Okno do minulosti: 77 rokov od vzniku Slovenského štátu

991

14. marca uplynulo 77 rokov, kedy vznikol Slovenský štát „pod ochranou“ nacistického Nemecka. Takmer celá jeho existencia sa viaže k obdobiu 2. svetovej vojny prinášajúcej aj masové vraždy vlastných obyvateľov. Medzi takých patrila i komunita viac ako 220 Židov v Púchove, ale i ľudia s iným svetonázorom, náhodní okoloidúci pri bombardovaní či Rómovia.

Obsadzovanie strategických miest

Začiatok roku 1939 bol v Púchove veľmi búrlivý a plný napätia. Českí vládni činitelia sa pokúsili získať kontrolu nad Slovenskom a paralyzovať rastúce volanie po samostatnosti Slovenska vojenským zásahom. Vojaci a četníci obsadzovali strategické objekty, zatkli viac ako 250 nepohodlných slovenských politikov, pričom niektorých z nich internovali na Morave. Akcia dostala neskôr názov propagandistický názov Homolov puč podľa generála Bedřicha Homolu – veliteľa VII. zboru v Banskej Bystrici. Puč sa nepodaril a českí predstavitelia dosiahli skôr pravý opak. Podnietili sa tým skôr protičeské nálady a intervencia sa chápala ako útok na autonómiu krajiny, hoci to jej zámerom nebolo. Hitler si zavolal do Berlína vtedy už bývalého predsedu autonómnej vlády dr. Jozefa Tisa. Oznámil mu ultimátum o vyhlásení samostatnosti, inak ponechá územie Slovenska napospas územným požiadavkám Maďarska a Poľska. Napokon slovenský snem pod tlakom vyhlásil 14. marca 1939 Slovenský štát. Českým žandárom sa počas puču nepodarilo obsadiť žiadnu z významnejších budov v Púchove, ale už skôr v noci 9. marca 1939 obsadila Hlinkova garda (HG) dôležité komunikácie a objekty. Židom zabavili rádioprijímače a autá. Celkovo pri kontrolách zabavili majetok v hodnote asi 1 000 000 Kčs. Ešte 12. marca boli odzbrojení miestni žandári: 8 Čechov a pre istotu aj 4 Slováci.

Príchod Nemcov do regiónu

Dva dni po vyhlásení Slovenského štátu – 16. marca 1939 prišli po obsadení Čiech a Moravy cez Lýsky priesmyk do Púchova nemeckí vojaci. Okupovali časť západného Slovenska, pričom hranicou sa stala rieka Váh. Zo strategických dôvodov nebola táto hranica rešpektovaná a v okolitých mestách ako Považská Bystrica alebo Dubnica nad Váhom Nemci obsadili na ľavom brehu Váhu ležiace zbrojovky. Nemecká ríša 23. marca 1939 nanútila slovenskej vláde „Zmluvu o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenskou republikou“ a tým umožnila vytvoriť tzv. ochrannú zónu alebo Schutzzone, kde Nemci mohli mať vojenské základne od Devína až po Svrčinovec pri poľských hraniciach. V Púchove sa Nemci ubytovali v Sociálnom dome (v budove dnešného detského domova). Od 17. marca tu zriadili colný úrad a pasovú kontrolu. Nedostatočné ubytovacie kapacity pre nemeckých poľných žandárov viedli v roku 1941 k výstavbe a následnému obývaniu barakového tábora na druhom brehu rieky Biela voda smerom do Keblianskej doliny (dnes areál tenisových kurtov sTC).

Hlinkova garda šikanovala obyvateľov

Prvé dni v novom štáte sa pokúsili vo svoj prospech využiť radikáli z HG a to až do takej miery, že sa v meste pokúsili prevziať moc. Bez akéhokoľvek poverenia sa zhostili úlohy bezpečnostných orgánov. Obsadili cesty, verejné budovy a zadržali bohatších židovských obyvateľov. Svojvoľná činnosť HG na území mesta napokon vyústila do zásahu znovu ozbrojených jednotiek žandárstva podľa pokynov okresného náčelníka, ktorý zakázal HG kohokoľvek legitimizovať, zaistiť alebo ho zbaviť majetku. Táto radikálna organizácia sa postupne stiahla z ulíc, odovzdala moc a zbrane oficiálnym bezpečnostným zložkám. HG si v Púchove však zachovala radikálny charakter, čo sa ukázalo najmä pri vykonávaní protižidovských nariadení a deportáciám Židov do koncentračných táborov. Okrem toho sa niektorí členovia HG v meste podieľali na organizovaní kultúrnych a športových podujatí. Prevádzkovali kino v Púchove a Lednických Rovniach a taktiež sa podieľali na výstavbe športového areálu s ihriskami pre rôzne druhy loptových hier.

Vojna zasiahla všetkých

V auguste 1939 sa Nemecko pripravovalo na vojnu s Poľskom. V Púchove, ako dôležitom dopravnom uzle, obsadila nemecká armáda cesty a mosty. Počet prebývajúcich členov nemeckej armády v meste sa stále zväčšoval. Ubytovaní boli v školách, katolíckom kultúrnom dome, v hostinci u Nathana (nárožné budovy dnešnej pešej zóny a Námestia slobody) a pri železničnej stanici v Horných Kočkovciach. Smerom k Poľsku sa najmä po železničnej trati od Nemšovej a cez Púchovskú dolinu presúvali vojaci so svojou technikou. Z tohto dôvodu bol upravený aj cestovný poriadok na železničnej trati. Smerom na Bratislavu a Žilinu premávali len 2 osobné vlaky denne. Slovensko bolo spojencom Nemecka, a tak do vojny proti Poľsku 1. 9. 1939 boli povolaní aj záložníci do 36 rokov, s ktorými sa na vynovenej železničnej stanici a koľajisku lúčili rodiny. Vojnu obyvateľom pripomenulo aj nariadenie zatemniť všetky okná, zákaz organizovania tanečných zábav a určená záverečná hodina pre zábavné podniky a hostince.
Pavol Makyna

stokorunacka_Slovensky_stat