Dejiny osláv Dňa slobody v Púchove a okolí

106
Pri okrúhlych oslavách Dňa slobody v roku 1928 bol na Lachovci vysadený aj tzv. Jubilejný les v tvare číslovky 1928.

Tento rok si pripomíname 103. výročie vzniku Česko-Slovenska. Ako si vznik ČSR pripomínali naši predkovia v Púchove a celom okrese, kedy bol 28. október ešte štátnym sviatkom? Čo všetko bolo súčasťou osláv vzniku republiky v 20.-30. rokoch 20. storočia? Nielen na tieto otázky odpovedá nasledujúci text.

Pre pripomínanie si revolučných udalosti z konca roka 1918 prijalo Revolučné národné zhromaždenie v Prahe dňa 14. októbra 1919 zákon č. 555/1919 Zb. z. a n., ktorým vyhlásilo 28. október za štátny sviatok. Na základe uvedenej legislatívy sa malo oslavovať už 1. výročie vzniku ČSR nazvané jazykom štátnej ideológie – Deň slobody.

Najstaršie písomné doklady o oslavách Dňa slobody v okrese Púchov sa zachovali z roku 1926. Župný úrad v Turčianskom Sv. Martine žiadal všetkých okresných náčelníkov, aby boli „zavčas urobené všetky opatrenia za účelom dôstojnej a nerušenej oslavy tohoto štátneho sviatku.“ Okresný náčelník v Púchove ešte predtým informoval notárske úrady o potrebe vyvesenia štátnych zástav a farebnej výzdoby na verejné úrady, ústavy, podniky, školy, a v čo najväčšom množstve aj na súkromné domy, a to „od skorého rána dňa 28. októbra až do pozdného večera.“

26. októbra 1926 dostal okresný úrad v Púchove plán osláv Dňa slobody od notárskeho úradu. Podľa neho a správy okresného náčelníka sa už 27. októbra o 18.00 hod. konal lampiónový resp. fakľový sprievod sprevádzaný hudbou, začínajúci pri okresnom úrade a končiaci na námestí. Tu mal predniesť slávnostný príhovor tajomník sociálnodemokratickej strany Hvizdák. O 20.00 hod. bolo v tzv. Sokolovni odohrané divadelné predstavenie s názvom „Všetko za národ“ od J. Petroviča ml. o prevratových dňoch roku 1918 v slovenskom prostredí. Prestávku medzi dejstvami hry vyplnil prednáškou o význame Dňa slobody učiteľ z Dohnian F. Volf. Vo štvrtok 28. októbra 1926 sa v rímskokatolíckych (ďalej r. k.) kostoloch Všetkých Svätých v Púchove a Horných Kočkovciach konali o 8.00 hod. slávnostné bohoslužby, pričom v ich závere boli zaspievané obe štátne hymny. V meste sa následne konali prednášky a recitácie pre deti z r. k. ľudových škôl. O 9.30 sa konala slávnostná bohoslužba i v chráme evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ďalej len a. v.) a o 11.00 slávnostné obrady v púchovskej synagóge, kde tiež zazneli štátne hymny. V evanjelickej-ľudovej škole a. v. sa tiež konala prednáška pre deti. V okolitých obciach v okrese prebiehali oslavy Dňa slobody v roku 1926 veľmi podobne.

Oslavy vzniku ČSR prebiehali v 20.-30. rokoch minulého storočia aj v r. k. kostole Všetkých Svätých a priľahlom námestí.

V roku 1928 sa Dňom slobody pripomínalo okrúhle 10. výročie prevratových udalostí a vzniku ČSR pod názvom Jubilejné oslavy. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch dostali obvodné notariáty nariadenie od Prezídia ministerstva vnútra, že „na Slovensku buďtež prápory ve státních barvách na veřejných budovách vyvěseny od 12. hodiny poledne dne 27. října do 8 hodin ráno 31. října 1928,“. Štátne zástavy tak zdobili budovy mestečka o 3 dni dlhšie ako napr. v roku 1926, teda aj pri príležitosti 10. výročia prihlásenia sa Slovenskej národnej rady v Martine k vzniku Česko-Slovenska. 13. októbra 1928 upozorňoval Krajinský úrad v liste, „že v tohtoročnom jubilejnom roku je nutné týmto opatreniam venovať zvýšenú pozornosť a pečlivosť, nakoľko nie je vylúčené, že rozvratnými a protištátne orientovanými živlami budú účinné pokusy, dôstojný priebeh osláv rušiť. Je známe, že menovite komunisti konajú v tomto smere rozsáhlé prípravy k demonštračným prejavom. Okrem toho bolo prezídiu krajinského úradu dôverne sdelené, že aj rôzne zahraničné irredentistické korporácie zamýšľajú usporiadať v dobe osláv 10 ročného trvánia Československej republiky verejné manifestačné prejavy, ktorými má byť význam naších jubilejných osláv soslabený.“ V Púchove v predvečer štátneho sviatku v roku 1928 konal lampiónový sprievod za účasti miestnych úradníkov a v hojnom množstve prišlo aj civilné obyvateľstvo. V nedeľu 28. októbra dopoludnia sa vo všetkých chrámoch konali slávnostné bohoslužby a popoludní slávnostne zasadalo aj obecné zastupiteľstvo, v priebehu ktorého vystúpil so slávnostným príhovorom jeden z členov – evanjelický farár a. v. J. Palic. Zasadnutie poslalo pozdravný telegram prezidentovi ČSR T. G. Masarykovi a prezidentovi krajinského úradu J. Drobnému. Po zasadnutí bolo symbolicky vysadené stromoradie z pagaštanov konských na nábreží Váhu a o 15.00 sa vybral sprievod z námestia na vrch Lachovec, kde boli vysadené stromy pri príležitosti 10. výročia vzniku ČSR – tzv. jubilejný les. Pri tejto príležitosti tu predniesli príhovory lesný asistent Kodoň, predseda urbárskej obce Hrobárik a správca r. k. farnosti V. Kállay. Večer bolo usporiadané v Spolku katolíckych žien divadelné predstavenie „Bludár“ od F. Urbánka. Ochotnícky orchester tu zahral štátne hymny a prítomným sa prihovoril opäť kňaz Kállay. V neďalekých Dohňanoch bol v tento deň odhalený pomník padlým vojakom 1. svetovej vojny. V Lednických Rovniach sa v predvečer Dňa slobody tiež konal lampiónový sprievod a 28. októbra dokonca sprievod s alegorickými vozmi. Popoludní bol usporiadaný tzv. promenádny koncert, ľahkoatletické preteky a večer divadelné predstavenie.

Dodnes existujúce stromoradie z pagaštanov konských vysadených 28. októbra 1928 – dnes Nábrežie slobody v Púchove.

Pri príležitosti 15. výročia vzniku ČSR a oslavách Dňa slobody v roku 1933 mali visieť štátne zástavy na verejných budovách aj 30. októbra a odstránené mali byť o deň neskôr. V tomto roku dostali okresní náčelníci upozornenie na eventuálne rušenie osláv 28. októbra tzv. autonomistickými živlami. Z tohto roku sa zachoval i plánovaný program osláv k výročiu vzniku republiky v Púchove. Oslavy organizoval Okresný osvetový zbor, obecná rada, kultúrne spolky, hasičské zbory. Púchovskí skauti sa pripravovali usporiadať o 17.10 hod. od meštianskej školy tzv. „ohňovú štafetu mestom“. O 17.30 mali tiež zapáliť slávnostnú vatru na vrchu Lachovec, recitovať, rečniť a spievať hymny. V tom istom čase sa o 17.30 hod. stretla široká verejnosť pred r. k. kostolom v Horných Kočkovciach. Odtiaľ prechádzal lampiónový sprievod s hudobným sprievodom viacerých kapiel a kráčal až na Námestie slobody. Daždivý variant sprievodu mal začať pred novým Okresným sociálne-zdravotným domom na Štefánikovej ulici. Na námestí mal rečniť tajomník Okresného osvetového zboru J Matejka, ďalej nasledovala pieseň „Hej, Slováci!“ a prejav významného slovenského r. k. kňaza A. Kompánka, ktorý vtedy pôsobil v Lúkach. Na záver osláv odznela na Námestí slobody štátna hymna. Ešte o 20.00 hod. bolo v pláne odohranie divadelného predstavenia s názvom „Náš pán minister“ od I. Stodolu v budove Kina. Dopoludnia v deň štátneho sviatku sa konali vo všetkých chrámoch slávnostné bohoslužby, ďalej bol v pláne priateľský futbalový zápas, na večer o 19.30 hod. pripravila Jednota Orla v Púchove slávnostnú akadémiu. 29. októbra 1933 bol v Púchove premietaný film režiséra M. Friča – „Dobrý vojak Švejk“. Z roku 1933 stojí za zmienku oslava Dňa slobody v obci Červený Kameň. Tu sa po slávnostnej bohoslužbe presunuli ľudia na miesto, kde mal byť postavený pomník obetiam padlým vo Veľkej vojne a vysadené tu boli 4 lipy. Veľmi podobný priebeh mali oslavy okolo dňa 28. októbra 1933 i v Lednických Rovniach a ďalších obciach okresu.

Oslavy Dňa slobody prebiehali v roku 1937 podobne ako v predchádzajúcich. Je ale zaujímavé, že už v máji t. r. museli miestne notariáty informovať Prezídium krajinského úradu v Bratislave o tom, ako bude prebiehať oslava okrúhleho 20. výročia vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov v roku 1938. Vieme ale, že kvôli vnútro a zahraničnopolitickej situácii a udalostiam jesene 1938 sa tieto oslavy Dňa slobody už neuskutočnili.

Na záver uvádzame, že všetky slávnostné podujatia v okrese sa vždy uskutočnili bez narušenia a rôznych incidentov, napriek varovaniam bezpečnostných úradov. Obyvatelia Púchova a okolia prejavovali sympatie k Dňu slobody spontánne najmä svojou hojnou účasťou na oslavách a vyvesením štátnych vlajok a symbolov na svojich domoch.

Pavol Makyna, OZ Puchovo dedičstvo