Koniec 2. svetovej vojny v púchovskej kronike

397

V Púchove v rokoch 1945 až 1957 nebola vedená obecná kronika. V roku 1957 prevzala úlohu kronikára obce predsedkyňa Školskej komisie pri Miestnom národnom výbore Mária Valachová, ktorá za pomoci svojho syna Ivana Valacha a Kataríny Rosinovej tieto roky dodatočne zapísala. Z kroniky vyberáme časť opisujúcu koniec 2. svetovej vojny:

  • Od 22. januára do 8. februára prechádzalo veľa nemeckého vojska z východného frontu smerom na Moravu. 27. januára obsadili nemeckí vojaci školy, verejné i súkromné budovy úplne brutálnym spôsobom. Maďarskí vojaci sa museli presídliť do nemeckých barakov. Pri obsadzovaní bol na ulicu vyhodený Daňový úrad, Dôchodkový úrad a k nim príslušné byty úradníkov, ktorí boli v týchto úradoch zamestnaní. Pri sťahovaní nebol dostatok pracovných síl, preto sa nábytok veľmi poškodil. Čo sa vojakom hodilo, jednoducho si nechali.
  • Na udržanie verejnej mienky vo víťazstvo Nemcov vydával Úrad propagandy nástenné noviny a plagáty. Po školách rozposielali rôzne propagačné brožúry. Verejnú mienku usmerňovalo rádiové vysielanie z Londýna.
  • Obyvatelia hromadne schovávali, zakopávali a zamurovávali zásoby a cenné veci. Niektoré rodiny sa sťahovali i so zariadením do susedných odľahlých dedín: Vydrná, Ihrište, Zubák, Hoštiná, Zliechov atď.
  • 13. februára sa zo škôl odsťahovali Nemci a nasťahovali sa Maďari, ktorí tam boli až do 17. marca. Maďari už v januári uskladnili veľa potravín a tabaku v židovskom kostole. Maďari predávali potraviny, cigarety, tabak, kožu, bagandže a čokoládu. Tohoto tovaru sa zmocnili vypočítaví občania, ktorí s ním potom šmelinárili. Čierny obchod sa rozrastal veľmi rýchle do obrovských rozmerov. Po celú dobu ubytovania vojsk boli obchody celkom prázdne, lebo vojaci všetko skupovali.
  • Následkom vojnových pomerov, pracovná morálka veľmi klesla. Obyvateľov vyrušujú časté nálety a poplachy, ktoré sa opakujú vo dne i v noci. 25. marca prišli noví maďarskí vojaci. V meštianskej škole zriadili poľnú nemocnicu. 1. apríla odišli nemeckí vojaci na Moravu. Roľníkom pobrali veľmi mnoho dobytka, najmä v susednej Nimnici. Odvádzať ich museli gazdovia, ktorí mali kone. Pri spiatočnej ceste im kone pri moravských hraniciach zadržali.
  • Pred blížiacim sa frontom bolo obchodníkom nariadené predávať tovar bez lístkov. Pred obchodmi stáli veľké zástupy kupujúcich, ktorí boli často vyrušovaní poplachmi a náletmi. Lepšie situovaní občania a vojaci kupovali veľa tovaru. Chudobnejším občanom, ktorí nemali peniaze sa neušlo nič. Z tohoto vznikla veľká nespokojnosť a vyhrážanie obchodníkom, ktorí nechceli doteraz nič predávať a teraz bolo všetkého dosť. Vojaci kupovali najmä liehoviny.
  • Správy z krajov, ktorými ustupovali Nemci, hovorili o tom, že Nemci berú všetkých bojaschopných mužov od 16 do 60 rokov. Tieto správy veľmi poplašili miestnych občanov. Skoro všetci muži mali pripravené plecniaky a ostatnú výstroj, aby v príhodnej chvíli mohli utiecť do hôr. 7. apríla na rozkaz nemeckého vojenského veliteľstva museli nastúpiť všetci chlapi od 16 do 60 r. kopať zákopy pri železnici. Bolo to veľmi nebezpečné, lebo v tej dobe sa začali často objavovať sovietske lietadlá, aby znemožnili presuny nemeckého vojska a aby zničili komunikačné prechody skôr, než ich budú môcť použiť Nemci a za sebou zničiť.
  • Od Veľkej noci ľudia spávajú v pivniciach. Sú veľmi vyčerpaní a nervózni. Nemeckí vojaci úmyselne strašili občanov nepravdivými správami o sovietskych vojakoch. Pre časté poplachy prestalo sa v domácnostiach variť. Najpotrebnejšie veci sa poodnášali do pivníc. Byty boli ako po vyrabovaní. Gazdovia mali dobytok schovaný v horách. Najhoršie bolo rodinám, ktoré mali malé deti, lebo bol veľký nedostatok mlieka. 6. apríla vyplácal Daňový úrad štátnym a verejným zamestnancom plat na tri mesiace dopredu.
  • 8. apríla vyhodili nemeckí vojaci stavidlo na Váhu pri Streženiciach údajne preto, že sa báli prechodu partizánov.
  • 16. apríla bol Púchov bombardovaný. Na železničnej stanici zabilo troch vojakov a pri Streženiciach zahynuli dvaja civili: dvadsaťjedenročný Augustín Paliesek a pätnásťročný František Novosád. Bomba spadla tiež na role vedľa Štefánikovej ulice neďaleko Okresného úradu. Na tomto mieste postavili maďarskí vojaci protilietadlové delá a ostreľovali všetky spojenecké lietadlá. Elektráreň bola vypnutá, svietilo sa len sviečkami, ale aj tých bol nedostatok. Petroleja nebolo vôbec, občania svietili iba zo starých zásob. Od 17. do 23. apríla bol v ľudovej škole nemecký lazaret. V noci bolo pod trestom smrti zakázané vychádzať na ulicu od 20. do 5. hodiny.
  • V dňoch 28. a 29. apríla boli v školách ubytovaní noví nemeckí vojaci, medzi ktorými boli aj francúzski civili. V noci z 29. na 30. apríla odsťahovali sa všetci vojaci, zostali len tí, ktorí mali zničiť komunikačné prechody a dôležité zariadenia. Bola to strašná noc! Celý Púchov sa otriasal výbuchmi, ktorými boli vyhadzované milochovské mosty, železničný most pri Streženiciach a všetky menšie mosty a prechody smerom na Moravu. Strojné zariadenia na železničnej stanici i samej dopravnej kancelárii, výhybky i telefónne a telegrafné zariadenie na pošte bolo zničené. Výbuchy bolo počuť i z Považskej Bystrice, Beluše a okolitých obcí.
  • Nakoľko bol podmínovaný i púchovský most, občania bývajúci v blízkosti mostu, ešte večer pootvárali okná, aby neboli zničené a odsťahovali sa k príbuzným, alebo známym na vzdialenejšie miesta obce.
  • Most bol vyhodený a to všetkých päť oblúkov 30. apríla o 5,45 hod. za veľkej explózie. Výbuch narobil veľké škody na blízkych domoch. Kusy železa a kamenia lietali až na Chmelinec. Poslední nemeckí vojaci v tichosti zmizli a to smerom na Moravu. Hneď po výbuchu bolo pri moste vidieť veľa zvedavcov. Tento žalostný obraz skazy a ničenia zapôsobil na každého veľmi žalostným dojmom. Na druhej strane Váhu bolo vidieť prvých rumunských a ruských vojakov.
  • Prvých sovietskych vojakov previezol cez rozvodnený Váh občan Milan Útly na športovom člne. Pri prechode ostatných vojakov na člnoch pomáhali aj iní občania.
  • Tento rýchly a hladký nečakaný obrat prijalo obyvateľstvo so zmiešanými pocitmi. Čiastka prejavila svoju radosť, iní ešte nechápali, čo sa robí. Niektorí s veľkými obavami čakali na splnenie predpovedí nemeckých vojakov a čiastka sa bála odplaty za svoju politickú činnosť. Niektorí z týchto ešte pred oslobodením opustili Púchov. Púchov a púchovská dolina bolo posledné miesto na Slovensku, na ktorom ešte boli Nemci.
  • Po oslobodení púchovskej doliny bolo dovŕšené oslobodenie Slovenska Červenou armádou, partizánmi a československou brigádou. V noci z 30. apríla na 1. mája prišli do Púchova vojaci čsl. brigády poväčšine samí Slováci. U nás iba prenocovali a zavčasu ráno odišli na Moravu. Boli vyčerpaní, ale nedopriali si odpočinku, lebo chceli byť v Čechách prví. Po ich odchode prišli rumunskí vojaci, ktorí tiahli tiež na Moravu. Časť ich ostala ubytovaná v Púchove. Dva týždne bol v Meštianskej škole zriadený poľný lazaret čsl. brigády, kde výdatne pomáhala miestna skupina Červeného kríža.
  • 30. apríla občania Hornokočkovskej ulice využili situáciu zničenia mostu a vyrabovali Bezákov tajný sklad, ktorý mal vo svojej tehelni. 1. mája zasa obyvatelia Hrabovskej ulice a Streženíc vyrabovali nemecké baraky a narobili veľké škody na vnútornom zariadení. Dopoludnia 1. mája prišli ďalší vojaci. Boli ubytovaní v školách i v súkromných domoch.
  • Ruské vojenské veliteľstvo bolo zriadené v Borčického vile tesne vedľa mostu. Ruskí vojaci sa chovali k občanom veľmi priateľsky. Predpovede nemeckých vojakov sa nesplnili. Na 1. mája objavili sa na múroch a plotoch nápisy odsudzujúce nemecký fašizmus: „Smrť nemeckým okupantom! Nech žije Stalin, Sláva Červenej armáde!“
  • Hneď v prvé dni bol utvorený Miestny národný výbor a Okresný národný výbor, založená bola Komunistická strana. MNV aj ONV spolupracovali s miestnym vojenským veliteľstvom. 2. mája boli na stanici Národnej bezpečnosti vyšetrovaní nespoľahliví občania a kolaboranti. Tiež funkcionári HG, POHG, HSĽS, Nemci a udavači, z ktorých viacerí boli zaistení, ostatní boli dočasne prepustení. Vedúce miesta boli obsadené zaslúžilými pracovníkmi v odboji. Do obchodov a podnikov boli dosadení národní správcovia. Mnohí občania začali „prevracať kabáty“…