Dobákove deti sa stretli

174

Po šesťdesiatich rokoch opäť v školských laviciach

Bolo nás 44 a náš bývalý triedny profesor Vendelín Dobák na Jedenásťročnej strednej škole v Púchove, ako sa v roku 1959 volalo terajšie gymnázium, nás volal moje deti. Je to teda už plných šesťdesiat rokov, keď sme v pôvodne postavenej budove gymnázia, dnes nazývanej škôlka, maturovali. Do tejto budovy a svojej maturitnej triedy sme sa vrátili 21. júna 2019 len štrnásti. Jedenásti už nie sú medzi nami a mnohým to zdravie a okolnosti nedovolili.

V uplynulom čísle Púchovských novín v rubrike Z pracovného programu púchovskej primátorky bola vydaná správa o stretnutí Kataríny Henekovej s jubilujúcimi maturantmi. Po privítaní v ŽD vznikla družná debata, počas ktorej jej bola odovzdaná šerpa s nápisom Maturanti z roku 1959 – jún 2019. Súčasne si vypočula aj niečo z programu, ktorý si pripravili účastníci stretnutia. Napríklad pani Magda predniesla zo svojej tvorby: „Všetci sme mali svižný krok, tvár nepopísanú vráskami, plno problémov, ale aj šťastia s láskami. A tých plánov do života plno bolo. Čo teraz nám zostalo z toho…“. Pán Ján jej zasa odovzdal knihu, ktorú vydal ako špecialista v odbore lesné semenárstvo a genetika.

Radostné zvítanie bolo aj v našej maturitnej triede s terajším riaditeľom gymnázia pánom M. Kubičárom. Porozprával nám o úspechoch študentov, o projektoch, ktoré napomáhajú rozšíreniu možností výučby študentov a ich rastu ako aj o ďalšom rozvoji gymnázia. Spoločne sme si prezreli aj niektoré učebne, zariadenia a nádvorie. Poďakovali sme sa aj za brožúrky, ktoré nám odovzdal a ktoré boli vydané k 70. výročiu vzniku gymnázia.

S radosťou sme na spoločnom posedení medzi sebou privítali Máriu Strmenskú, manželku jediného žijúceho nášho pána profesora Milana Strmenského. Toho sme medzi seba tiež pozvali, ale pre chorobu sa nemohol zúčastniť. Jeho manželke sme však odovzdali naše pozdravy a zaželali pevné zdravie. Zaspomínali sme si na profesora Ľ. Lajčina, ako nám bral ráno o pol siedmej písanky z domácich úloh matematiky, či fyziky. Na triedneho pána V. Dobáka, ktorého rady nás sprevádzajú celý život, či profesora Š. Mušku, ale aj riaditeľku Bártovú. Spomienok bolo veľa, ani sme všetky nedokončili a sľúbili sme si, že sa o rok zasa stretneme, ak nám to zdravie dovolí.

Ďakujeme primátorke mesta K. Henekovej za jej prijatie a rovnako aj riaditeľovi gymnázia M. Kubičárovi za umožnenie návštevy bývalej našej školy.

Jubilujúca maturantka Emília Luhová