Jarným vánkom

129

Zakvitli kvetmi lúky
môžu za to
mladej jari
nežné ruky.

Slnko vychádza
belosť
pestrosť
farieb nahrádza.

Radosť spraví
vykúkajúca snežienka
spod stebla trávy zelenej
vo chvíli jarnej.

Nič už nespí
zimným spánkom
prebúdza sa
s prvým jarným vánkom.

Lastovičky vtáky sťahovavé
pozerajú na ten zázrak,
ktorý sa
deje teraz- práve.

Usmievavá jar
mlčky sedí
v tráve
žltý venček z púpav pokrýva jej vlásky plavé.

MESIAC

Je tu nov
čoskoro bude
na nočnej oblohe
peknou ozdobou.

Najskôr však
musí prejsť
určitými
fázami – svojimi.

Dokiaľ dôjde
do splnu
a dosiahne
magickú zónu.

Toho najsilnejšieho svitu
raz za čas
stretne aj svoju starú známu
kamarátku – kométu.

Po splne
nachádza sa
v déce tvare
hrá na imaginárnej mesačnej gitare.

Potom zas
A znova
naňho čaká
Tá cesta fázová.


Radko Kurej