Historické fakty o parlamentných voľbách

86

História volieb na Slovensku v rokoch 1990-2016

Od roku 1989 mohli občania Slovenskej republiky 9-krát slobodne voliť 150 poslancov slovenského parlamentu – Národnej rady SR. Z toho 5-krát vyhrala politická strana Vladimíra Mečiara (1990 – VPN 29%, 1992 – HZDS 37%, 1994 – HZDS 35%, 1998 – HZDS 27%, 2002 – HZDS 19,5%) a 4-krát strana Róberta Fica (2006 – SMER 29%, 2010 – SMER 35%, 2012 – SMER 44%, 2016 – SMER 28%).

V pomernom volebnom systéme však na skutočnú výhru vo voľbách, ktorá umožňuje zostaviť vládu, nestačí získať najviac hlasov. Aj vo voľbách 2020 nebude dôležité to, kto získa najviac hlasov (na víťazstvo bude stačiť pravdepodobne menej ako 20%), o vládnej koalícii rozhodne najmä to, koľko hlasov prepadne kvôli povinnému kvóru 5%, a ktorej strane.

Vládnu väčšinu sa Vladimírovi Mečiarovi nepodarilo zostaviť po dvoch víťazstvách. V roku 1998 preto, že komunistická strana premenovaná na SDĽ išla do vlády radšej so stranou SDK Mikuláša Dzurindu. V roku 2002 zasa veľa hlasov prepadlo, pretože sa viaceré strany pred voľbami rozdelili a vo voľbách nezískali potrebných 5% hlasov – do volieb išli dve SNS-ky (obidve získali po 3,3%), dve HZD (menšia získala 3,3%) a šesť postkomunistických strán (prepadli hlasy SDA 1,8%, SDĽ 1,4%, ZRS 0,5%).

Róbertovi Ficovi sa nepodarilo vládu zostaviť v roku 2010 aj preto, že prepadli hlasy pre HZDS (4,3%), SDĽ (2,4%) a KSS (0,8%). Naopak v roku 2016 volilo viac ako polovica voličov strany, ktoré sa pred voľbami ostro vymedzovali proti SMERu. Róbertovi Ficovi pomohlo, že veľa hlasov pre jeho oponentov prepadlo (KDH 4,9%, SMK 4,0%, atď.). Do parlamentu sa navyše dostala Kotlebova ĽS NS, takže nebolo možné poskladať vládnu väčšinu bez SMERu alebo SNS. SMER vládu zostavil aj proti vôli väčšiny voličov vďaka stranám MOST a SIEŤ, ktoré s výhovorkou na hrozbu možného spojenia SMERu a ĽS NS podporili vznik tretej vlády Róberta Fica.

História parlamentných volieb v Púchove v rokoch 1990-2016

Výsledky volieb v Púchove sa oproti celoslovenským výsledkom líšia z viacerých dôvodov. Napr. na Slovensku žije približne pol milióna Maďarov, v Púchove takmer žiadny a aj v iných štátoch v obciach a malých mestách občania volia zvyčajne inak ako v metropole alebo veľkých mestách.

V prvých slobodných voľbách v roku 1990 získal víťaz volieb VPN v Púchove o 2% menej ako na celom Slovensku (27% ku 29%), zato SNS získala takmer dvakrát viac (26% ku 14%). V Púchove viac hlasov získalo aj KDH (25% ku 19%) a naopak komunistická strana získala menej (11% ku 13%).

Veľké rozdiely vo volebných výsledkoch boli aj vo voľbách v roku 1992, kedy sa rozhodlo o rozdelení Československa. Víťaz volieb HZDS získal na Slovensku 37%, ale v našom meste až 53% hlasov. Podobný rozdiel ukázali výsledky volieb aj v roku 1994 – 35% ku 49% hlasov pre HZDS Vladimíra Mečiara a 8% ku 5% pre SNS Jána Slotu.

Koniec mečiarizmu na Slovensku vo voľbách roku 1998 Púchovčania nepodporili. Na Slovensku HZDS získalo 27%, v Púchov až 38%, vládna SNS dostala 9%, v Púchove až 15%. Naopak Dzurindova SDK získala na Slovensku 26%, v Púchove len 23% hlasov. Podobne tomu bolo aj vo voľbách v roku 2002: HZDS získalo na Slovensku len 19,5%, v Púchove až 31,5%. Púchovčania okrem Mečiara volili Ficov SMER (16%), dve SNS-ky (5% a 4%), KSS (4%) a Gašparovičove HZD (3%). Návrat Mečiara a Slotu do vlády vedenej SMERom si v roku 2006 prialo na Slovensku necelých 50% voličov, ale až 62% Púchovčanov (SMER 34%, HZDS 14,5%, SNS 13,5%).

Vláda Ivety Radičovej, ktorá získala v roku 2010 na Slovensku tesnú väčšinu, v Púchove dostala podporu len necelých 40% hlasov oproti 52,5% hlasov pre dovtedajšiu vládu Fica, Mečiara a Slotu. Naopak posledné dve vlády Róberta Fica Púchovčania volili vo väčšom počte, než voliči na celom Slovensku. Jednofarebnú vládu SMERu v roku 2012 zvolilo približne 44% slovenských voličov a v Púchove ju podporilo až 51% hlasmi. V posledných voľbách v roku 2016 si na Slovensku prialo pokračovanie vlády SMERu 28% voličov, v Púchove získala strana SMER až 32% hlasov voličov.

Slavomír Flimmel