FSk Záriečanka nahrala a natočila CD a DVD

620

„Niečo po sebe zanechať pre našich potomkov“, to bolo krédom nášho spoločného nahrávania a natáčania počas roku 2019 a 2020.

Takýmto spôsobom máme možnosť zaspomínať si na časy dávno minulé, keď ľudia spoločne prežívali svoje radosti, ale aj starosti. Ej boli časy, keď sa po našich úbočiach ozývali pastierske rohy a trúby, ťahavý spev mladých dievčat a žien od práce na poli, keď matky a milé žialili za mládencami, ktorí rukovali na vojnu, kedy sa dedinské tancovačky a svadby odohrávali za prítomnosti celej dediny. Život bol síce ťažší, ale dovolím si tvrdiť, že bohatší na ľudskú súdržnosť.

Spev náš život sprevádza od narodenia až po skonanie. Je pre nás najprirodzenejší spôsob vyjadrenia svojich pocitov: lásky, šťastia, smútku, strachu aj nepokoja. Krásne slová našich ľudových piesní hovoria za všetko. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo potrebujeme ku životu? Je to strecha nad hlavou, rodina, priatelia, práca, ktorá nás živí, ale aj práca na poli a v záhrade. O tomto všetkom sa spieva v našich krásnych ľubozvučných piesňach. Veľa z nich má ťahavé clivé melódie a hĺbka myšlienok, ktorá sa v nich skrýva je neobyčajná.

A teraz si povieme pár slov ako to všetko prebiehalo.

Bez finančných prostriedkov často stroskotajú mnohé vzletné myšlienky a smelé plány. Za ich získanie vďačíme členke FSk Záriečanka pani Márii Chodúrovej, ktorá vybavila finančné prostriedky v rámci výzvy 4.3.2. Aktivity nezávislých neprofesionálnych zoskupení v tradičnej kultúre z fondu na podporu umenia. Potom už začalo samotné obdobie výberu ešte nenahraných piesní, veľa spoločne stráveného času na skúškach, kde sme sa učili nové melódie a texty piesní. Už na jeseň minulého roku sme začali prvé nahrávanie CD nosiča v sále KD Lúky pod Makytou. Spolupracovali sme s RcR Štúdiom production Jozefa Matejku. Zároveň sa v mesiaci november 2019 točili aj prvé videá a boli sme na spoločnom sústredení.

Minulý rok sme nikto ani len netušili, že príde niečo také ako pandémia Korony, ktorá všetko oddialila. Ku nahrávaniu sme sa opätovne dostali až 18. júla 2020. Znova nás prichýlil KD Lúky. Tu sme prežili spoločný víkend. Napriek tomu, že sme nahrávali na striedačku ženy a muži, jedni na druhých sme čakali bez reptania. Spoločne sme zaspomínali na rôzne vtipné príhody zo života a deň uplynul ako voda v potoku. Môžeme povedať, že sme šťastlivo nahrali materiál na CD a jeho ďalšie spracovanie je v rukách nahrávajúceho tímu.

Čakala nás ešte jedna etapa a to dokončenie vizualizácie. Spoločne sme sa dohodli, ktoré piesne chceme natočiť a začala príprava scenára, výber vhodného prostredia, kde by sa natáčalo. Neodolali sme kráse Vrát v Klecenci, ale ani Krivine v Dolnom Konci. Zlákali nás aj malebné Dolinky vo Vydrnej. Naša Púchovská dolina má veľa krásnych zákutí, ktoré potešia oko a zohrejú srdce.

Keďže členovia našej folklórnej skupiny sú z rôznych častí Slovenska, preto prišla najťažšia prekážka, nájsť vhodný termín, ktorý by vyhovoval kameramanom, účinkujúcim a hlavne, aby nám prialo počasie. Hrozba Korony v letných mesiacoch čiastočne poľavila, a tak sme využili situáciu.

Napriek tomu, že bola už polovica septembra, počasie prialo a slniečko nás sprevádzalo od rána až do neskorého večera. V nedeľu, 13. septembra 2020, už zavčas ráno pred našim obecným úradom bola čulá vrava. Prenášali sa kulisy, ženy sa česali do čepcov, muži si obliekali kroje a po príchode kameramanov sme sa spoločne presunuli do Klecenca. Tu sme sa rozdelili na skupinky. Kto nebol práve na „placi“ trpezlivo čakal, a snažil sa využiť voľný čas debatovaním na slniečku v lone krásnej prírody a príjemnom prostredí u manželov Kuchtovcov, v chalúpke pani Zorky Húževkovej a u rodiny Vodárovej. Poviem Vám, majú to Kleceňania síce ďaleko, ale je to vyvážené krásou chotára.

To už bolo po ceste počuť dupot konského záprahu, ktorý nám zapožičal pán Drienik, takmer na celý deň. Deň sa pomaly blížil ku koncu a my sme ho zavŕšili spoločnou tancovačkou, dedinskou zábavou pod hviezdami, ako to bývalo kedysi. Tento deň sme úspešne natočili časť scén koscelíka, regrútske pásmo a samotnú dedinskú veselicu. Po oznámení pokynov na pondelok sme sa spokojne rozišli do svojich domovov.

V pondelok ráno mali sólo muži. Traktor ich vyviezol na Krivinu v Dolnom konci a na Nivy. Výhľady z toho miesta sú neopísateľné. Tu natočili časť pasáckeho pásma a pokračovali na Lúky na farmu, kde sa točili scény s dobytkom. Popoludnie už patrilo záberom v našom kostolíku a jeho okolí.

A bol tu posledný deň natáčania utorok, 15. september, štátny sviatok. Tento deň sme strávili v Dolinkách vo Vydrnej. Tu sme si zaspievali ženy v autentickom prostom kroji, bez výšiviek, ktorý sa nosil pri práci, muži a omladina súboru si zatancovala.

Svoj dvor a krásnu drevenú chalúpku nám prepožičala rodina Pončíková. Cítili sme sa tu ako doma u starej mamy a mnohí z nás sa v spomienkach preniesli do bezstarostných rokov svojho detstva.

Všetci spolu sme prežili krásne slnečné dni plné smiechu a príjemných zážitkov, na ktoré už teraz s láskou spomíname v týchto nie ľahkých časoch.

Ďakujeme hlavne Pánu Bohu za príhodný čas, za trpezlivosť skupine kameramanov na čele s pánom Jožkom Fašanokom, nášmu Peťovi Chovancovi, ktorý nás usmerňoval a koordinoval, hudbe, ktorá si napriek nie malej vzdialenosti od svojho domova našla čas, pani kuchárkam za občerstvenie a nám všetkým od najmladšieho až po najstaršieho člena FSk Záriečanka za príjemne strávený spoločný čas.

Zo získaných finančných prostriedkov boli zadovážené aj 4 kusy nových mužských krojov (košeľa, lajbík, nohavice) a 4 kusy ženských krojových čepcov a obálaníc.

Projekt z verejných zdrojov finančne podporil Fond na podporu umenia.

Zuzana Ostrochovská, FSk Záriečanka