Jarná noblesa

62

Vzala žezlo
do svojich
dlaní rozosieva
krásu po stráni.

Žblnkoce už potôčik
tú svoju áriu
si šteboce
nôti vtáčik.

Povieva jej
kamarát verný
ten ľahulinký
vánok jarný.

Ale je to
kopu radosti,
keď nastane
deň jarnej rovnodennosti.

Vtedy srdce
i duša
jasá – plesá
nádherná jarná noblesa.

Autor: Radko Kurej
Foto: pixabay