Okno do minulosti XIV.: Koniec 2. svetovej vojny v Púchove a okolí II.

1053

Obchodný dom veľkoobchodníka Alexandra Bezáka na križovatke pri dnešnom „Rožáku“ a nákladné vozidlo americkej armády „Canada“ v roku 1945. (Zdroj: M. Pribiš)

8. mája si na Slovensku pripomíname Deň víťazstva nad fašizmom. Nie je tomu inak ani v Púchove a blízkom okolí. 30. apríla 1945 opustili nacistické vojská aj náš okres, čím sa zavŕšil proces ich vytláčania spojeneckými vojakmi z celého Slovenska. Aké boli prvé povojnové dni v okresnom mestečku a blízkych obciach si pripomenieme aj pokračovaním článku z predchádzajúceho týždňa.

Ukrývanie a rabovanie majetku

30. apríla 1945 ráno po explózií si zničený most cez Váh prišlo obzrieť množstvo obyvateľov, ktorí boli svedkami príchodu vojakov rumunskej a sovietskej armády z druhého brehu Váhu. Rieka bola pomerne rozvodnená a Púchovčania vlastniaci lode pomáhali prepraviť prvých vojakov do mestečka. Tento región bol posledným miestom na území Slovenska, kde sa nachádzala nemecká armáda. Ešte v ten deň využili situáciu obyvatelia mestskej časti Horné Kočkovce na druhom brehu Váhu a vyrabovali v tehelni tajný sklad veľkoobchodníka Alexandra Bezáka. Rovnako aj obyvatelia mestskej časti Hrabovka a obce Streženice rabovali a ničili drevené baraky, v ktorých pred tým bývali Nemci. Aby výrobné mechanizmy v odevnom závode Rolný neskončili podobne, ako zariadenie zbrojovky v Považskej Bystrici, podarilo sa ich pred ustupujúcimi nemeckými vojakmi ukryť. Rovnako sa zamestnancom azbestovo-cementových závodov a železničiarom podarilo ukryť niekoľko vagónov pšenice, ktoré sa obyvateľov Púchova stali základom obživy v nasledujúcom období.

Bezak

Pohľadávka na rajčiny od Ernesta Adlera adresovaná v období Slov. štátu veľkoobchodníkovi A. Bezákovi do Púchova

Odstraňovanie škôd a vzrastanie napätia

Púchovom prechádzali ďalšie vojská smerom na Moravu, okrem spomínaných sovietskych a rumunských vojakov prišla v noci na 1. mája do mestečka aj brigáda československej armády, ktorá sa dlho nezdržala, ale pokračovala vo vytláčaní nemeckej armády z územia Československa. Význam mosta pre Púchov a Púchovskú dolinu si uvedomovali azda všetci, pretože bez neho sa vojnou poničený región mohol obnoviť len veľmi pomaly. Červená armáda postavila cez Váh dočasný pontónový most, ktorý niekoľkokrát museli opravovať. 14. mája 1945 sa začalo s budovaním provizórneho dreveného mosta, na ktorom sa podieľali spomínané armády a tzv. politickí zaistenci, no určitý čas tu museli odpracovať aj ostatní obyvatelia. Oba brehy boli z časti podmínované a pri stavbe nového mosta vybuchla jedna z mín, ktorá zabila robotníka. Provizórny drevený most bol dokončený o 9 dní neskôr, ale úrady v Púchove videli v často rozvodnených vodách Váhu veľkú hrozbu, a preto požadovali skoré vybudovanie železného mosta. Obavy sa naplnili ešte vo februári 1946, kedy povodeň zničila nový most, ale ešte v tom roku bol postavený nový železný most, ktorý v Púchove stojí dodnes. Rovnako, ako aj v iných obciach, odkiaľ bola vytlačená nemecká armáda sovietskymi a inými vojakmi, vznikla aj v Púchove Miestna národná rada, ktorú zakrátko vystriedal Miestny a Okresný národný výbor. Bol vypracovaný tzv. zoznam Nemcov, Maďarov a kolaborantov. Z mestečka bolo odsunutých 15 Nemcov, 35 spolu s 3 Maďarmi dostali povolenie zostať, pretože podľa vyšetrovateľov preukázali lojalitu k ČSR. 24 osobám, označeným za kolaborantov a zradcov bol zhabaný majetok a začalo sa s previerkami verejných zamestnancov. Celkové škody v Púchove boli vyčíslené na viac ako 2,5 milióna Kčs. Vojnové napätie sa darilo znižovať najmä vďaka odstraňovaniu škôd na majetku obyvateľov mesta, no politické napätie práve naopak vzrastalo. Ale tým začína ďalšia kapitola nielen regionálnych dejín mestečka Púchov.

vojaci

Brigáda československej armády na dnešnom Námestí slobody v máji 1945

Pavol Makyna