Čo robiť, aby sme si zachovali skutočné kresťanské Vianoce a pravú radosť?

670

Zaiste ste počas týchto dní dostali viacero vianočných pozdravov, emailov, esemesiek. Určite mi dáte za pravdu, že keď ste zobrali do rúk vianočnú pohľadnicu, najskôr ste si pozreli, kto ju poslal a viac ste jej nevenovali väčšiu pozornosť. Iba možno vtedy, ak na nej bolo niečo výnimočné. Mňa upútala pohľadnica, na ktorej boli tieto slová: „Keď dom ozdobí láska, všetky ozdoby sú druhoradé.“ Tieto slová vyjadrujú veľmi hlbokú pravdu. Buďme úprimní, každý dom v týchto dňoch žiari vianočnou výzdobou, ale je aj v každom dome skutočná vianočná radosť?

Áno, je pravdou, že atmosféru Vianoc tvorí vianočná výzdoba – osvetlené stromčeky, betlehemy, darčeky – čo je pekné a dôležité. Ale je pravdou i to, že to všetko má zmysel vtedy, ak nám to pomôže nanovo sa ešte viac otvoriť pre najväčší dar – pre Krista. Preto je potrebné položiť si otázku, čo robiť, aby sme si zachovali skutočné kresťanské Vianoce a pravú radosť? Pastieri sú nám veľkým vzorom. Keď odišli od nich anjeli, ktorí im oznámili, že sa v Betleheme narodil Mesiáš a ktorí im povedali dôležité slová – nebojte sa, ako nás učí evanjelium, povedali si: Poďme do Betlehema a pozrime sa, čo sa tam stalo. Pastieri sa nezastavovali nikde. Išli rovno na miesto, kde našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Nesmierne dôležité slovo je „poďme“. Nasledujme pastierov, poďme. Nezastavujme sa pri ničom, čo by nás mohlo odviesť od pravdy Vianoc. Poďme nanovo, počas týchto Vianoc predovšetkým srdcom do Betlehema. Pokúsme sa nájsť Máriu ešte viac a obdivujme jej lásku k Ježišovi. Pokúsme sa nájsť Jozefa a obdivujme jeho lásku k obidvom.

Predovšetkým však hľadajme Ježiša, čo znamená – otvorme sa pre Pravdu, s ktorou prišiel na túto Zem. A najmä zatúžme nanovo žiť najväčšiu hodnotu, ktorú nám priniesol a ktorá má večnú cenu a to je hodnota lásky. Na slávnej štrasburskej katedrále mnohí návštevníci obdivujú slávny anjelský stĺp a to najmä pre jeho dojímavú históriu. Staviteľ katedrály Jean Ervin náhle zomrel a zanechal umelecký stĺp nedokončený. Jeho dcéra Sabina túžila, aby otcova práca neostala nedokončená. Rozhodla sa, že sama dokončí dielo na základe projektov, ktoré zanechal otec. Hoci mala veľké schopnosti, spočiatku nemala síl pokračovať v tejto práci. Jej ruky neboli zvyknuté narábať dlátom a kladivom, nedokázali konať túto prácu. Láska k otcovi jej vnukla úžasnú myšlienku. Na lešenie zavesila obraz svojho otca. Ustavičný pohľad na neho a túžba pokračovať v jeho diele jej napokon pomohli vydržať v ťažkej práci. A tak bol anjelský stĺp dokončený.

I tento príbeh nám môže pomôcť pochopiť ešte viac silu a pravdu Vianoc. Aj v našom živote sú chvíle, kedy máme mnohé túžby, ale, takpovediac, zdá sa, akoby sme ich nevládali napĺňať. Počas týchto dní sa budeme častejšie pozerať na betlehemské dieťa. Ten pohľad by nás mal viesť k uvedomeniu si, že to nie je obyčajné dieťa, ale je to Boží Syn, ktorý prišiel na svet z lásky ku každému jednému z nás, aby nám zanechal tej najkrajší návod ako a prečo žiť, aby nám dal ten najplnší zmysel života, aby nás počas života posilňoval tak potrebnou silou a milosťami. A preto buďme ako tá spomínaná dcéra, nech nás pohľad na Božieho Syna vedie k túžbe pokračovať v Jeho poslaní, aby sme práve s Jeho pomocou dokázali pracovať na najťažšom, ale najdôležitejšom umeleckom diele, ktoré sa volá ľudský život. Ľudský život, ktorý má nesmrteľnú dušu. Silu a odvahu takto prijať pravdu Vianoc, a najmä takto ju žiť, Vám pre tieto sviatočné dni, ale i pre celý váš život prajem a vyprosujem.

Mons. Michal Keblušek, dekan rímsko-katolíckej farnosti