Andrea Loužecká: Človek bez pokory a tvrdej driny nemá šancu

1386

Účastníčka Superstar Andrea Loužecká má 25 rokov a pochádza z Púchova. Vyštudovala slovenský jazyk a literatúru a ruský jazyk a literatúru na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Štúdium ukončila v máji minulého roka a vzápätí sa zamestnala v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici ako konzultantka v Centre slovanských štúdií, kde pôsobí dodnes. Cez víkendy hráva na spoločenských a firemných akciách, koncertuje v kaviarňach a podnikoch pod umeleckým menom Andy Lou.

Kto ťa priviedol k hudbe a spevu? Máš svoj hudobný vzor?

K hudbe inklinujem od malička. Začalo to, keď som mala 7 rokov a moja mama ma prihlásila do ZUŠ v Púchove na hudobný odbor – hra na akordeón. Tam, pod vedením skvelých pedagógov a to najmä Tatiany Stupavskej som začala naberať väčšie skúsenosti. Naučili ma čítať noty, poznať teóriu a hlavne ma viedli k tomu, ako hudbu precítiť a dodať jej výraz. Avšak najviac si cením, že vďaka žiackym koncertom som sa postupne naučila zbaviť trémy (aj keď nie úplne). V tomto období mi bola veľkým vzorom česká multiinštrumentalista Raduza.

S pribúdajúcim vekom (niekedy v puberte) som sa chopila už aj gitary. To preto, lebo mi boli sympatické otcove hrania kade-tade. Tak som si načítala múdre knihy o tom, ako chytiť základné akordy a začala som si do toho spievať. To mi ostalo dodnes. K profesionálnejšiemu spevu ma priviedol folklórny súbor Váh pod vedením Ivana Sadloňa a Učiteľský zbor Harmony pod vedením Márie Jašurdovej.

Mojim hudobným vzorom je Allie Scherlock – írska speváčka, gitaristka a youtube-ová hviezda, ktorá chodí po svete a vystupuje na ulici. Ale to skôr z takého ľudského a životného hľadiska. Po hudobnej stránke obdivujem talentovanú Grace Vanderwaal. Mladá americká speváčka s originálnym hlasom, ktorá si sama píše texty a hrá na ukulele.

Aký hudobný žáner máš najradšej? Ktorý hudobný nástroj ovládaš a ktorý najradšej počúvaš?

Hrám na akordeón, gitaru a ukulele. Zvládnem aj píšťalku, či flautu a aj klavír – jednou rukou (smiech). Moje uši sa nevedia nabažiť zvuku huslí a saxofónu. Počúvam všetko, čo vo mne dokáže vyvolať emóciu. Závisí od situácie, nálady a celkového obdobia, po akej hudbe siahnem. Niekedy je to romantický pop, či pohodový folk, niekedy šialený punk, inokedy alternatívny rock a bývajú aj chvíle Mozarta, či Vivaldiho.

Ktorí sú tvoji obľúbení hudobníci, skupina, prípadne speváci z domácej a aj zo zahraničnej hudobnej scény?

Zo zahraničnej sú to moje vzory Allie a Grace. Mám rada aj Lewisa Capaldiho a Imagine Dragons. Na Slovensku mám rada tvorbu Richarda Müllera, Geisbergovcov, Jany Kirshner a Zuzany Mikulcovej, Mareka Rakovického a chlapcov z Dornkappel. Z Českej hudobnej scény Anetu Langerovú, Mňágu a Žďorp, Barboru Polákovú, Nohavicu a ďalších pesničkárov. A popravde? Najviac a najčastejšie počúvam ruských interpretov (tí ešte nie sú obohraní a opočúvaní).

Čo počúvaš v posledných dňoch?

Vystúpenia mojich kolegov zo Superstar. A pripomienky mojich rodičov, čo a kedy mám urobiť (smiech). Čo vám poviem, karanténa…

Ako si sa dostala do súťaže Superstar?

Ono to akosi vždy bol môj sen. Vyskúšať Superstar. Najjednoduchšia cesta sa zviditeľniť, vypočuť si názory poroty, porovnať sa s konkurenciou, či vôbec mám na to stať sa speváčkou. Tak keď som videla reklamu, vypísala som prihlášku a moja cesta začala.

Aký je rozdiel medzi divákom a účastníkom Superstar? Aký máš najväčší zážitok z nahrávania?

Divák sa baví z pohodlia gauča a účastník sa baví na pódiu (smiech). Srandujem. Hlavný rozdiel je v tom, že divák nemá šancu zachytiť tú atmosféru až tak, ako keď je človek priamo v centre diania. Aj keď sa produkcia a režisér snaží čo najautentickejšie podať divákovi na obrazovku všetko tak, ako v skutočnosti je. Myslím, že niekedy sa to veľmi nedarí. No, jednoducho niekedy nie je všetko tak, ako sa zdá. A najväčší zážitok? Ono, celé nahrávanie bol zážitok. Bolo to pre mňa niečo nové, neprebádané a veľmi zaujímavé. Niekedy aj náročné a stresujúce, ale v konečnom dôsledku som veľmi vďačná za túto skúsenosť.

Šla by si po tejto skúsenosti znova do Superstar?

Do Superstar už nie. A vôbec, neviem, či do podobnej talentovej televíznej show. Uvedomila som si tam niekoľko vecí. A to, že nemám pocit, že im ide o naozajstný talent, až tak úplne. Aj keď som vždy chcela byť veľkou speváčkou, robiť show na obrovských scénach a byť známa, nemám povahu a ani žalúdok na showbiznis (smiech).

Koho názor z členov poroty Superstar ťa najviac zaujímal?

Z tohtoročnej poroty za najkompetentnejších považujem Paľa Haberu a Mariána Čekovského. Práve preto mi najviac záležalo na ich slovách. Snaha bola, aby som sa zapáčila aj režisérovi celého projektu Pepemu Majeskému.

Ovplyvní tvoj ďalší život účasť na súťaži Superstar?

Ťažko povedať. Nateraz ostávam spievajúcou knihovníčkou, uvidíme na ako dlho. Určite by som bola rada, keby ma to posunulo vpred, otvorilo viacero dverí do sveta hudby a priviedlo k správnym ľudom. Je to na dobrej ceste. Spolupráce a ponuky prichádzajú. A pokiaľ budú možnosti, financie a čas popri bežnom živote, tak veľmi rada by som pokračovala v tomto smere. Zlepšovala sa a rástla, tvorila a spievala pre ľudí.

Kto sa ti najviac páčil zo súťažiacich a koho považuješ za favorita súťaže?

Jednoznačne Dianku Kovaľovú. Ona je pre mňa stelesnenie talentu. Spĺňa všetky atribúty týkajúce sa technicky zvládnutého spevu. Ale to tam už teraz každý. Skôr ma zaujala svojim cítením hudby, ľahkou intonáciou aj naozaj zložitých fráz, veľkou drinou a nesmiernou pokorou. Tak si myslím, že by mala vyzerať Superstar. Moja druhá favoritka je Barbora Piešová, ktorá má tiež na to živiť sa hudbou naplno. Myslím, že nie je dôležité vyhrať. Dôležité je sa na tom vrchole po výhre aj udržať, a to človek bez pokory a tvrdej driny nemá šancu. Konkurencia je silná a ľudia sú nároční poslucháči, treba si ich vedieť udržať.

Odporučila by si mladej generácií, ktorá toto číta, a váhajú či ísť do Superstar, aby sa prihlásili?

Áno. Nemáte čo stratiť, môžete len získať. A to minimálne skúsenosť, reálny pohľad, nových priateľov a zážitky na celý život. A nebudete si môcť neskôr vyčítať, že ste to neskúsili.

Aké máš hudobné plány na najbližšie obdobie?

Tak ešte mám rest v našej miestnej pivárni Alfa, kde som mala hrať ku príležitosti 20. výročia od založenia. Pozdravujem Juraja a Marcelku. Čiže hneď ako skončí táto situácia, v ktorej sa nachádzame, tak to napravím. Aj keď väčšinu času trávim v Banskej Bystrici, vždy rada spomínam na Púchovský jarmok, či Noc divadiel a všetky Púchovské kultúrne podujatia, kde som mohla vystúpiť aj s mojimi chlapcami z kapely: Matejom Mušákom, Paľom Klabníkom a Marekom Mikáčom. To by som si rada zopakovala.

Ešte predtým, ako sa do hudby pustím naplno, by som rada absolvovala hodiny spevu u hlasového pedagóga. No, a samozrejme plánujem ďalšie reálne koncerty po slovenských a českých mestách, nielen tie online cez sociálne siete, a hlavne vlastnú tvorbu. Šuflík mám už plný, tak sa máte na čo tešiť. Verím, že vás nenechám dlho čakať.

Zhováral sa Slavomír Flimmel, foto: Michal Janek a FB.