 rokov. Historický dokument obsahuje celkom 254 dobových správ, z ktorých majoritu tvoria predovšetkým záležitosti mestského nesporového súdnictva. Tieto sú v závere knihy doplnené aj o kronikársku časť zachytávajúcu pozoruhodné udalosti z obdobia prvej Československej republiky. Jednu z nich nám bližšie približuje zápis pochádzajúci zo 6. – 7. marca 1930, kedy Ledničania usporiadali slávnosť pri príležitosti 80. narodenín československého prezidenta T. G. Masaryka.

Ako sa môžeme v písomnom prameni dočítať, občania si dali naozaj záležať a pripravili aj na dnešné pomery veľmi zaujímavé kultúrne podujatie. V prvý deň sa vo večerných hodinách uskutočnil lampiónový sprievod, a to za veľkej účasti obyvateľstva, školskej mládeže, hasičov a hrajúcich hudobníkov, ktorý smeroval z Lednickej Lehoty až na začiatok obce Lednica. Počas tohto sprievodu boli zo stredovekého hradu vystrelené štyri rakety. Ledničania po príchode pred budovou miestnej školy zaspievali štátne hymny a starú hymnickú pieseň Hej Slováci, za ktorou nasledovalo divadelné predstavenie mládeže s názvom Jurko povstalec. Notár ďalej uvádza, že po jeho ukončení zazneli tri výstrely z mažiarov, ktoré boli signálom pre zapálenie mohutnej vatry situovanej na neďalekom kopci Závlačná. Táto akcia zavŕšila večerný program, na ktorom sa s veľkou pravdepodobnosťou zúčastnili aj ľudia zo susedných dedín.

Zápis v mestskej knihe pokračuje informáciou, že nasledujúce ráno začali oslavy vystúpením detí a slávnostnou svätou omšou opäť sprevádzanou spevom oboch hymien. Bohatý kultúrny program napokon ukončilo zasadnutie zastupiteľských zborov lednického notariátu, na ktorom sa zúčastnili starostovia obcí Lednica, Lednická Lehota, Kvašov, Horná Breznica a Zubák. Poprední predstavitelia sa stretli v budove školy, odkiaľ na záver celého podujatia zaslali blahoprajný telegram prezidentovi Masarykovi. Ten však pôsobí pre súčasného čitateľa pomerne úsmevne: „Zastupiteľské sbory obcí lednického notariátu dovoľujú si Vám blahoželať z príležitosti 80. narodenýn a prajú Vám mnoho zdaru k ďalšiemu riadeniu vlasti.“

Na obhajobu miestnych starostov však treba poznamenať, že slovenský jazyk prechádzal určitým vývojom nielen pred samotnou kodifikáciou, ale ešte aj v priebehu 20. storočia, a preto je úplne prirodzeným javom, že sa v historických dielach často stretávame s gramatickými chybami.

Dominika Eglyová
Foto: Puchovo dedičstvo